Chovanie sa psa po výstrele.

Chlapi napíšte svoje skúsenosti, kedy ste začali srtieľať pri psovi.
<br/>
<br/> Poprípade mi napíšte či sa niekomu podarilo napraviť psa keď sa streľby bál. Ak ano napište recept.

Ja som začal stavača cvičiť od pol roka. Vzal som brokovnicu a keď odbehol trochu ďalej, takých 30m, tak som vystrelil smerom od neho. Trošku sa zháčil, ale hneď som ho privolal a nahlas som ho chválil a trochu som s ním aj pobehol, aby zabudol a o 15 min. som to urobil znova. Postupne si na to zvykol. Ďaľšie dni keď sme šli von som mu dal oňuchať pušku, aby vedel čo sa bude diať a nebál sa. Ale na šťastie v tomto smere som s ním nemal žiadny problém.
<br/>Kamarát má daxelkopova a ten má vážny problém, že sa pes vyslovene bojí. A tak kamoš chodí po dvore, kde je aj pes na voľno a občas vystrelí zo štartovacej pištole /poplašníka po našom/. Ale veľmi sa to nezlepšuje. A pes bol nádejný. Je to dosť veľký problém ak sa to nedá odstrániť ani výcvikom. Ak má nejaký chovateľ dobrý recept nech napíše. Odovzdám kamošovi.

A ešte niečo - možno to sem nepatrí. Keď som priniesol šteňa stavača domov nemal som žiadnu odbornú literatúru o výcviku. Jednu kazetu o aportovaní, podľa mňa nie dobre spracovanú. Existujú totiž rôzne finty, ktoré som tam neobjavil. Všetko to boli len staré vydania kníh, ktoré sa nedali zohnať. Chýbala mi kniha s takým uceleným pohľadom na výcvik stavača od šťeňaťa až po predvedenie na skúšky, tak som často volal majiteľa suky, aby mi poradil. Dúfam, že nemal so mňa nervy. Pozdravujem Norbiho do Nových Zámkov.

Mám foxa, ktorý sa pri výstrele veľmi rýchlo, priam pudovo naučil, že výsledok rany je pre neho veľká zábava, ktorá je navyše odmenená. Od detstva srach z výstrelu nemal. Pred rokom mu deti hodili za zadok petardu a je zle. Postupne si zase zvyká na výstrel, ale ide to veľmi pomaly. V prítomnosti suky však akoby ohluchol a na výsrel neraguje negatívne. Chodím s ním aj na strelnicu, aby si znovu zvykol. Je to dlhodobý proces, treba veľa trpezlivosti, treba nájsť aj vhodnú odmenu, lebo pri výstrele je stresovaný.

Ja som môjho Welša začal zvykať na výstrel tak asi 4 mesačného. Hral som sa s ním na dvore. Zadaunoval som ho pri nohe, kľakol som si a hladkal ho. Otec na druhej strane dvora hodil petardu /slabšiu/. Psík sa mykol, no ja som ho ukludňoval a chválil. Za 5 minút znova atď. Potom som už petardy hádzal ja, približoval sa k psíkovi. Psík si na to zvykol a výstrelu sa nebojí. Aj teraz, keď ho venčím, sem-tam hodím nejakú tú petardu - aby nezabudol. Absolútne si to nevšíma.

Myslím si, že z reakciou na steľbu sa dá niečo robiť, ak je pres do roboty &quot;ako drak&quot; a steľba ho nedokáže vykoľajiť na toľko, aby sa &quot;zrútil&quot; a o robotu statil záujem. Mám osobnú skúsenosť so sukou, ktorá keď vidí, že sa ide strieľať, tak by najradšej vošla do myšacej diery. Pre ňu je lepšie ak je odložená bokom a nie je blízko strelca. Očividne vydieť ako streľbu neznáša, ale aj tak si dokáže odsledovať kam to padne, nájsť to a priniesť. Proste individuálna steľba s občasnou ranou jej nerobí veľký problém a parádne sa pri takomto love vyžije, ale pre spoločnú poľovačku nie je a lepšie je, ak ostane doma.
<br/>Nemyslím si, že existuje nejaký univerzálny recept ako u psa potlačiť reakciu na streľbu a chce to hlavne trpezlivosť a prísť na nejaké finty ako sa s tým vysporiadať alebo radšej sa toho psa vzdať než ho trápiť.
<br/>U nás začíname s návykmi na ostré zvuky asi v 1 mesiaci, keď to už chce spoznávať svet a samostane žere. Nie je to hneď steľba, ale sú to údery dlaňou po stole, kamene v kýbli, papierové vrecká a pod. I taká letná búrka s ľadovcom na plechovej streche koterca má svoje čaro: to sú v jednom okamihu na búde, ale dlho to nevydržia a musia ísť preštudovať tie male biele guľku, ktoré im poskakujú rovno pred nosom. Podobne návšteva železničného peróna, keď tade práve prechádza vlak.

