Vychadzam v tomto prispevku z toho,co sme niekolkokrat uviedli. Pohybujeme s v rovine stareho zakona a neprijatie vlastnika pol.pozemku za clena do PZ , kotre PZ uziva.
<br/>Dolezita otazka je pochpenie predmetu a posobnosti SP (ako u kazdeho zakona - predmet a posobnost).
<br/>Najskor k otazke,ake postavenie ma CS v tomto rozhodnuti. I ked zakon rovno nedefinije CS ako spravny organ, vo svojich ustanoveniach vymedzuje (posobi) , v ktorych pripadoch ma takyto organ toto POSTAVENIE a teda sa taketo rozhodnutia svojim charkterom povazuju za rozhodnutie SO. (treba ciatat aj OSP)
<br/>V zmysle SP a OSP sa zatakyto organ povzaje ten ,kto v oblasti verejnej spravy (predmet) rozhoduje o pravach a pravom... a OSP povazuje za taketo i organy zaujmovej samosparvy. Zakon o polovnictve je nespochybnitelne normou verejneho prava a jeho posobnost pokryva spravu veci verejnych v tejto oblasti. Ak by chcel niekto namietat,tak oponujem tym,ze zakon , vo svojom §3 zveril niektore ulohy na useku polovnictva i zaujmovej samosprave. Dalej podotykam,ze nie je vobec vylucene,aby sa na sprave veci verejnych zucastnovali i sukromne subjekty,pokial im to zakon dovoluje. A tu dovoluje jednoznacne,doslova priamo urcuje.
<br/>Samotne rozhodnutie (odhliadnuc od formalnych nalezitosti)- pravo prednostneho prijatia vlastnika(nie pravo polovnictva a jeho vykon) do PZ (ktore pozemku vlastnika uziva) je garantovane priamo zakonom ( a teda sa tyka pravom chraneneho zaujmu ),aby nedoslo k porusenie je vlastnickych prav garantovanych zakonom,Ustavou SR,medzinarodnymi dohovormi... Ci sa nam to paci alebo nie, je CS organom, ktory ma postavenie takeho organu,ktory o tom rozhoduje (alebo pozna este niekto iny organ okrem sudu,ktory o tom rozhoduje?). V zmysle osobitneho predpisu (z.83/1990) je CS v PZ jednostupnovy organ,ktoreho vnutorne usporiadanie a pravomoci su dane stanovami v zmysle uvedenho zakona a aj procesny postup v takomto pripade . Prijate rozhodnutie uznesenim nadobuda pravoplatnost nasledujuci den po jeho prijati a tento predpis povazuje toto rozhodnutie za konecne a neustanovil ziaden odolaci organ, ktory ma opravnenie konat po pravoplatnosti takehoto rozhodnutia. ( V tomto ja vidim problem nedokonalosti Stanov SPZ a nesulad so SP, ale ktory nemoze v ziadnom pripade byt na ujmu ziadatela,skor je to otazka na organ,ktory taketo stanovy schvalil). Vychadzajuc z negativneho rozhodnutia CS,ziadatel ma moznost podat opravny prostriedok. Takze ide o rozhodnutie konecne a pravoplatne. Ak by nemalo niektore nalezitosti (ako spominal Michal), to este priamo nezaklada domienku,ze to nie je rozhodnutie SO a ze je neplatne (nicotne) v pripade chybajuceho poucenia. To treba preskumat najskor sudom.
<br/>
<br/>Opravny prostriedok - nebudem zatazovat tym,co je platnost ,ucinnost,vykonatelnost a pravoplatnost(formalna a materialna) rozhodnutia SO a ine nalezitosti odvolania. Skor davam do pozrnosti §70 SP. Preskumanie rozhodnutia SO sudom je povazovany specificky opravny prostriedok. Pri jeho podani sa nepostupuje podla SP ale podla OSP! Ten dava ramec,ake rozhodnutia preskumava a za co ich povazuje, ako sa bude postupvat a ake dosledky z toho plynu a hlavne koho povazuje za SO. Dolezite je pochopit jeho charakter. I ked ide o riadny opravny prostriedok, nema charkter odvolania podla SP. A tu aj odpoved ,preco spravne sudnictvo a preco OSP. A ti,ktori sa zamyslia hlbsie, pochopia,ze merito veci, ci CS je alebo nie v postaveni SO (v pripade ako som uviedol v uvode),ktore tu bolo v inych prispevkov zdoraznene je tymto vyriesene. (len pre nazornost, to je ako keby v pracovnopravnom spore musel preukazat zalovany zamestnavatel,ze je naozaj zamestanavatel,ved k tomu je predsa dokaz prac.zmluva)
<br/>
<br/>Dalo by sa tu toho popisat,este kvantum,ale lepsie je precitat mnou skor zmienenu knihu. Ja mam jednoducho takyto nazor na tento konkretny pripad, podporuje ho i judikatura (i ked u nas neplati judikatne pravo) a kedze sudy postupovali vo viacerych pripadoch takto, da sa povedat,ze je to ustalena judikatura a to uz je argument.
<br/>
<br/>Na zaver este k charakteru zaloby. Ja by som jednoznacne "stavil" na zalobu inu v zmysle OSP ( o nahradenie vole) ako na urcovaciu. Lebo len ta prva zabezpeci pre navrhovatela zelane plnenie v kratsom casovom horizonte a nie urcovacia. Preco? Zdovodne v predchadzajucich prispevkoch. A zdoraznujem,ze ide o tento konkretny uvedeny pripad a nie je vseobecnym riesenim na ochranu proti rozhodnutiam CS.