DOKEDY BUDÚ POĽOVNÍCI TRPIEŤ?

 

   Pri výkone práva poľovníctva sa takmer na každom kroku stretávame so zákonmi, ktoré musíme dodržiavať. Okrem týchto zákonov musí člen SPZ dodržiavať Stanovy SPZ a ako člen poľovníckeho združenia aj Domáci poriadok PZ. 

 

Pri predlžovaní poľovného lístka, alebo zbrojného preukazu je základnou podmienkou čistý register či odpis registra trestov. Za menšie, či väčšie porušenie poľovníckych predpisov, alebo trestný záznam aj keď z banálnej krčmovej frajeriny, môže sa s týmito dokladmi dočasne, alebo natrvalo rozlúčiť.  Ak chce poľovník si tieto dokumenty obnoviť, opakovane musí preukázať svoju morálnu čistotu  a svoje teoretické vedomosti, čo ho stojí nemalé prostriedky. Za znalosť a dodržiavanie zákonov štát poľovníkovi prepožičiava výkon práva poľovníctva. Okrem toho je poľovník neustále v zornom poli širokej nepoľovníckej verejnosti.

V poslednom období neustále pribúda tiež poľovníkov, ktorí, nie sú ochotní dodržiavať žiadny zákon. Takýchto lovcov nazývame pytliakmi. Od kedy existujú zákony týkajúce sa poľovníctva, existujú aj pytliaci. Čím má spoločnosť vyspelejšie zákony, tým by mala  byť zabezpečená aj ich ochrana. V takej spoločnosti je len otázka času, kedy bude pytliak prichytený a za svoj čin po zásluhe potrestaný. Žiaľ u nás to tak nie je. Poznám takých pytliakov a organizované pytliacke skupiny, ktoré už viac ako 15 rokov znepríjemňujú život poľovníkom vo viacerých okresoch. Títo pytliaci nectia zákony, zabíjajú zver počas celého roka bez ohľadu na ročné obdobie. Je im celkom jedno, či ulovia gravidnú samicu, alebo dojčiacu matku. Ide im predovšetkým o mäso. Aby boli ťažšie odhalení, lov zveri robia predovšetkým na motorových vozidlách bez ŠPZ, alebo s odcudzenými ŠPZ. Raz sa objavia tam, inokedy inde. Veľmi veľa poľovníkov, ale tiež aj nepoľovníkov vie o koho ide. Predovšetkým sú to ľudia, ktorí mali už čo to dočinenia so zákonmi a boli už aj stíhaní za pytliactvo. Nie jeden poctivý poľovník, ktorý vedel o činnosti pytliakov, pomáhal policajným orgánom pri ich dolapení. Napriek tomu, že si bol vedomý nebezpečia, ktoré mu môže zo strany chytených hroziť, bol nápomocný aj pri vyšetrovaní celého prípadu. A aký bol výsledok ? ŽIADNY!

   Po krátkom čase pri jednom z takýchto prípadov sme obdržali oznámenie,  (napriek nájdenej a preukázanej upytlačenej zveri, zadržanému motorovému vozidlu s ktorým bol spáchaný trestný čin pytliactva), že prípad pre nedostatok dôkazov bol uzatvorený. Nie však pre poľovníka. Ten bol pytliakmi viac krát verejne ponižovaný a bolo mu vyhrozované z fyzickým násilím. Poľovník v návale rozčúlenia čo by len náznakom sa chcel im vyhrážať, môže ľahko prísť o zbrojný preukaz a o svoje zbrane a čo sa týka výkonu práva poľovníctva by mohol len sucho povedať  „ZBOHOM Poľovníctvo !“
   A pytliaci ? Prepáčte, takto ich nemožno nazvať, predsa neboli za takýto čin trestaní, tí si veselo strieľajú ďalej.

   Na stránkach Poľovníckej informačnej databázy som písal o upytliačení mladého nádejného srnca v mesiaci apríli. Aj tento prípad, hoci vinníci boli prichytení bol uzatvorený pre nedostatok dôkazov.
    V období, keď sú polia porastené vysokým porastom sa pytliači ťažšie. Opäť sa rozmohlo po žatve.

Stopy po automobiloch prechádzajúce krížom krážom po poliach sme nachádzali pomerne často. Vedľa ciest ako i na cestách sme našli prázdne nábojnice v kalibroch .22 LR a .22 WMR. Zbrane týchto kalibrov, obľubujú, pre malú hlučnosť ľudia, ktorí lovia nezákonne. Nedávno pri zbere kukurice, nás kombajnisti upozornili na uhynuté srnčie. Na miesto nálezu sme sa dostavili spoločne s naším poľovným hospodárom, kde nás čakal šokujúci obraz. Stáli sme totiž nad uhynutým najlepším srncom v našom chotári. 

Zlosť nás zaliala, až keď sme zistili príčinu jeho úhynu.  Našli sme na ňom dve strelné rany. Pytliaci takmer  denne  číhajú v chotári a už je vypytliačená aj holá zver.

