Význam siláže v zime

Siláž je jedným zo základných prvkov zimného kŕmenia nie všade sa však používa pretože kúpa je drahá a produkovanie siláže priamo v poľovných združeniach je na minime Siláž sa používa len v bohatších revíroch ale veľmi ju odporúčam obsahuje veľa živýn A pilákazver ku krmelcu hlavne zver ktorá sa v revýri nevyzná a nevie kde sa v zime dobre nažerie Dakujem s Pozdravom VLADOHEg:x

Jednostranné krmenie silázovaného krmiva hlavne kukurice môze spôsobit acidózu,(ktorá v chohe hovädzieho dobytka je velmi rozsírená a robí znacné skody od znizovania úzitkovosti az po úhyn zvierata).Samozrejme siláz je lepsia ako nic a pri krmení iného krmiva napr. sena môzeme eliminovat acidogénnu úcinnost siláze na minimum.

Môj názor na to je taký. Vladoheg zver doteraz vždy dokazala prežiť aj bez prikrmovania. Prikrmujeme preto aby bola v lepšej kondícii, zlepšila sa kvalita trofejí a pre lepší vyvoj plodu podla mna je lepšie davať jadrové krmivo v násipcoch vyhotovených z butlaveho kmena stromu k,de je krmivo vždy suché nieje zamrznuté a kvalita sa ukáže po čase na zveri.

Lenže ak napedne extrémne veľa snehu ako to bolo aj tento rok do vyšších častí revíru sa nadá dostať zober si 1,5 m snehu sa dá iba veľmi tažko dostať a kŕmením v ruscakoch nič neurobíš ale ak sa siláž uskladnuje vo fóliách ktoré neprepúšťajú vzduch v zime si ho zver rostrhne a má dostatok potravy ako by si to spravil s jadrovým rmivom nepáchne a preto by ho zver nerozbalila samozrejme siláž nie kukuričnú prečítajte si starostlivosť o zver a tam sa dočítate že siláž má byť 65 % letniny5% letorastou 5 % kôry s lykom 25% jablčných výlistkou toto nespôsobuje tolko acidózy a samozrejme napratať na jeseň krmník zo zásobníkom vtedy je acidóza minimálna .. Dakujem ak sa mýlim tak prepáčte ale toto je môj názor::

Ak dovolíte páni pridam sa do debaty.My máme bohaté skúsenosti so zakrmovaním silážou,reskami z cukrovej repy,alebo jablkovými výliskami,ktoré spôsobujú prekyselenie organizmu a vyriešili sme to jednoducho. Vždy krmivo sypeme v blískosti krmelcov v ktorich je dostatok sena.A zver si kyselinu neutralizovala pojedanim sena a nerobila škody na porastoch.

Lankaster, Vidím, že si skúsený poľovník. Napíš nejaký príspevok do dis. témy. Poľovnícke zvyky a tradície.

Lankaster : zaujal ma tvoj prispevok , chcem sa opytat nemas zaujem napisat nieco o prikrmovani zveri na moju stranku www.polovnik.com ;) ?

Spomenul som si na jednu skúsenosť zo zimy z roku 1981/1982. Vteda som pracoval na lesnom závode v Krušných horách a bola mimoriadne tuhá zima a veľa snehu. Zver sa sťahovala do dolín blízko osád. Vzpomínam si na prípad, keď štátny majetok načal siláž v silážnej jame na kraji dediny (objekty neboli oplotené). Začala tam chodiť hlavne vysoká a muflónia zver. Pracovníci siláž nezakrývali po odobratí dennej dávky slamou alebo iným spôsobom, čo malo za následok, že vrchná vrstva prešla mrazom. Začali sme nachádzať stále viac kusov uhynutej zveri na okolí. Vzpomínam si, že veterinárnym vyšetrením bolo zistené, že zver uhynula následkom otravy glycidmi (keď si dobre spomínam vznikať majú vtedy, keď cukry v siláži prejdú mrazom). Vzpomínam si ešte na jeden prípad, keď som robil v dančej obore a vedúci správy nariadil vysadiť na políčko pre zver repku dupla nulku a to napriek upozorneniu, že som mal túto skutočnosť a čítal som o tej repke práve krátko predtým v odbornej tlači. Výsledkom bolo to, že zver tam začala húfne chodiť počas zimy, ale aj to, že na tekutom a zamrznutom truse sa dalo korčulovať. Myslím si, že vačším škodám zabránilo to, že sme v blízkosti podávali zveri dostatočné množstvo jadrvého krmiva. Nemáte niekto podobnú skúsenosť? Gabo

