VÝZNAM VÀB (Salix sp.) PRE ZLEPŠENIE BIOTOPOV MALEJ ZVERI

Medzi vàby (rod Salix) je zaradených približne 600 samostatných druhov s veľmi rozdielnymi nárokmi na stanovište a rozdielnym vzrastom; u nás sa vyskytuje 23 autochtónnych druhov a väčšie množstvo krížencov. Ich vzrast je veľmi rozdielny; v lužných lesoch rastú ako vysoké stromy, pri horských potokoch sa často vyskytujú v krovitej forme a vo vysokých horách niektoré rastú ako nízke, plazivé kríky. Rozšírené sú v mokradiach, ale tiež na relatívne suchých svahoch. Väčšina druhov dobre znáša veľké množstvo vlahy v pôde a kolísanie pôdnej vody, preto sú často nie celkom správne hodnotené ako vlhkomilné dreviny. V skutočnosti majú vàby relatívne veľkú ekologickú amplitúdu, z čoho vyplýva, že pre každý poľovný revír, resp. jeho časť, môžeme určiť na výsadbu vhodný druh vàby.
Ďalšou významnou vlastnosťou niektorých druhov vàb je ich schopnosť vegetatívneho rozmnožovania. Odrezky z prútov alebo konárov, ak sú narezané v čase vegetačného pokoja, vhodne uskladnené a na jar vysadené, zakorenia a následne z nich vyrastú nové rastliny.

        

          Odrezky rakyty (Salix caprea) a príbuzných druhov, zaradených do podrodu Caprea však nezakoreňujú a nemôžeme ich vegetatívne rozmnožovať.

Okrem poskytovania krytu a vhodných podmienok pre hniezdenie, môžu byť vàby zaujímavé ako ohryzové dreviny, pretože niektoré druhy majú sladkú kôru a listy pôsobia tiež dieteticky a liečebne.

Poľovnícky najvýznamnejšie druhy vàb

Zo spomenutých 23 pôvodných druhov vàb, sa zmienime predovšetkým o druhoch, ktoré sa dajú vegetatívne rozmnožovať a môžu sa pokladať za ohryzové dreviny.
Je to vàba biela (Salix alba), ktorá má stromový vzrast, sladkú kôru a rastie prevažne v nížinách a pahorkatinách; obhospodarovať ju môžeme v tzv. hlavovej forme. Vznik hlavových vàb je podmienený pravidelným 3-4-ročným zrezávaním konárov, ktoré sa využívajú spravidla ako palivové drevo. Pri zakladaní porastov sa používajú silnejšie odrezky vysádzané vo väčšom spone (2 x 2 m až 3 x 3 m). Vàbové odrezky sa vo všeobecnosti majú sadiť do otvorov, predtým vyhåbených kovovým klinom, aby sa pri výsadbe nepoškodila kôra a pupene. Dåžka silnejších odrezkov môže byť okolo 30 cm. Približne 4/5 odrezka má byť v pôde, nad pôdnym povrchom vyčnieva menšia časť s 3-4-mi pupeňmi. V treťom roku po výsadbe zrežeme vrchnú časť kmeňa približne 1 m (1,5 m) nad pôdnym povrchom, následne zrezávanie opakujeme v 3-4 ročných intervaloch, pričom formujeme vznikajúcu „hlavu“, aby vytvorila vhodné hniezdisko pre divé kačice. Medzi odrezky bielej vàby môžeme v hustejšom spone vysádzať odrezky iných krovitých vàb.

Vàba biela

Vàba košikárska (Salix viminalis) je krovitá vàba, ktorej prúty sú pružné a pri plošnej výsadbe vytvárajú veľmi dobrý kryt a podmienky pre hniezdenie bažantov. Košikárska vàba má sladkú kôru i listy, jej odrezky dobre zakoreňujú. Dobre rastie na vlhkých, hlinitých až ílovitých pôdach. Plošne ju vysádzame v hustejšom spone 0,3 x 0,3 m alebo v riadkoch vzdialených od seba 0,6 m; potom je vzdialenosť medzi odrezkami v rade 15 cm a spotreba odrezkov 11 ks na 1 m2. Výhodou radovej výsadby je možnosť plečkovania medzi radmi. Pred plošnou výsadbou sa odporúča plochu preorať a prípadne pohnojiť, následne treba výsadby ošetrovať a po druhom roku pravidelne každý rok zrezávať. V minulosti boli takého vàbniky dosť rozšírené v alúviách väčších riek, napr. Moravy a jej prítokov, kde predstavovali výborné hniezdne biotopy bažantov. Takého vàbniky dobre poslúžia aj ako čelá pohonov v bažantniciach.

Vàba košikárska

Vàba trojtyčinková	Vàba hlošinová	Vàba lykovcovitá

Z druhov, ktoré sa dajú dobre vegetatívne rozmnožovať a majú sladkú kôru a listy spomenieme ešte tri: Vàbu trojtyčinkovú (Salix triandra), ktorá má krovitý a košatý vzrast a vhodná je na vytváranie húštin v nižších polohách a v oblasti lužných lesov. Vàba hlošinová (Salix eleagnos) má vzrast nižšieho stromu a vyskytuje sa prevažne v oblastiach vápencových hornín stredných a vyšších polôh, kde osídľuje štrkoviská v okolí horských potokov. Vàba lykovcovitá (Salix daphnoides) rastie ako veľký ker s hladkým sivým kmeňom a pomerne riedkou korunou; môžeme ju vysádzať ako ohryzovú drevinu.

Profylaktický a terapeutický význam vàb

Liečebné účinky vàb boli využívané v humánnej medicíne už pred dvetisíc rokmi v období antického Ríma, resp. starého Egypta. Aj v ľudovom liečiteľstve u nás spomína napr. Juraj Fándly (r. 1793) liečenie horúčky vàbovým lístím zmiešaným so slezom. Kôra vàb obsahuje o. i. fenolové glukozidy, uvoľňujúce salicylový alkohol, ktorý následne prechádza do salicylovej kyseliny a pôsobí protibakteriálne a protizápalovo. Salicylové zlúčeniny zabraňujú tvorbe prostagladínov, čiže látok, ktoré sú iniciátormi zápalových procesov. Preto sa vàbová kôra používala v ľudovom liečiteľstve nielen pri liečení horúčky, ale tiež pri liečení katarov tráviaceho traktu, hnačiek a i.; po zavedení syntetickej výroby kyseliny salicylovej a jej derivátov, sa využívanie vàbovej kôry v humánnej medicíne postupne obmedzilo. Jej profylaktický a terapeutický význam pre poľovnú zver však naďalej ostáva aktuálny najmä v nadväznosti na spásanie repky ozimnej - dvojnulky zajačou a srnčou zverou.

Srnčou zverou obhryzená vàba košikárska. Na predchádzajúcej fotke je dobre viditeľné políčko pre zver obsiate kukuricou. Aj napriek tomu srnčia a zajačia zver ohrýza vysadenú vàbu.

Zvolen