Úcta k vlastnej trofeji!

Vážený kolegovia poľovníci. Čoraz častejšie sa objavujú po internete, ale aj v rôznych inzertných časopisoch inzeráty, typu: predám medailové parožie ..., predám kapitálne parožky atď. Čo vedie týchto ľudí k predaju vlastnej trofeje? Pre mňa má každá trofej nezastupiteľné miesto. Je trvalou spomienkou na konkrétny zážitok spojený s jej ulovením. Zastávam názor, že každá aj tá najmenšia trofej srnca - gombičkára si zaslúži našu úctu a preto u mňa sú všetky riadne ošetrené a na vyrezávaných štítkoch. Načo sa potom niekto snaží o silné trofeje srncov a jeleňov, keď to čo mu má pripomínať tie prežité chvíle s jej ulovením potom chce speňažiť. Alebo sú to jednoducho "mäsiari" a trofej nemá pre nich žiadnu cenu(na to ale nepotrebujem silný medailový kus) alebo si vlastné úlovky a ich trofeje vôbec nevážia, ide iba o počty ulovených kusov ?Tak ako by som nikdy nepredal vlastnú trofej, tak by som ju ani nekúpil, lebo nemá pre mňa žiadnu hodnotu. Je to iba trofej iného poľovníka. Tak sa vyjadrite čo si o tom myslíte, alebo napíšte vlastné postrehy a poznatky

Vladenko,
<br/>Plne s Tebou suhlasim.....ja sice nemam vela trofejí ale každú z nich si vážim. Ako príklad uvediem mojho kamaráta tiežpolovníka. Akonáhle zložil skúšky tak premýšlal nad tým v akom revíri sa uplacíruje. Sralo ho že sa mu ušlo miesto v revíri pri Martine s bonitou II čo sa jelenej zveri týka. Tak som sa ho opýtal či mu ide o zlaté jelene tak mi nevedel odpovedať.... pár týždňov na to strelil prvého jeleňa výradového ihličiaka ale trofej si neponechal na radu svojho otca (tiež polovník imidžák) že na čo budeš mať také nič na stene......nechápem tento typ ludí....a ešťe k tomu prvý jeleň v živote. ;/

No to je smutné, keď sa ani pre prvú trofej nenájde miesto. Alebo si človek svoj prvý úlovok neváži. Môj prvý úlovok bol srnček, gombičkár váha asi 10kg a parožky tak dva cm. Oslávili sme to ako zlatého a bol som naň patrične pyšný. Odvtedy som strelil aj ďaleko silnejšich srncov, ale prvý ostane na vždy len prvým a nemôže ho žiadna iná trofej zatieniť.

plne s tebou suhlasim, ale nemusis chodit daleko tiez je jeden host co kupuje trofeje, striela jelene, medailove, muflon 80cm tulajky je pre neho zebrak, urcite vies o kom hovorim. mne je akurat luto, ze mnou prva strelena liska musela ist na monitoring a krasna lebka s osuchanymi zltymi zubmi bola v tahu. ako si napisal trofej je spojena s urcitym zazitkom a ten je nezaplatitelny

No občas to tak chodí, že človek musí aj niečo obetovať. Asi viem na koho si narážal. Tiež poznám ľudí, ktorý keby vystavili všetky trofeje ktoré za život ulovili, tak by asi nestačili ani dve miestnosti. No keď prídeš k nim domov, tak nenájdeš u nich ani jedinú trofej. Nie, že by k nim nemali úctu, (poľovníctvo je ich život a prúdi im zelená krv), ale manželka s tým nesúhlasila, aby boli tofeje doma v byte. Tak trofeje darujú, známym alebo rodine a tý si skrášlia chatu atď. Zažili ešte iné časy poľovníctva, keď bolo oveľa viac príležitostí ako je dnes. No ale aj to sa stáva ...

Vladenko super prispevok . Musim uznat ze nechapem ludi co sa obzeraju len po tom aby sa to minimalne blizilo k hranici medaile inak tym opovrhuju . Poznam ludi co nestrelia jelena pod 200b , srnce pod 100b a pod . Toto zmyslanie my je akosi proti srsti ja si vsetky svoje trofeje vazim rovnako ci je to kacka alebo prasiatko . Kazdy ten uloveny kus si zasluzi moju uctu a je jedno co to malo 200kg a 200b alebo je to v uvodzovkach len kacka . Pri niektorych ludoch mi to vsak pripada ze pokial je miesto na stene treba to kosit a nech je to co najvacsie . Podla mna su to ubohi ludia ktori si asi riesia nejaky komplex . Tot moj skromny nazor .

