Jednou z príčin súčasného nepriaznivého stavu sú ťažkosti súvisiace so zaobstaraním sadeníc vhodných drevín; tie sa pestujú v špeciálnych škôlkach a ich získanie je finančne náročné. Zakladanie porastov niektorých druhov vàb je oproti tomu jednoduché a finančne nenáročné; pretože vàby sú rýchlorastúce dreviny, ich výsadby umožnia pomerne rýchlo dosiahnuť požadovaný kryt alebo zlepšenie trofických podmienok poľovnej zveri.

Všeobecná charakteristika vàb

Medzi vàby (rod Salix) je zaradených približne 600 samostatných druhov s veľmi rozdielnymi nárokmi na stanovište a rozdielnym vzrastom; u nás sa vyskytuje 23 autochtónnych druhov a väčšie množstvo krížencov. Ich vzrast je veľmi rozdielny; v lužných lesoch rastú ako vysoké stromy, pri horských potokoch sa často vyskytujú v krovitej forme a vo vysokých horách niektoré rastú ako nízke, plazivé kríky. Rozšírené sú v mokradiach, ale tiež na relatívne suchých svahoch. Väčšina druhov dobre znáša veľké množstvo vlahy v pôde a kolísanie pôdnej vody, preto sú často nie celkom správne hodnotené ako vlhkomilné dreviny. V skutočnosti majú vàby relatívne veľkú ekologickú amplitúdu, z čoho vyplýva, že pre každý poľovný revír, resp. jeho časť, môžeme určiť na výsadbu vhodný druh vàby.
Ďalšou významnou vlastnosťou niektorých druhov vàb je ich schopnosť vegetatívneho rozmnožovania. Odrezky z prútov alebo konárov, ak sú narezané v čase vegetačného pokoja, vhodne uskladnené a na jar vysadené, zakorenia a následne z nich vyrastú nové rastliny.


        

          Odrezky rakyty (Salix caprea) a príbuzných druhov, zaradených do podrodu Caprea však nezakoreňujú a nemôžeme ich vegetatívne rozmnožovať.

Okrem poskytovania krytu a vhodných podmienok pre hniezdenie, môžu byť vàby zaujímavé ako ohryzové dreviny, pretože niektoré druhy majú sladkú kôru a listy pôsobia tiež dieteticky a liečebne.





Poľovnícky najvýznamnejšie druhy vàb


Zo spomenutých 23 pôvodných druhov vàb, sa zmienime predovšetkým o druhoch, ktoré sa dajú vegetatívne rozmnožovať a môžu sa pokladať za ohryzové dreviny.
Je to vàba biela (Salix alba), ktorá má stromový vzrast, sladkú kôru a rastie prevažne v nížinách a pahorkatinách; obhospodarovať ju môžeme v tzv. hlavovej forme. Vznik hlavových vàb je podmienený pravidelným 3-4-ročným zrezávaním konárov, ktoré sa využívajú spravidla ako palivové drevo. Pri zakladaní porastov sa používajú silnejšie odrezky vysádzané vo väčšom spone (2 x 2 m až 3 x 3 m). Vàbové odrezky sa vo všeobecnosti majú sadiť do otvorov, predtým vyhåbených kovovým klinom, aby sa pri výsadbe nepoškodila kôra a pupene. Dåžka silnejších odrezkov môže byť okolo 30 cm. Približne 4/5 odrezka má byť v pôde, nad pôdnym povrchom vyčnieva menšia časť s 3-4-mi pupeňmi. V treťom roku po výsadbe zrežeme vrchnú časť kmeňa približne 1 m (1,5 m) nad pôdnym povrchom, následne zrezávanie opakujeme v 3-4 ročných intervaloch, pričom formujeme vznikajúcu „hlavu“, aby vytvorila vhodné hniezdisko pre divé kačice. Medzi odrezky bielej vàby môžeme v hustejšom spone vysádzať odrezky iných krovitých vàb.


Vàba biela


Vàba košikárska (Salix viminalis) je krovitá vàba, ktorej prúty sú pružné a pri plošnej výsadbe vytvárajú veľmi dobrý kryt a podmienky pre hniezdenie bažantov. Košikárska vàba má sladkú kôru i listy, jej odrezky dobre zakoreňujú. Dobre rastie na vlhkých, hlinitých až ílovitých pôdach. Plošne ju vysádzame v hustejšom spone 0,3 x 0,3 m alebo v riadkoch vzdialených od seba 0,6 m; potom je vzdialenosť medzi odrezkami v rade 15 cm a spotreba odrezkov 11 ks na 1 m2. Výhodou radovej výsadby je možnosť plečkovania medzi radmi. Pred plošnou výsadbou sa odporúča plochu preorať a prípadne pohnojiť, následne treba výsadby ošetrovať a po druhom roku pravidelne každý rok zrezávať. V minulosti boli takého vàbniky dosť rozšírené v alúviách väčších riek, napr. Moravy a jej prítokov, kde predstavovali výborné hniezdne biotopy bažantov. Takého vàbniky dobre poslúžia aj ako čelá pohonov v bažantniciach.