tazko povedat, je to aj od psa, moj si vystrel nikdy nevsimal, len raz ho myklo ked lezal pri nohach a muflonka dosla tak nestastne ze sme mustrielali ponad hlavu, bola od neho, hlaven, asi na max dva metre, vdtedy ho myklo ale po sekunde zabudol, s povelom stopa. je to aj od psa, chalani ti tu opisali dobre metody.

Eso, niekedy stačí odložiť a udržiavať iba očný kontakt a hlavne zachovávať kľud a streľbu si vôbec nevšímať, proste ani sa tým smerom nepozrieť. Po streľbe dať psovi na nepríjemnosť rýchlo zabudnúť nejakou pre neho zaujímavou robotou.
<br/>Niektoré petardy môžu byť nepríjemné pre svoj hvizgot a smrad i na bežnú steľbu otrlým psom.

Cvičil som írskeho setra, ktorý sa tak bál výstrelu, že stačilo aby som dal pušku do ramena a už ho nebolo (majiteľ ho priviazal o auto a nastreåoval guľovnicu), keď zistil, že sa mu nič nestane dalo sa to pomaly do poriadku. samozrejme som začínal najprv malorážkou a potom som prešiel k brokovnici.
<br/>Pokiaľ mám šteňa, zoberiem ho spolu so starými psami von a tam skúsim vystreliť - šteňatá pokiaľ sú vo svorke neberú to tak ako keby boli samé - po dvoch dňoch som skúšal aj ranu z guľovnice a bez problémov. Je dobré vystreliť keď je psík niečím zaujatý. Pokiaľ je pes náruživý aportér vystreliť pri hodení aportu - aby si to spojil s niečím príjemným, možeš vystreliť aj pri kŕmení.
<br/>Mal som aj taký problém, že mladý psík na prvej poľovačke kde sa viacej strieľalo odmietol håadať a chodil mi len za pätami. Na druhej - tretej poľovačke to už bolo v pohode, len netreba strácať nervy.
<br/>
<br/>Momentálne musím toho svojho učiť práve naopak kľudu na stanovišti - lebo keď zistil, že výstrel znemená aport ine sa potrhať

DKo, to, že som bol pri psíkovi som uvádzal iba pre nejaké prvé 3-4 razy. Potom už len očný kontakt, väčšinou pri nejakej činnosti psa. Potom, keď nereaguje na výstrely tak skusiť odloženie a pod. A používam len z petárd len piráty a to nie blízko pri psovi, min. 2metre, alebo sa snažím ich odpáliť z úrovne 1,5m nad zemou/napr plotový ståpik, strom a pod/. Určite nie hvízdacie petardy - len krátka rázna rana.
<br/>Na spoločnej si psík robil svoju robotu a nejaké strielanie ho nezaújmalo.
<br/>Inak keď je pes ostrý na mačku - tak pri hlásení mu pravdepodobne môžete tie petardy odpalovať aj zo &quot;zadku&quot;. Taký bude zaujatý, že si nič nevšimne.

&quot;Inak keď je pes ostrý na mačku - tak pri hlásení mu pravdepodobne môžete tie petardy odpalovať aj zo &quot;zadku&quot;. Taký bude zaujatý, že si nič nevšimne&quot; - presne tak, ziadne strielanie z dialky, z malorážky a delobuch, brok, guľa. Treba utvrdiť ostrosť, dať mačku a pes pri jej hlásení, hlavne ak chytí &quot;nervy&quot; bude mať nejaké strielanie v paži, nakoniec zistí, že o nič nejde, akurát ho to može ešte viac vydráždiť.