Nie každá predávaná trofej je predávaná jej lovcom. Je veľa takých prípadov, že jednoducho pozostalí po poľovníkovi nevedia čo s tým a každá korunka je dobrá. Je lepšie, keď sa takéto trofeje umiestnia v nejakých reštauráciách či iných verejne prístupných zariadeniach, ako keby boli vyhodené niekde do smetia.

Vladenko, to je ináč dobré, poľovníkom manželky nedovolia vystaviť trofeje v byte. Mali by porozmýšľať, či nie je lepšie zbaviť sa manželky ako trofejí .
<br/>Nuž a o tých trofejových lovcoch, aspoň je z nich taký benefit, že tie odlovy obvykle dobre zaplatia a čo už s trofejou urobia, to je ťažko ovplyvniť. Lebo ako hovorí Švejk : &quot;lidé jsou hold ruzní, ponejvíce hovada&quot;.

Vladenko, zvolil si veľmi dobrú tému a na 100% s Tebou súhlasím. Žiaľ, sú medzi nami aj takíto &quot;poľovníci&quot;.

moj prvy ulovok bol srnca konkretne srncek aj ked som chcel lebku ze si tam dam na svoj prvy kus prve srncie parozky co som nasiel tak bohuzial nevydalo, takze nemam na prvy ulovok ziadnu materialnu spomienku ale potom ked som strelil sluku, tiez prvu, tak uz to bolo iste co mi bude zdobit izbu a mam ju stale a ked kuknem na nu tak si este doteraz spominam ako za ten vecer preleteli len dve sluky prva sa len tak mihla a druha, ktoru som ulovil, letela uz skoro potme krasa ziadny vtacik uz sa neozyval vsade ticho a zrazu z dialky kvorknie za chvilu piskanie a tak dookola a nikde nic az ked mi preletele popred mesiac tak som je zbadal, jedna rychla hodena rana a neveril som vlastnym ociam ze pada no jednoducho krasa, krasny zazitok ktory by som prial kazdemu bolo to prveho aprila, viete taky zazrak ze som trafil a je omnoho viac zazitkov aj krajsich no ktore nie je materialna spomienka, napriklad mi prisies rys (rysiak)asi tak na dlzku mojich noh co moze byt okolo metra bez zvelicovania,a k tomu sa mi viaze asi polminutova spomienka ktora vtedy trvala celu vecnost a jedina spomienka na to boli stopy v prachu ktore rozfukal vietor ale zazitok na cely zivot
<br/>
<br/>takze na zaver kazda svoja trofej na ktoru sa polovnik pozre ci je to gombickar alebo medailova trofej ma hodnotu prave koli tej spomienke co sa cloveku vynori z pameti ked sa na nu pozrie takze moj nazor ze polovnik pre ktoreho nema daka trofej cenu nie je &quot;polovnik&quot; ale obycajny sportovy lovec co ma dost daleko od polovnictva
<br/>
<br/>vylievam si tu srdce ohladom moralky ale to je dnes uplne zbytocne ved naco aj ked novodobym (zbohatlikom)polovnikom ide len o to aby sa mohli mezdi kamaratmi polovnikmi chvalit kto akeho kusa strelil, cim vecsieho kusa tak tym viac penazi dal, takze si tak urcuju takpovediac hierarchiu ze cim bohatsi tak tym vecsia moc, ty vyssie v dakom vymyslenom rebricku
<br/>
<br/>a prepacte ze som pisal tolko vela a musite to citat ak vas nahodou zaujma cuzdi nazor ale ako som uz povedal je zbytocne nad tym vobec v dnesnej dobe premyslat

Presne tak, pre mňa má trofej skôr spomienkovú hodnotu ako materiálnu. Poteším sa každej a každá má svoje, pre mňa osobitné postavenie. Tiež sa niektorí poľovníci čudovali prečo sa &quot;paprem&quot; s ihličiakom jeleňom, vraj je zbytočné vešať to na stenu. Ale keďže to bol môj prvý len som sa pousmial. Rovnako budem postupovať aj pri ostatných, veď aj to je súčasť poľovačky a dobrý poľovník sa pozná aj podľa toho akú starostlivosť venuje úprave trofeje...

