Zakaz monolit. striel v Brandenburgskej oblasti Nemecka

Najprv by som poprosil nejaky odkaz na clanok v originali od niekoho,kto to pridal na uvodnu stranku.
<br/>Moj nazor,ako uzivatela (Barnes X, Barnes TSX, Moeller KJG)
<br/>Je velmi zarazajuce,ze na nieco taketo - ze strely sa odrazaju,sposobuju &quot;hrozne zranenia&quot; ,menia drahu strely v tele zveri - sa prislo akoby nahodou teraz a prave tam. Udivuje ma to,pretoze pri pomerne castej elektronickej komunikacii so strelcami z USA doteraz nikdy na to neprisla rec a ani nikto nic podobne nepozoroval. Z hladiska statistickeho objemu je spotreba medenych monolitickych striel za Velkou mlakou nasobne vyssia ako v Europe. Najoblubenejsia je jednoznacne konstrukcia Barnes TSX,jej evolucny model TTSX (s modrou plastovou spickou v celnej dutine strely) bol isty cas po uvedeni na trh problem vobec kupit, Barnes nestihal vyrabat. A to prosim strely,ktore sposobuju one &quot;hrozne zranenia&quot;. Podivuhodne,hlavne u tak sirokej zakladni ludi,ktori sa tam venuju strelectvu a prebijaniu.
<br/>Z vlastnych skusenosti (x-desiatok kusov ciernej zveri na spolocnych s Barnes TSX,z vysokej hlavne hola)mozem zodpovedne povedat,ze s minimalne s tou stabilitou strely to bude inak. U TSX som mal vzdy kus prestreleny,nezavisle od miesta zasahu. Najviac som pouzival 9,7g a 11,7g TSX. Niekolkokrat sa mi na spolocnej stalo,ze pokial kus pri zasahu stal vo vhodnej pozicii pred nejakym stromom,bol zasiahnuty aj ten (mam odlozenu strelu),pokial bol tensi prestrelilo ho. To svedci o VELMI vysokej stabilite strely aj po zasahu zveri. Takisto pripadna strelba cez riedky porast znacne naburala teoriu o tom,ze podobne haluzky prestreluju len tazsie,pomalsie strely s vacsim priemerom. TSX 11,7g a 9,7g vystrelene z kal. .30-06Sprg. s priemernymi rychlostami 850 a 900m/s nevykazovali ziadne podstatne odchylky od zamerneho bodu. Znamena to tolko,ze pokial som namieril a vystrelil na komoru cez nejaku tensiu haluzinu,tak Barnes tu komoru spolahlivo zasiahol a samozrejme prestrelil. Ziadne zasahy na makko,ziadne chybene kusy.
<br/>Niekolko pokusnych ran do stromu takisto ukazalo,ze strela je aj po zasahu tvrdeho materialu stabilna vo svojej drahe a nema tendencie uhnut,alebo nebodaj sa odrazat.Pokial doslo k priestrelu,vstrel a vystrel lezali na jednej priamke.
<br/>Ucinky strely takisto velmi dobre. Pokial kus nepadol okamzite v ohni,tak tych par krokov farbil na vystrelnej strane ako &quot;z krhly&quot;. Pritom ziadne nadmerne poskodenia diviny. Co bolo velmi prijemne hlavne pre tych,ktori si tie kusy na spolocnych kupovali.
<br/>
<br/>Preto na mna cely clanok posobi velmi pochybne,akoby mala klasicka konstrukcia poloplastovej strely prevalcovat poslednych napr. 50 rokov vyvoja modernych konstrukcii. V Nemecku pokial viem,je velke mnozstvo polovnikov,ktori pouzivaju strely Lutza Moellera KJG,alebo konkurencne Reichenberg-y. Z ich referencii doteraz vobec nebolo mozne usodzovat,ze by mali monoliticke medene strely take vlastnosti a spravanie,ako sa popisuje v onom clanku.
<br/>
<br/>Som zvedavy na Vase nazory,mozem potom dalej rozviest moje uvahy.

Odpoveď je veľmi jednoduchá: kto che psa byť - palicu si nájde !

trefne,, môžem len súhlasiť,, a za chvíľu zakážu strieľať celoplášte, lebo prestreľuju a potom poloplášte lebo rania zvieratka a na koniec aj prak hmm,, kam tento svet asi tak speje. myslím si, že daný druh streliva sa vo svete vola strelivo 3 generácie a z toho mi vychádza že je dostatočne otestované v rôznych podmienkach,, tak celému tomu článku nechápem

