s tymto uplne suhlasim
<br/>
<br/>Ľudia medvede nepoznajú! Chcete ich spoznať?
<br/>
<br/>Zarazila ma reakcia jednej osoby, ktorá mi povedala, že by bolo vhodné všetky medvede, vlky vystrieľať aby sa ľudia nebáli chodiť do lesov. Poviem vám, zostal som zaskočený, pretože od tak inteligentného človeka som to nečakal. Ale stalo sa, pretože aj tohto múdreho človeka formujú noviny v jednej komerčnej slovenskej televízii. A práve tam sa táto osoba dopočula, aký je medveď nebezpečný a že je dobré regulovať jeho počty. Zasmial som sa tejto hlúposti, pretože kto chce vedieť a poznať, ten skúma. Dotyčná osoba nehľadala skutočnú pravdu a uspokojila sa s nafúknutými a nepravdivými informáciami. Ja som vyrastal a aj žijem na Orave. Je tu medveďov hodne a nikdy som s nimi problémy nemal a ani s vlkmi. Poviem vám, vlčie stopy som videl veľa krát, ale nikdy sa mi nepodarilo vidieť vlka cez deň. Asi preto, že vlk je taktiež plachý a loví väčšinou v noci. Tak ako z vlka aj s medveďa spravili média krvilačnú beštiu, ktorá čaká za stromom aby na vás zaútočila, ba dokonca aby vás zjedla. Keď vždy počujem, čítam a vidím tieto rečičky, ktorým začína veriť čoraz viac ľudí je mi z toho úprimne smutno. A vôbec prečo? Pretože, ako som už avizoval, kto hľadá skutočnú pravdu nájde ju. A tak som sa vybral pátrať a presvedčiť sa resp. uistiť moje pocity o neškodnosti medveďa. Skontaktoval som sa teda pre mňa osobne veľmi významným lesoochranárom Erikom Balážom a kúpil si od neho knihu Posledná pevnosť. V tejto knihe sa dočítate o živote medveďov v Tichej a Kôprovej doline a taktiež o živote tejto našej šelmy. Tu som dostal množstvo odpovedí a uistil som svoje dojmy. Ako prvé som pochopil, že medveďov netreba zakaždým strieľať, mysliac si že sa premnožili. Medvede sa regulujú samé. Bol tam príbeh o dominantnom samcovi, ktorý zabil jeden rok všetky mláďatá len preto, aby sa mohol páriť s medvedicami a tak zabezpečiť „svoj rod“. Obraz o krvilačnom medveďovi sa vám zmení, keď uvidíte ako sa kŕmi a žerie byliny na alpských lúkach. Erik tu vyjadril svoju dlhoročnú prax, skúsenosť a lásku k tomuto zvieraťu. Stretol sa s ním vyše 300.krát a môžem vás ubezpečiť že je živý a zdravý chlap. V knihe vyjadril klamstvá ľudí, ktorí zámerne menia štatistiky a informujú verejnosť o premnožení sa medveďa či vlkov. Podľa Erika je to nekorektné a zavádzajúce, len pre potešenie a potreby určitej skupiny ľudí. Práve táto skupina kŕmi a straší ľudí nepravdivými informáciami. K takým ľuďom sa pridajú aj obete, ktorým medveď zničil úle, potrhal ovce a pod. Ja poznám reakciu mnohých ochrancov a odborníkov na medvede, ktorí odpovedajú jednoznačne za útok si môže predovšetkým človek. Ľudia šetria a hlavne na tom, kde by šetriť nemali. Stáda oviec sú veľakrát nechané na bez stráženia ovčiarskym psom, bez elektrického oplotku a pod. To platí aj pre úle. Ak niekto postaví svoj úľ v horskom prostredí na Orave, Liptove a pod. môže očakávať návštevu macka. No ľuďom sa nechce investovať, radšej zavolajú štáby a spravia z toho „kovbojku“. Ľudia sa boja aj medveďov-smetiarov. Áno, aj tu Erik hovorí o ich nebezpečnosti, pretože stratili/strácajú plachosť. Ale kto za to môže? Opäť my ľudia, ktorí sme svojou nedisciplinovanosťou a ľahostajnosťou dopustili, aby medveď navštevoval odpadky, ktoré sú nezabezpečené, porozhadzované okolo koša a aj v horskom prostredí v blízkosti chatových oblastí. Potom sa ľudia čudujú, keď vidia trčať z koša medveďa a sú z toho mimo. Minule som prechádzal okolo chaty, kde bolo práve po „žúrke“, na okolo plno odpadu a nedojedených konzerv/nedopitých fliaš. Hotová malina pre takého macka, ktorý zacíti pachy džúsu s E-čkami a zvýrazňovačmi chute. Tomuto problému sa dá predísť, ak prestane posúvať a stavať svoje chaty hlbšie do lesov a tým, ak budeme svoje odpadky odnášať preč z horských oblastí/resp. ak to nie je možné, zabezpečíme klietku pre odpadkový kôš. Opäť sú to financie, ale je jednoduchšie asi vystrieľať zásobník do tvora, u ktorého sme predovšetkým my na návšteve. Kto to pochopí, média a ľudia? Práve ľudia musia zmeniť svoj postoj a zdroj informácii. Stali sme sa povrchnými voči svojmu okoliu, zbierame neobjektívne informácie plné klamstva a nenávisti. Prestali sme skúmať a kráčať k meritu veci. Je to predovšetkým o nás, pretože riešenie je tak jednoduché až banálne. Bojujeme tu a plačeme za oslíka ktorého uviazali tínedžeri o padák, alebo o psíka, ktorému nedali 2 dni nažrať. Média robia verejné zbierky, pre