Súhlasím s tým, že takéto inzeráty sa skutočne objavujú a priznám sa, že som kedysi uvažoval podobne ako Ty Vladko. Viem aj o takých, ktorí si trofej nevážia a s kľudom ju za babku predajú. Ale poviem aj to, že už dnes niektoré takéto ponuky chápem v mnohých prípadoch ako záchranný pás pre mnohé vzácne trofeje, ktoré by inak skončili v kotolniach rodinných domov, alebo v bubnákoch pred panelákmi. Ak zmeníme pohľad, a pozrieme sa na vec inak, tak zistíme, že sa v niektorých prípadoch jedná aj o zodpovednosť a úctu k trofeji o ktorej tu píšeme.
<br/>Spomeniem jeden príklad za všetky. Pred nedávnom, V mojom susedskom okolí náhle zomrel človek, ktorý veľkú časť života zasvätil poľovníctvu a to zo všetkým, čo s poľovníctvom súvisí. Tak ako píšete vážil si každú trofej, či už šlo o srnca gombičkára, alebo o paletky sluky. Mal aj kapitálne jelene, čo si pamätám tak jeden mal 216b, mal trofejové kance, silné srnce a veľa ďalších pozoruhodností.
<br/>Pretože v rodine nebol nikto, kto by mal vzťah k poľovníctvu, tak jednoducho manželka po porade s hospodárom, niektoré trofeje predala PZ, ale na ostatné dali inzerát . Tak sa stalo, že sa trofeje dostali na trh.
<br/>Vladko, je to takto podľa teba, správne?
<br/>A ešte jedna vec. Neviem, či chceme za každú cenu byť autorom nejakej novej témy alebo čo? Myslím, že by stačilo, keby sme si dali viac času a polistovali už v založených témach a príslušný problém iba správne zaradili.
<br/>Myslím si, že úcta k trofeji by úplne normálne mohla byť zaradená v téme, POĽOVNÍCKE ZVYKY a TRADÍCIE.
<br/>A okrem toho je tu téma, Sem píš svoje príspevky, ak ich nevieš zaradiť do príslušnej témy.
<br/>Píšem to preto lebo si myslím, že zakrátko sa tu nevyznáme.
<br/>Je ale aj možné, že sa mýlim.
<br/>Vladko, ja som na svojho prvého srnca musel počkať až do dovŕšenia 18 r. kedy mi bol vydaný poľovný lístok. A moc som sa na ten okamžik tešil a dodnes ho mám na čestnom mieste v poľ. Izbe. Chcem sa opýtať. Dnes sa to už dá aj bez PL???
<br/>
<br/>M.U.

hm, katka-aaa je chlop... :-p:D

Basky no prestný typ je to tak a je to o to lepšie nech príde na stretko.:P:-p;)

Katka aaa a tebe daco narastlo medzi nohami ked pises v muzskom rode ??? alebo som dobre tipoval a za nickom Katka aaa sa nachadza pan Jager.

katka-aaa musim uznat ze si dobra ziacka svojho ucitela myslenie mate uplne rovnake nazor na psov tak isto dokonca si zacala pisat v muzskom rode, to musi byt pre teba hrozne tazke, alebo zeby jager bol schizofrenik :x:x:D:D:D

Aj mňa to zarazilo, že z baby sa stal razom chlap...Ale ked sa lepšie pozriete na koniec, M. U. budú určite jagrove iniciály...
<br/>8o8o:liar:

No akuvidím z niekoho sa stal TRANZVESTITA........... začína byť tu veselo......

Vladko, ja som na svojho prvého srnca musel počkať až do dovŕšenia 18 r. kedy mi bol vydaný poľovný lístok. A moc som sa na ten okamžik tešil a dodnes ho mám na čestnom mieste v poľ. Izbe. Chcem sa opýtať. Dnes sa to už dá aj bez PL???
<br/>
<br/>
<br/>Dosť som nepochopil tvoju poslednú otázku, ktorú som teraz vložil na začiatok tohto príspevku. Ak ťa mýli môj mladistvý vzhľad, tak to je tvoj problém. Len si buď istý-á?, že P.L. vlastním od 95 roku. t.j. 12 rokov! Nie som povinný sa tu niekomu spovedať.
<br/>Ale, prečo tie divné narážky o PL. Nemám sa začo hambiť a preto ešte raz. Mám 33 rokov a skúšky som robil v 1995 roku. O päť rokov som úspešne zložil aj &quot; Vyššie odborné skúšky s poľovníctva&quot;! (dokonca mám nato aj vysvedčenie) Takže tvoje bezpredmetné poznámky o love bez P.L. radšej prehliadnem. Ak som sa z tvojho príspevku zmýlil, tak sa ospravedlňujem a ber to ako bezpredmetné. Nemám rád, keď niekto pochybuje o druhom, bez toho aby sa presvedčil ako to vlastne je! S pozdravom Vladenko

Prepáč vladenko, to ja sa ti musím ospravedlniť. Celkom som si ťa pomýlil s Vladkom. Vôbec som si nevšimol, že ide úplne o niekoho iného, ešte raz sa úprimne ospravedlňujem.