To je pre tych , ktory chcu mat prehlad o tom ako to bolo ( a zbludile ochranarske duse ) , Jovic neber to osobne . Je to len v skratke okopcene z mojej stranky. Pouzita literatura je Encyklopedia polovnictva .
<br/>
<br/>História poľovníctva na Slovensku
<br/>
<br/>V rokoch panovania Štefana I.Svätého ( 1000 - 1038r.) sa stávajú dve tretiny krajiny majetkom panovníka . Vznikajú kráľovské revíri na lov zveri . Do vtedy na našom území mohol loviť zver každý . Zver sa spočiatku lovila pre vlastnú potrebu ale neskôr kvôli daniam . Od 11.stor. začína dávať panovník do vlastníctva rôznym cirkevným osobám a inštitúciám . To sa deje až do roka 1218 . Panovník si však pre seba necháva dostatok poľovnej plochy . Zakladajú sa rôzne osady , ktoré sa špecializujú napríklad na chov sokolov , psov . Všetko sa deje pre panovníka . V 13. stor. vedie poľovnícka cesta pozdåž Hrona do Liptova . V roku 1265 a 1270 zakazuje panovník poddanému ľudu loviť jelene , diviaky a veľkú zver . Začiatkom 18. stor. verejne poľujú mešťania a aj cudzinci čo sa však nepáči feudálom . Šľachta si v r. 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve . Dekrét Karola III. nariaďoval prvý krát ochranu zveri . ( napr. ochrana bažanta , zákaz požívania plemena dogy na poľovanie , zákaz loviť zver v čase gravidity .) Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú pod prísnu ochranu právo poľovníctva . Pytliactvo sa považovalo za kráďež . František II. sprísňuje tento zákon v roku 1802 kde určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchovu mláďat . Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. . Od roku 1883 poľovnícke privilégiá veľkostatkárov prestávajú platiť a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy alebo prenájom . V 19. stor. začínajú byť stavy veľkej zveri nadmerným lovom a pytliactvom zdecimované , preto veľkostatkári začínajú z budovaním zverníc . Zver sa dováža a privážajú sa aj cudzie druhy zveri ( daniel , muflón ) . Zakladajú sa tak isto aj bažantnice ( Palárikovo ) . Veľmi významný zveľaďovateľ našeho poľovníctva je knieža Christián Hohenlohe , gróf Karol Forgách , Pállfyovci , Stummerovci , Zayovci a Habsburgovci .
<br/>
<br/>Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v r. 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti . Celoslovenská poľovnícka org. LOS - Lovecký ochranný spolok vzniká v r. 1920 . Zakladateľom je MUDr. Jan Červíček . V rokoch 1926 - 34 dochádza k zhoršeniu vzťahov medzi LOSom a ČSMJ ktorá začína pôsobiť aj na Slovensku . V rokoch 1935 - 39 začína zjednocovanie vzťahov medzi ČSMJ a LOSom , ktoré sa v roku 1.1.1935 zjednocujú . Po rozbití ČSR a rozpade ČSMJ v r. 18.6.1939 vzniká Zväz LOS na Slovensku . Činnosť zväzu začína ochabovať z blížiacim sa frontom až prestáva fungovať úplne . Roku 1947 sa prijíma tzv . Ďurišov zákon o poľovníctve v prospech jeho zľudovenia . Roky 1961 - 68 dochádza k likvidácii slovenskej poľovníckej org. a vytvorením Československého poľovníckeho zväzu . Po vyhlásení samostanej republiky v r. 1968 vzniká SPZ na Slovensku a v Česku je to ČMMJ . Prvým predsedom SPZ sa stáva JUDr. Štefan Teren . V roku 1993 bol prijatý nový zákon , ktorý opäť spojil právo poľovníctva s vlastníctvom pôdy .
