Môj Welšík mal tiež ako šteňa problémy s výstrelom. Tak som si ho privolal k sebe, hladil som ho a pobzbudzoval a otec v pozadí hodil nejaký ten pirát. V priebehu týždňa - dvoch si psík v pohode zvykol a nemá s tým problém.
Kamoš má daxla a ten je po výstrele v total panike, tak sa s ním prechádzal po dvore a syn strieľal z "poplašníka". Nepomohlo. Určite to týchto chovateľov strašne mrzí - máš možno perfekt. psa a bojí sa rany. Ja som mal so stavačom šťastie. Vzal som ho do revíru - trošku odbehol a vystrelil som z brokovnice. Začudovane na mňa pozeral, tak som strelil ešte raz, chválil som ho a žiadny problém. Teraz po výstrele hneď hľadá bažanta a aportuje. Jednoducho som mal šťastie /zvlášť pri mojich "skúsenostiach z výcvikom stavačov"/.
No v tomto som mal aj ja veľké šťastie ako mladý poľovník ktorí nemal so psami žiadne skúsenosti som si kúpil kopova moc som sa nezaújmal ako ho treba učiť na ranu proste som zobral brokovnicu a keď stal vedľa mňa tak som vystrelil pes len kukol na mňa čo robím a viacej ho to nezaújmalo ( dnes už viem že to bola hlúpost a mohlo to dopadnúť horšie ).
<br/>Teraz mam welshteriera pri ktorom keď bol odo mňa asi 30m som hodil piráta prví krát ho trochu myklo ale potom to už ignoroval keď mal 4 mesiace tak som strelil muflonku s posedu kde sa ta rana ozýva viacej ako vonku a bolo to v pohode no ako hovorím mal som šťastie na psov spevnými nervami.
<br/>Kamarát ma farbiara ten keď počuje ranu tak by hneď utekal tým smerom raz strieľal na daniela mal ho uviazaného o strom po výstrele mu utrhol dve vodítka a už bol aj pri danielovi ten môj našťastie začne len skučať a ostane na mieste pokiaľ ho nepustím aj keď sa celí trasie aby už bol pri ulovenej zveri.
Jazvečíky chovám asi 25 rokov, bolo ich 7. Pri psoch, ktoré sa "ťažko" vracali sa mi osvedčilo: denne v revíre, hľadanie a durenie koľko vládal, nikdy som nešiel psovi oproti a nikdy som ho nehľadal, privolávanie je zbytočné, urobil som okruh t.j. nevracal som sa domov, alebo k autu tou istou cestou. Robil som to mimo obdobie kladenia mláďat! Teraz je vhodná repka, vyšší porast, srnčej tiež prospeje, keď trochu zmení monodiétu. V zime sneh do 10-15 cm, v lete lucerka stredne vysoký porast, aby sa skôr unavil a prišiel na to, že durenie zdravej zveri na kilometre je zbytočné, pri návrate vždy veľká pochvala a odmena.
Návyk na streľbu robím pri kŕmení. Mám vložku do brokovnice na porážkový náboj (prasačák), keď mu najlepšie chutí vystrelím20-30m od psinca. Šteňa aj, keď sa zľakne vidí, ostatné psy, že si z toho nič nerobia žerie ďalej. Kamarát takto napravil pokazeného psa, brokovnicu mal stále na pleci, alebo niekde psovi na očiach, keď sa prestal báť brokovnice, skúsil streľbu s vložkou pri kŕmení a neskôr slabšie brokové náboje vyrobené na tento účel, trvalo to asi dva mesiace a dovolil si vystreliť aj v poli. Do revíru išiel vždy s brokovnicou, aby si ju pes spojil s vychádzkou na, ktorú sa tešil. Bol to priemerný pracant, pri psovi so slabým záujmom o robotu to bude určite ťažšie.
Mne sa osvedčilo chodiť so psíkom čo sa bojí strelby,na brokové strelnice. Najprv z dialky a potom sa približovať ku strelcom. Psík po čase zaspí pod nohami a hlavne ho treba chváliť.