Zastreleného srnca sme poznali dobre obidvaja. Uloviť  tohto srnca už mal možnosť každý  z nás. Vždy sme odolali pokušeniu  a bola mu udelená milosť. Urobili sme to aj napriek  tomu, že  hospodár aj ja sme si boli vedomí , že keď v budúcnosti chceme poľovať na srnčiu zver, tak aj my musíme aspoň niečo splniť z plánu chovu a lovu.  Mal som povolenku na odstrel srnca aj v minulom roku aj tento rok. Veľa som bol vonku, stretol som pár srncov ale nestrelil som ani jedného. Aj napriek tomu, že ich chránime, ich stavy  ubúdajú, a za to všetko môže nadmerné pytliactvo. Keď nikto, tak Lesný úrad  pochopí náš zdržanlivý postoj.

 

 

Nájdeného srnca sme otvorili. Našli sme na ňom dve strelné rany. Jeden projektil ho zasiahol na ľavej prednej nohe tesne nad kolenom a druhým bol zasiahnutý cez ľavú lopatku a smeroval ku hlave a opustil  telo presne pred hlavou - na fotke to ukazuje hospodár s nožom.

Je to typická streľba z prenasledujúceho  dopravného prostriedku.

Na srnca bolo pravdepodobne strieľané z idúceho auta   automatom kalibru .22WMR. Iba strela kalibru .22 Magnum  dokáže takú dlhú kavernu prerezať v tele zveri bez toho, aby sa v ňom zasekla. Napriek takémuto zraneniu srnec ešte dlho musel bojovať o svoj život, nakoľko okolitá kukurica bola pováľaná. Pri srncovi bol nájdený ľavý parožtek, ktorý tu zhodil. DOKEDY BUDEME NÚTENÍ TOTO TRPIEŤ ?

 

   Náš revír po napadnutí prvého tohtoročného snehu na druhé ráno bol celý poprechádzaný automobilmi. Keďže som pilotom prenajal som malé športové lietadlo a urobil som jeden let nad Žitným Ostrovom a časťou galantského a seneckého okresu. Z výšky 200 metrov bolo vidieť, že na mnohých miestach sa počas nočných hodín „poľovalo“. A nie len v noci, ale aj cez deň počas tohto letu som videl dve autá križujúce polia. Na jednom mieste som zbadal ako známe, špinavo biele vozidlo kľučkuje na jesennom ovse, a tlačí zver ku vetrolamu. Za vetrolamom na kukuričnom strnisku utekali 2 ks srnčieho do neďalekého lesíka k Malému Dunaju. Už boli zachránené. Ale dokedy? Aj zajtra a aj pozajtra je deň! Čo som mohol robiť? Z kabíny lietadla som pustil pár hanlivých výrazov  na adresu ZNÁMEMU pytliakovi. V aute sedel známy pytliak o ktorom na okolí vie takmer každý, pričom ho poznajú aj ľudia čo majú chrániť zákony tejto republiky. Nakoľko už mám dosť  nepríjemností  z častých vyhrážok pytliakov,  výnimočne som tento  prípad  neoznámil na políciu. Rozobrali sme to medzi členmi nášho poľovníckeho združenia. Dvaja z nich sú zástancovia zákona. Pýtali sme aj jedného z nich - Dokedy budeme nútení toto trpieť?
     Pri spätnom lete pri vstupe do CTR (riadený okrsok) v jazerách pri Šulanoch a pri Vojke som uvidel v priehľadnej zelenkasto sfarbenej vode tmavé čiary. Boli to siete na ryby. Ako vidieť nielen poľovníci aj rybári majú svoje problémy.

Budúci rok sa na okresnej chovateľskej prehliadke budú predkladať 3 trofeje srnčej zveri. Jedna  trofej je ešte v lyku - v apríli bola zhabaná  pytliakom. Nositeľ druhej trofeji  bol - čudujme sa - ulovený  zákonným spôsobom. A nositeľ tretej trofeje je srnec, ktorého sme našli minulý týždeň v kukurici a zastrelili ho pytliaci.

TOTO JE HOSPODÁRENIE  SO ZVEROU!   
Budeme sa mať za čo hanbiť ako pred hodnotiteľskou komisiou, tak i pred kolegami.
Alebo snáď by sa  mal za to  hanbiť ten zákon ( alebo tvorca zákona ), ktorý umožňuje, aby sa podobné veci vôbec stali !? A je ešte veľa  prípadov,  o ktorých verejnosť ani nevie a ani sa nikdy nedozvie.
Alebo sa  hanba týka aj strážcov zákona, ktorí vedia o tom, čo sa deje v poľovníckych respektívne pytliackych kuloároch, poznajú všetky podrobnosti okolo tohto a dlhé a dlhé roky to nedokážu zastaviť.
Kto  vie, ako je to? 

     Som presvedčený o tom, že ak čitatelia Poľovníckej informačnej databázy sa tiež pripoja a pošlú svoje skúsenosti na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. ako aj fotodokumentáciu o podobných prípadoch a tieto budú na stránkach publikované. Verím, že sa nám podarí vzbudiť pozornosť širšej vrstvy obyvateľstva a tým i kompetentných na riešenie tohto dlhotrvajúceho problému, ktorý trápi mnohých poľovníkov.


Fridrich Takács - redaktor