Lajka je skupina poľovných psov. Do tejto skúpiny patria: východno-sibirská lajka, zapadno-sibirská lajka, rusko-europská lajka a karelo-finská lajka. Prečo je lajka na Slovensku zariadená do skupiny ďuričov? Predpokladam s toho, že v roku 1982 bola vydata kniha Poľovne psy autori Slimak K. a Duchaj J. v ktoréj lajki boli popisany ako ďuriče a autori tvrdili že v Rusku lajku použivayu najme ako ďuriči. To nie je pravda. V Rusku na ďurenie zvera mali dobreho ďuriča - ruskeho ďuriča. Velkij, mohutný pes cca 68 sm. podoba na vlka. Lajku vždi použivali pre individuaľnu poľovačku. najviac na kožušinovu zver - veverička, kuna, hornostaj a podobne. Vlastnosť lajki je že ona nikdy nehlasi keď íde po stope alebo naháňa zvera aj vtedi keď vidi ho. Začina štekať len vtedi kedy drží zvera na mieste. Lajka neuteká ďaleko od poľovnika, vždy kontroľuje akým smerom íde poľovnik a hodi vedla neho oblukom 200 až 800 metrov. Keď zaciti lebo počuje zvera snaži sa vytlačiť ho na poľovnika. Na postrehu sedí ticho. na zvera ne šteka a ne vrči, len pozorne sleduje ho. Lajka je dobrým farbiarom. Podľa klasifikacií FCI lajka je zariadená do 5 skupiny: špice a primitívny psy, a ďuričy su v 6 skupine. Podľa predpisov na vycvik, lajku nie je možne dávať do pohonu na spoločnej poľovačke. Lajka je univarzalne upotrebiteľny pes. Lajku možno vycvičiť aj na kačíce, aj na bažanty, aj na raticovu zver, aj na medveďe, a to len na individuaľnu poľovačku. Ona vždi pracuje len pre svojho pana, s cudzým človekom spravidla poľovať nebude.