Myslím si že to bolo v oboch prípadoch spôsobené nedostatkom sena a jadrového krmiva.Zver je jednoducho vyhladovaná a keď sa dostane ku takemuto krmivu,jednoducho sa toho nažerie koľko sa dá a potom to má takéto následky.Pamätám sa ,keď sme dali po prvý krát cukrovarnícke rezky.Vysoká keď našla krmnisko,nehla sa od neho kým tam niečo bolo.Behom troch dní vyžrala najbližší srnčí krmelec a potom sa dala do okolitých borovíc.Pokiaľ dočiahla obžrala všedko ihličie a tenkú kôru.Dokonca požrala uschnuté dúčele starých lopúchov.Musela naozaj trpieť prekyselením.Naši poľnohospodáry tiež sadia repku,a obvikle ju navštevuje najmä srnčia ale nemali sme problémy s hnačkovími ochoreniamy.Paradoxne som musel,z tohoto dôvodu, utratiť jednu srnu uprostret minulého leta.Myslím že treba len vhodne rozmiestniť krmelce a zásypce s jadrovým krmivom.Myslím že je dôležité prikrmovať priebežne až do jary.Kým zver neprejde na zelenú stravu,pretože vyhladovaná zver berie potom zelenú stravu s veľkou verbou, čo môže mať rovnaké následky .

Súhlasím s lankasterom,ale je nutné zvíšiť počet soľníkov vokolí repkových polí. Hnačky u srnčej zvery v letnom období vznikajú zväčša po použití chemických postrekov poľnohospodármi.

Som rozhodne za prikrmovanie. Mame dobre skusenosti so silazou ale aj inymi druhmi krmiva. Na druhej strane treba poukazat aj na dalsi problem. Sú to zdruzenia, ktoré bez rozmyslu od konca leta, ked je u nas este kukurica na koreni aj zemiaky na poli doslova KYDAJU krmivo - plne auta do jarkov a na krmoviska. Prepchavaju zver za ucelom nie lepsej kondicie, ale aby ju mohli na tych hromadach aj strielat, resp. aby sa im v lokalite udržala zver na ucely spolocných polovaciek na diviaky. A vsetci dobre vedia co hovori zakon o polovnictve. Jedna sa bud o velmi "solventne zdruzenia" alebo mam konrétny priklad - v susednom reviry maju silo a tak su jarky od konca leta plne krmiva. Na spolocnej v prvom pohone strelia 18 kusov diviakov a idu domov. My ked im nieco uchmatneme krmime tiez ale u nas 2 kusy a sme radi. Stiahli zver zo sirokeho okolia. Ked je taka zima ako posledná /ostatna, aby som neurazil jazykovedcov/ vezme zver hocico a acidoza a jednostranne zameranie krmenia ide vtedy bokom. Hlavne ze je nieco v krmelci. Tak na to nezabudajme!

To to onás tvrdili aj naši susedia,že im sťahujeme zver keď krmíme.Bohužial faktom bolo ,že oni jednoducho nekrmili.Dnes kŕmia aj oni,ale ešte stále si neuvedomujú,že zver potrebuje nielen žrať ale aj pokoj.Ale vôbec najsmutnejšie je ,že jedni susedia ktorí majú okolo 1000ha a je ich tam ako v Indii bohov nečakajú na nič iné len aby od nás im niečo prišlo.Keď príde víkend okolo hranice to vizerá ako na fronte.A to zveri nedajú ani v noci pokoj,Svetlá.

Treba dokrmovať už počas žatvy,duplovane cez zimu.Súhlasim zver musi mať pokoj v
<br/>revíri,veď načo plný krmelec ak je zver neustále pri ňom plašená.Ako sa hovorí
<br/>veľa psov zajacova smrť!

Každý rok se snažíme získat jablečné výlisky z moštárny od místních zahrádkářů.Z těchto jablečných výlisků vyrábíme siláž tak,že ji promícháme přidáním jedné lopaty soli,menší množství ovsa,pícního vápna a část vykoupených kaštanů od žáků místních škol.Tuto směs napěchujeme do igelitových pytlů a rozvezeme do svých krmelců.Pytle je nutno uskladnit tak,eby k nim neměla zvěř přístup a to přímo do skládky krmelce nebo jen na zem a zabránit zvěři v příspupu např,zakrytím větvemi.Tuto vyrobenou siláž však zvěři začínáme předkládat až v předjarním období asi od poloviny února(februára) a tím umožníme předně srnčí zvěři rovnoměrný přechod na zelenou potravu.Pytle v tomto období postupně vysypávánenebo někdy i stačí igelitový pytel položit a nožeb vyříznout takové jako korýtko a předně srnčí zvěř si tuto siláž rovnoměrně odebírá i když je např.zmrzlá.Tento způsob přikrmování siláží se nám velice dobře osvědčil a používáme jej již mnoho let.