mačičku, ktorá sa zatúlala a pre čivavky, ktorej nemá kto kúpiť ponožky na labky. Ja mám rád zvieratá a týmto som sa chcel dotknúť len ľudí, ktorí sa správajú ako vyberači. To čo sa nám páči tak nechajte žiť, to čo je divé, menej príťažlivé pre naše oči tak to zabite? Áno medveď a ostatná divá zver sa pre nás stali nepriateľmi, nevhodnými a nežiaducimi do nášho biotopu. Ale povedzte mi, ako môže jeden človek plakať nad jedným škrečkom a zároveň hádzať kameň do cicavca so svetovým a európskym významom? Tak sa nemôže nazývať ochrancom a sympatizantom zvierat, pretože je to len obyčajný farizej a vyberač. Zabúdame nato ako sa správame a svoje správanie potom cítime na vlastnej koži. V Chočských vrchoch na Orave prišiel o život statný medveď, ktorý zožral sáčok naplnený jedlom. Asi nemusím písať, kto ten igelit s jedlom do tejto oblasti priniesol. Plačeme ak máme teplo, ak máme búrky, ak prší či sneží. V Bratislave sa počasie hlási každých 10 minút akoby to bol hit storočia. Málokoho napadne, že za klimatické a ekologické zmeny z väčšej časti môžeme my. Preto je potrebné aby ľudia spoznávali prírodu, začali si ju vážiť, ale mali pred ňou prirodzený rešpekt. Aký? Vstupovať ako hosť, nie ako dobyvateľ. Nemenovaná komerčná televízia odvysielala dňa 23.7.2010 príspevok, v ktorom strašila ľudí pred nástrahy na lúke, v lese či prírode. Tam na vás číha komár, osa, včela, ovad, had, medveď a takto vymenovali všetky živočíchy v lese a na lúke a poradili radšej zostaňte v teplom byte. No to naozaj reportáž mohol pripraviť človek, ktorý býva v betónovej džungli a prírodu tak vidí na obrázkoch a v televízii. Keby človek mal kúsok poznania, zdvihol by sa a šiel spoznávať nepoznané. Ale česť predovšetkým výnimkám. Preto si želám, aby ľudia na Slovensku a v zahraničí pochopili , spoznávali a rešpektovali slovenskú prírodu. V Čechách sa objavila reklama v jednej poisťovni, kde v reklame dominovali medvede so slovami: Na Slovensku nás stretnete všade. Na lúke bolo niekoľko medveďov pokope a k horskému poisteniu bol balíček/karta poistenia proti medveďom. Bol to smiech cez slzy. V Česku už pomaly nevedia ani ako medveď vyzerá a žije, to využila samozrejme marketingová spoločnosť tejto poisťovne. Prosím, nedopusťme to, aby sme sa medveďom hrdili len na obrázku a nežime v rozprávkach že ich tu žije 2000. Kto ich rátal, akým spôsobom ? Je to len chabý odhad, ktorý sa zakladá len na predpokladoch, ako na skutočnosti? Budem vždy zástancom zdravého rozumu, bojujúci proti zlým veciam. A zlá vec je aj to, ak je spoločnosť zavádzaná, klamaná a zastrašovaná klamlivými informáciami viď reportáž z dňa 23.7 a priam účelovo zastrašujúca a odradzujúca ľudí, žijúcich v betónových džungliach. Práve množstvo ľudí odtiaľ sa bojí vstúpiť do prírody a spoznať ju, preto aj množstvo ľudí odtiaľ kričí radšej vypáľte kríky a všetky kvety, akoby tam mala byť včela, osa či komár. Radšej spíľme všetky stromy, aby som náhodou nemal kliešťa. Radšej tu postavme nový Aqupark s nákupným strediskom ako tu mať čistú prírodnú rezerváciu, s čistou vodou a s bohatou faunou a flórou. Toto je ľudská hlúposť a zato si môže človek jedine sám. Ja osobne som pochodil a aj vďaka Orave spoznal rôzne kúty Slovenska. Orava je plná lesných živočíchov a rastlín. Aj dnes, keď len tak ležím na lúke a pozerám sa na svoje mesto mi nad hlavou krúži myšiak lesný, orol krikľavý či sokol myšiar. Neraz naďabím na stopu medveďa a teším sa z toho ako malé dieťa, tu nie je strach, tu je úcta, rešpekt a zároveň radostná bázeň že existujú miesta kde si žijú svoj medvedí život. Preto ak aj vy, chcete spoznávať prírodu, bežte do jej náruče. Buďte však ostražití a opatrní, nie pred komármi, ale pred tým ak sa nachádzate vo vysokohorskom prostredí prispôsobte tomu svoju výstroj, oblečenie i obuv. Ak idete na prechádzku, vždy vedzte kde je váš konečný cieľ a ako sa dostanete tam i naspäť. Stretávam množstvo turistov, ktorí napriek blížiacej sa búrke stúpajú na vrchol (2-tisícovky). Ak idete do hôr, počítajte s tým že tu žijú zvieratá, ktoré do tejto prírody patria a rešpektuje ich život. Ži a nechaj žiť. Preto odporúčam prečítať si knižnú publikáciu od Erika Baláža a spol. s názvom Posledná pevnosť a video publikáciu s rovnakým autorom Strážca divočiny. Prajem všetkým pri spoznávaní našej prírody a divočiny veľa zážitkov a radostných chvíľ. Vážme si to, čo máme. A nezabúdajme, že človek je múdrejší než zviera, ale často krát to tak nevyzerá
(
<br/>
<br/>
jojcek.7x.cz/