Kolegov pes vždy na silvestra niekde v kúte (grcá)-tak sa bojí.
<br/>Ja som vždy začínal strelbou v diaľke,od najslabšej -poplašáky,pirát,petarda, výstrel.
<br/>Najlepšie požiadať priateľa.Psika povzbudzovať a trošku hecovať.Najlepším podnetom
<br/>bolo,ak obďaleč padol výstrel a pred psa som pohodil dačo(kožu kálika,holuba,...atď)
<br/>Pes si spojil výstrel,zver,pamlsok a pochvalu v jedno.Potom sa výstrel stával nepodstatným prostriedkom na dosiahnutie maškrty a pochvaly.Ustaršieho psíka bolo
<br/>ideálne vystopovanie túlavej mačky v revíri,vyhnanie na strom,dalej spomenul ESO.
<br/>Na prvej spoločnej polovačke odporúčam viac venovať sa psíkovi ako lovu.
<br/>Ešte som nemal bojácneho psa,každý má inú povahu,takže neexistuje100%recept.
<br/>ahojki

Ja mam springra, streielal som pri nom ked mal pol roka z brokom a doteraz nema problem so strelbou akurat sa pekne sam naucil ze akonahle danm flintu do pleca tak lezi a ked vystrelim tak vyrazi ako gula a beha a hlada na co som strielal...budem ho to musiet oducit..

Pomáhal jsem kamarádovi odnaučit psa braky, aby se nebál rány. Sousedovo synové házeli ke kotci všechny možný dělobuchy a on jako mladý pes se začal bát rány. :[ Nakonec jsme došli k tomu, že se bál i toho, když někdo zlomil brokovnici, nebo jí zavřel(cvaknutí). Stálo ho to několik desítek patron. Já střílel zpočátku tak na sto metrů a pak jsme se navzájem přibližovali. Pes se však neustále klepal. Nejvíc se pak utvrdil při večerních tazích na kachny a při společných honech.
<br/>Myslím, že je třeba učit psa na všechny možné druhy ran(brok, kule, petardy) , jak už jste tu psali, dále pak ran přírodních (hrom, praskání větví atd.) a &quot;v provozu&quot; (vlak, letadlo, náklaďáky...) ale i na rány za různého počasí. Jiný kamarád měl na podzimních zkouškách s výmarákem problém s klidem po ráně a následně hledání. Byla nízká mlha, on vystřelil a rána jakoby se od mlhy odrazila a pes byl v tu ránu za patami a už ho odsud nedostal. ;/
<br/>Já střílel u štěněte pouze v přítomnosti mé straší maďarky a to ještě, když byli obě něčím zaměstnány a nikdy nebyl problém. Spíš je udržet po výstřelu, aby hned nešly hledat, ale to už je věc odložení

Potreboval by som poradiť pri výcviku hrubosrstého jazvečíka v revíri. Psík sa javí ako dobrý pracant. Perfektne revíruje, ale ak nájde čerstvú stopu je ťažko sa mu vrátiť. Jeho návrat trvá 1-2 hodiny. Hľadám spôsob ako to odstrániť. Zatiaľ sa mi to nedarí, skúšam všetko možné. Privolávam ho píšťalkou na psy.Má len 8 mesiacov. Pokiaľ to bude robiť aj v budúcnosti duričské skúšky nespraví.

nejlepší bude když si koupíš skládací stoličku termosku a začneš kouřit startky aby to čekání nebylo tak drahý:]:]:]:]:]:]:]
<br/>Ale konec srandy mě se osvětčilo dlouhý vodítko a trénovat přivolání až bude prefektní tak ho pouštět s delším vodítkem aby cítil tah a dál trénovat a postupně ho skracovat až bude stačit třeba jenom karabina na obojku . Přeji hodně ůspěchu a pevný nervy protože to je jezevčík a to je pes který byl šlechtěn aby přemýšlel sám a dokázal se o sebe postarat

kamarát -sokoliar ma suku pointra...samozrejme ju netrenoval na strelbu...chceli sme to skúsiť (mala asi 1,5 roka)...tak sa bála že už keď počula len zvuk keď vylieta bažant tak mala obrovský stres..tak sme to radšej nechali tak..

Skús tému Border terrier str.3

Netreba zabudat, ze pes ma 6-7 krat citlivejsi sluch ak clovek... treba preto pristupovat k tejto veci pri vycviku citlivo...nie div, ze niektore psy maju z toho dozivotnu traumu...

Ja som mal Prepeličiarku a ta sa bála tiež strielania.Ked sme polovali na kačice a začalo sa strielať tak jej v momente nebolo.Suka mala v tedy osem mesiacov. Kupil som nafukovacie balony a ked som sa s nou hral tak som jej ich hádzal .Sama si ich buchala pri nose až kým si nato nezvykla.Hlavne treba mat veľa trpezlivosti a veľa skušať.