No ja sám som dlho jazdil na koni a výchadzky do prírody boli na dennom poriadku. Ako to tu napísali mnohí-je to o dohode. Obchádzal som polia, o ktorých som vedel, že si majiteľ neželá aby sme na nich jazdli s koňmi. Posedy sú dobre viditeľné, preto sme sa im vyhýbali, lebo som chápal ako sa cíti poľovník, čakájúci a mrznúci v zime na líšku a nie je príjemné, keď mu popod posed prejde menšia kalvária. taktiež som neuznával jazdcov, ktorí na koňoch hulákali a púšťali ich tryskovať na každej rovinke. Postupne som si vytvoril trasy dlhe 10-15km, ktoré boli postačujúce na vybehanie kobylky aj moje potesenie. Nikomu som neprekazal, s polovnikmi sme mali dobry vztah. Jasne niekedy sa vyskytol nejaky problem, ale ved vzdy sa vyhovieť nedá. Preto by bolo fajn, keby si si tiez vytvoril trasy, ktoré by nesposobovali nedorozumenia, lebo jazdectvo je krasny konicek a myslím si, ze prechadzka po prirode na konskom chrbe je ocarujuca. Sam to milujem, preto viem o com hovorim...radsej potrap konika dlhsie na jazdiarni, pripadne ho po jazde vylonzuj ako by si si mal spôsobovat zbytocne pretahy... Hlavne ked si natrafil na polovnika, s ktorým je dohoda tazka....
To sú určite dobré rady, ale my máme kone ustajnené na záhrade rodinného domu, takže žiadna jazdiareň nepripadá do úvahy. A pokiaľ nechcem šlapať zo dva kilometre po hlavnej ceste, musím prejsť cez to pole.