Nemá z toho hnačky?

Zaujímavé, jednoduché a praktické. Pokiaľ má niekto skúsenosti so silážovaním krmiva priamo v revíry nech dá vedieť. V knihe MYSLIVECKÁ ZAŘIZENI V HONITBE SVÉPOMOCÍ sú popísané šikovné spôsoby silážovania priamo v revíry. Ja som sa pokúsil urobiť trávnu siláž do 200 litrového suda a celkom sa dalo. Aj senáž som sa pokúsil urobiť tak, že som napoly uschnutú trávu natlačil do igelitového vreca, ale splesnelo mi to.

treba si uvedomiť jednu vec: siláže sú používané a majú svoje opodstatnenie v produkčných chovoch hovädzieho dobytka, kde sú vysoké nároky na energiu z objemových krmív. je logické, že saturovať potreby energie a štrukturálnych sacharidov je lacnejšie zo siláže, ako jadrovými krmivami a doplnkovými látkami. Siláž sa zakomponuje do krmnej dávky zároveň so zdrojom bielkovín a kvôli svojmu nízkemu pH aj s vápnom.Vo volnej prírode, pokiaľ je zviera nenavyknuté na príjem energetickej a kyslej siláže, a pokiaľ tento príjem trvá viac dní, dochádza k subklinickým acidózam. Je to stav, kedy zviera sa snaží kompenzovať určitú disproporciu vo svojom vnútornom prostredí. Navonok sa to nemusí prejaviť ani hnačkou, ani napr. krívaním ako u kráv, ale ten stav trvá a znižuje produkčnú účinnosť zvierata a zhoršuje zdravotný stav. Preto, by sme mali siláž dávkovať v malých množstvách, ak už nič iné, tak aspoň s dostatkom sena na blízku a nie je od veci podávať aj kŕmne vápno.
<br/>Závažnejším problémom, prečo ja nesúhlasím s podávaním siláží v zime,je že kvalita a spôsob konzervácie siláže je nevratne narušený, akonáhle sa siláž umiestni do revíru, často spôsobom &quot; všetko na jednu kopu&quot; a hnilobné pochody ktoré u siláži začínajú prakticky hneď po prístupe vzduchu spôsobujú oveľa horšie zdravotné problémy, ako dietetické poruchy. Preto ak Vám družstevníci ponúknu siláž, kt. by oni už kravám nedajú , nie je dôvod myslieť si že pre zver v prírode je táto siláž vyhovujúca. Čiže , radšej mať kvalitne usušené dobré seno so správne kosených porastov, ako síce energeticky bohatšiu ale neprospievajúcu siláž.

Ano žial takto to funguje znehodnotená siláž sa sype na kopce a spôsobuje prežúvavej zveri vážne tráviace ťažkosti. Kto nesype nezláka zver ! Správne to popísal Iginla1.

Myslíte si, že zimné prikrmovanie jelenej a srnčej zveri veľkými balíkami nie práve kvalitného zlisovaného sena, zabalenými do bielych plast.fólií je dobré? Vraj v týchto balíkoch prebieha mliečne kvasenie a to je vraj pre zver veľmi dobré. Nedochádza k prekysleniu trávacieho traktu zveri? Takéto balíky sme vyviezli, obal prerezali / alebo si to urobili jelene parohami/. Obsah &quot;divne&quot; zapáchal. Ja nesúhlasím s takýmto prikrmovaním a zdá sa, že mám pravdu, pretože nachádzame uhynutú jeleniu zver a viem si tiež predstaviť, koľko uhynutej môže byť srnčej zveri , ktorú asi ani nenájdeme a ak, tak iba celkom náhodou. Nespôsobujeme takýmto prikŕmovaním viac škody ako osohu? Dá sa súhlasiť s tým, že takéto balíky s takýmto obsahom môžu byť vhodné - ale iba pre hovädzí dobytok. Alebo má niekto aj iný názor? Žiadal by sa skôr odborný.

Ja by som chcel vediet ako podavat divej zveri krmne vapno a v akom mnozstve ?