Urcite by som intenzitu hluku prisposobil veku a vyspelosti psa. Steniatko by som sem tam prekvapil tlesknutim ruky, crgotanim klucov alebo buchnutim dveri a podobne. Ak by sa to javilo slubne, presiel by som na petardy a podobne. Nakoniec by som intenzitu hluku zvysoval a skracoval vzdialenosti medzi hlukom a psom. No a co sa tyka toho chvalenia, tak to treba s rozumom. Skor by to malo byt iba nejeka forma povzbudenia. Nerad by som, aby si psik zvykol na to, ze u mna najde ochranu a na polovke ho po prvom vystrele nedokazem odkopnut od nohy.
Na tie petardy pozor, hlavne keď pes rád aportuje - jednoducho aby vám to pes keď vidí, že ste niečo odhodili nechcel priniesť späť .
<br/>Počul som ešte o jednom spôsobe, princíp je v podstate rovnaký - spojiť psovi výstrel s niečím príjemným.
<br/>Pokiaľ pes rád aportuje vodič ho zoberie k nohe, potrebujete aj pomocníka, ktorý sa ukryje niekde do porastu s aportom. Keď prechádza okolo pomocníka vystrelí a pomocík hodí aport pred psa. Pes si čoskoro spojí výstrel s aportom a možno ho bude problém udržať po rane, ale aj to sa potom dá.
Nešpekul s petardami a urob to tak, ako to píše abba. Takto sme to robili pred tridsiatimi rokmi keď som bol na vojne a takto to robím u mojich psov doposiaľ a nikdy sa nič nepokazilo. Na brokovú strelnicu môžeš ísť so psom ať vtedy, keď na výstrely nereaguje.
Ja mam s mojimi dvoma sučkami daxla zas skusenosť že sa výstrelu vôbec neboja.Nepotrebolval som sa až tak zameriavat na tento vycvik....pri pochozkach to prislo samo.
Ahoj našeho jezevčíka jsme zvykli na klid po ráně při nastželování kulovnice v polích. Nebyla to standatrtní situace, ale dopadlo to dobře. Oproti tomu jagoš ve 2,5letech kdy jsme ho získali se lekal i při sundávání brokovnice z ramene - tzn začalo to střelbou při volném hledání až to dopadlo nácvikem na střellnici kde to ale jagovi úplně nesedlo. Protože jezevčíka jsme měli od mala -nebyl jinak traumatizován šlo to dobře.Jaga jsme měli od 2,5 roku y bal asi zrazen chtělo to hodně cviku - idelání je jedno z ran pro psa něoc sřelit - např škodnou - ná se podařila kočka - od té doby při ráně poskočí ale nebojí se r
Mam jednu zabavnu skusenost, mal som jednu sucku jazvecika, ktora vystrel sice znasala, ale silvestrovsky "ohnostroj" jej robil nekonecnu traumu. Az raz na jednej spolocnej polovacke na diviaky sa priamo pri nej strelil diviak, ktoreho vydurila z trnia a od vtedy kazdy rok na silvestra sa pytala na dvor a lietala po nom a hladala kde ze je ten diviak na ktoreho vsetci strielaju. A bolo po probleme s silvestrovskym ohnostrojom.
V podstate ide o to spojiť výstrel psovi s niečím príjemným. Či je to pochvala, žrádlo, aport, trtkačka alebo ulovenie zveri závisí na povahe psa. Aj keď to ulovenie zveri sa mi zdá ideálne. K tomu nastreľovaniu pušiek - cvičil som setra, pri ktorom majiteľ nastreľoval flintu - stačilo aby som dal malorážku do pleca a už bol fuč. Dalo to potom veľa práce zvyknúť ho, ale podarilo sa.
<br/>Ináč ešte jedna poznámka. Už pri dvoch psoch, ktorých som mal od šteňaťa sa mi stalo, že v určitom veku cca.9 mesiacov psovi akosi preplo a začal sa báť výstrelu a chodil mi len popri nohe. Negatívnu skúsenosť pred tým som nezaregistroval psík sa dovtedy pri výstrele správal normálne. Asi po mesiaci trpezlivého dohovárania si pes uvedomil, že vlastne poľuje a bolo to OK. Teraz mám skôr opačný problém - kľud po výstrele;)
Videl som na nemeckej TV jedneho chovatela - polovnika, choval hrubosrstych jazvecikov.. Ked boli stenata uz vacsie zobral ich do lesa tam ich pustil par krat vystrelil z brokovnice, zavolal ich k sebe ukazal im zbran, a znova.. A stenata boli v pohode.. on to vysvetloval ze tak zisti ci budu dobre polovnicke psy..
.