Ten článok z úvodnej strany budí dojem rozprávok starej matere, pre ktorú je španielskou dedinou nielen balistika, ale aj exaktné hodnotenie fyzikálnych javov všeobecne. Tento názor skorigujem, len ak niekto uvedie konkrétne hodnoverné údaje, metodiku testov (robených tak, že sa pri nich smrteľne zraní poľovník - metodik ešte nie je v base?), spôsob ich vyhodnocovania a pod.
<br/>
<br/>Ja síce nepatrím medzi vyznávačov TSX a už som tu aj písal, že prečo, zhruba zopakujem. Je to už vyše tri a pol roka, kedy som robil prvé testy tejto strely v kalibri 338-06. Z fotografií, ktoré som zverejnil pri prezentácii prehlavnenej zbrane, je zrejmé, ako prechádzajú hrubým ryhovaným plechom s ideálnou retenciou. Kto sa chce pozrieť, môže public.fotki.com/slovakinfo/people/belson/prvy_test_33806/h246.html[/]tu . Na srncovi to síce urobilo perfektnú prácu, zostal na mieste, ale bolo to zo vzdialenosti, z ktorej mohol ležať aj dobre miereným kameňom. Aj u jelienčaťa (niečo pod 100m) bol hladký priestrel, síce neodišlo ďaleko, ale začínal som mať podozrenie, že táto strela, to nebude to pravé orechové. Po úmornej dohľadávke jeleňa v ťažkom horskom teréne bez ľudskej kultivácie, kedy som pociťoval deficit v sortimente sprostých nadávok, som sa rozhodol prejsť &quot;na inú bečku&quot;. Priemer výstrelneho otvoru bol len o málo väčší ako na vstrelnej strane a jedna kvapka farby na každých troch-štyroch metroch. Po dohľadaní trup plný farby. Možno polemizovať, či úsťová rýchlosť 790 m/s je pre strelu 0,338&quot; a 210grs dostačujúca. Ani jednu som nenašiel, ale trúfam si povedať, že vo všetkých prípadoch sa otvorili. Žiadna krhla sa, žiaľ, nekonala.
<br/>
<br/>Nechcem tu polemizovať s lovcom_1. Robí s iným kalibrom, zrejme s inými rýchlosťami a nemá prečo fabulovať. Len chcem poukázať na to, že ako je terminálna balistika záludná a málo exaktná. To hovorím napriek tomu (alebo preto), že nejaký &quot;balistik&quot; typu KK, patentovaný ešte z boľševických čias, niekoho na stránkach PaR sprdával, že terminálna balistika exaktnou je. Nie je.
<br/>
<br/>Nechcem tým tiež povedať, že si už nikdy neskúsim niečo iné. Zostávam však zatiaľ pri AccuBondoch. Overil som si ich dobré vlastnosti aj na vysokej, aj na čiernej. A pred niekoľkými dňami aj na bielochvostom jelienkovi, ktorý po zásahu z diaľky 246 m odišiel nejakých 15-20m.
<br/>
<br/>Ale k téme. Čo sa týka vplyvu drobných prekážok na strelu, treba uvažovať s troma účinkami. Zmena smeru, strata stability a dezintegrácia. Je síce klasické tvrdenie, že odolné sú ťažké a pomalé strely, ale výsledky rôznych testov sú tak divergentné, že to vôbec nemožno pokladať za univerzálne pravidlo. Dráhu menia aj tučné, aj štíhle, aj ľahké aj ťažké, aj rýchle aj pomalé strely. Balistickí odborníci síce hovoria o tom, že ťažšia strela je na tom lepšie, ale rýchlosť je stále predmetom diskusií. Naopak, ukazuje sa, že strely s vyššími rýchlosťami sú na tom lepšie. A to by mohlo hovoriť pre monolity typu TSX. Rýchlosti sú vyššie, gyroskopická stabilita vynikajúca a dezintegrácia nulová (viď už spomínané moje fotky). Takže v tom s lovcom plne súhlasím.

K tej fotke je heslo: 33806

Po úmornej dohľadávke jeleňa v ťažkom horskom teréne bez ľudskej kultivácie, kedy som pociťoval deficit v sortimente sprostých nadávok, som sa rozhodol prejsť &quot;na inú bečku&quot;. :]
<br/>
<br/>Okrem odbornosti prispevku, ocenujem stylisticku uroven .... bez ironie

Pripajam sa ku castorovi co sa tyka tej dohladavky jelena, tiez som sa na tom paradne pobavil Hlavne ked uz som nieco podobne zazil a viem ze vtedy veru tych par vulgarizmov cloveku nestaci Belson, ale rad by som sa Ta opytal na skusenosti so strelami accubond ale v prislusnej teme...

Po viacerich dnoch hladania teraz len strucne:
<br/>Podla nezavislych testov,uskutocnenych DEVA ( www.deva-institut.de Deutsche Versuchs- und Pruef-Anstalt fuer Jagd- und Sportwaffen) a testov uskutocnenych Lutzom Moellerom sa ukazali zavery zo zmieneneho clanku ako neopodstatnene. Z testov vyplynulo,ze co sa tyka odrazu su na tom podstatne horsie jednotne strely pre brokove zbrane.
<br/>Monolity neprestavuju o nic vyssie riziko vzniku odrazu strely,ako konstrukcie s olovenym jadrom, podstatnym faktorom je ludska chyba.
<br/>Monoliticke strely vykazovali odchylku pri uhle zasahu do 5° maximalne 1-2°. Pri uhle dopadu vacsom ako 5° je hodnota odchylky maximalne 15°. V ziadnom pripade pocas testovania na roznych materialoch nedoslo k vyraznej odchylke strely,ktora by mohla potencialne ohrozit strelca.
<br/>Jednotne strely pre brokove zbrane pri tychto testoch mali pri zasahu pod uhlom vacsim ako 15° odchylku az do 75°.
<br/>Testy su zverejnene autormi Krone,Kinsky,Streitberger &amp; Trinogga v brozure,ktoru vydala institucia Seeadlerforschung.de. Stoji 20€ + postovne. Ked mi pride,skusim z predmetnej casti urobit kratky vycuc a preklad.