Vàba košikárska

Vàbu košikársku je možné používať tiež pri výsadbe remízok odporúčaných
pre jarabice. Napr. v Lutherových remízkach odporúčaných Raesfeldom sa môžu vàby vysádzať v radoch medzi vnútornou plôškou strihaného smreku a obvodovým radom pichľavých kríkov. Tiež v remízkach navrhnutých Berlepschom je možné vysádzať krovité vàby spolu so smrekom a inými vhodnými kríkmi. Aj v týchto remízkach sa predpokladá pravidelné strihanie vysadených drevín.



Vàba trojtyčinková Vàba hlošinová
Vàba lykovcovitá


Z druhov, ktoré sa dajú dobre vegetatívne rozmnožovať a majú sladkú kôru a listy spomenieme ešte tri: Vàbu trojtyčinkovú (Salix triandra), ktorá má krovitý a košatý vzrast a vhodná je na vytváranie húštin v nižších polohách a v oblasti lužných lesov. Vàba hlošinová (Salix eleagnos) má vzrast nižšieho stromu a vyskytuje sa prevažne v oblastiach vápencových hornín stredných a vyšších polôh, kde osídľuje štrkoviská v okolí horských potokov. Vàba lykovcovitá (Salix daphnoides) rastie ako veľký ker s hladkým sivým kmeňom a pomerne riedkou korunou; môžeme ju vysádzať ako ohryzovú drevinu.



Profylaktický a terapeutický význam vàb


Liečebné účinky vàb boli využívané v humánnej medicíne už pred dvetisíc rokmi v období antického Ríma, resp. starého Egypta. Aj v ľudovom liečiteľstve u nás spomína napr. Juraj Fándly (r. 1793) liečenie horúčky vàbovým lístím zmiešaným so slezom. Kôra vàb obsahuje o. i. fenolové glukozidy, uvoľňujúce salicylový alkohol, ktorý následne prechádza do salicylovej kyseliny a pôsobí protibakteriálne a protizápalovo. Salicylové zlúčeniny zabraňujú tvorbe prostagladínov, čiže látok, ktoré sú iniciátormi zápalových procesov. Preto sa vàbová kôra používala v ľudovom liečiteľstve nielen pri liečení horúčky, ale tiež pri liečení katarov tráviaceho traktu, hnačiek a i.; po zavedení syntetickej výroby kyseliny salicylovej a jej derivátov, sa využívanie vàbovej kôry v humánnej medicíne postupne obmedzilo. Jej profylaktický a terapeutický význam pre poľovnú zver však naďalej ostáva aktuálny najmä v nadväznosti na spásanie repky ozimnej - dvojnulky zajačou a srnčou zverou.

Srnčou zverou obhryzená vàba košikárska. Na predchádzajúcej fotke je dobre viditeľné políčko pre zver obsiate kukuricou. Aj napriek tomu srnčia a zajačia zver ohrýza vysadenú vàbu.
O konzumácii repky dvojnulky zajačou zverou je zmienka vo viacerých literárnych prácach, napr.
K. Kostroň (1953) uviedol, že zajace repku „dychtivo obhrýzajú“ napriek tomu, že im zapríčiňuje hnačky. P. Hell, J. Slamečka (1999) tiež uviedli, že konzumácia repky môže vyvolať úhyny, ak ju zajace konzumujú monodietne vo vývojových štádiách, keď obsahuje veľa dusičnanov. Súčasne uviedli, že je táto repka oveľa škodlivejšia pre srnčiu zver, ako pre zajace. Problematike účinkov spásania repky na srnčiu zver sa venovali viacerí autori (M. Vodňanský, 2002; Pintíř, J., Havránek, F., Bukovjan, K., 2002). Analyzovali tieto účinky a navrhli opatrenia na elimináciu, resp. zmiernenie negatívnych vplyvov repky na srnčiu zver. S publikovanými návrhmi možno len súhlasiť, súčasne si snáď zaslúži pozornosť aj ich eventuálne doplnenie o rozširovanie vàb v poľovných revíroch, kde sa repka pestuje, pre ich liečebné účinky.
Juraj Fándly (1793) vo svojom Zelinkárovi o. i. napísal: „Starostlivý a vševediaci Boh dal nerozumným zvieratám citlivejšie zmysly, aby pomocou nich, najmä čuchom, medzi zemskými rastlinami rozoznávali tie, čo sú škodlivé a tie, čo sú užitočné, tieto preto, aby ich požívali, tamtie, aby sa im vyhýbali". Hoci je platnosť Fándlyho traktátu v prípade repky problematická - snáď preto, že je umele vyšľachtená človekom, mohol by platiť v prípade vàb, ktoré by ako obhryzové dreviny mohli prispieť aj k zlepšovaniu zdravotného stavu srnčej zveri a zajacov.


prof. Ing. Július Valtýni, DrSc.
Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen






Kyslú rašelinovú pôdu obľubuje rakyta. Je to výborná drevina na hniezdenie vtáctva a hradovanie bažantov.












Na brehoch Malého Dunaja je domovskou drevinou vàba biela a vàba hlošinová. Okrem toho, že ponúka výborné podmienky na hniezdenie vodného vtáctva, získame z týchto porastov i sadenice pre ďalšiu výsadbu.




Partneri

Kto je online?

Práve tu je 264 návštevníkov a žiadni členovia on-line