Poľovníctvo Lesov SR, š.p. B. Bystrica

 

 

Poľovníctvo patrí  medzi hlavné činnosti Lesov SR, š.p., B. Bystrica. Profesionálne vykonávané poľovníctvo je dôležitou súčasťou prevádzkových aktivít podniku. Využíva chovateľsky usmerňované reprodukčné schopnosti kmeňových stavov zveri k získaniu maximálnej produkcie, najmä zveriny a kvalitných trofejí. Aktivity v poľovníctve vychádzajú zo záujmu udržiavania rovnováhy medzi rastlinnou a živočíšnou zložkou, čo priamo súvisí s obhospodarovaním lesa. Poľovníctvo je u Lesov SR samostatným výrobno-ekonomickým okruhom a vykonáva ho 26 odštepných závodov.

 

 

Prioritou poľovníctva Lesov SR je :

 

-         viesť v rovnováhe poľovnícke  obhospodarovaním zveri a prírodného prostredia

-         pracovať s geneticky najkvalitnejšími pôvodnými druhmi  zveri a vykonávať ich šírenie do   ostatných revírov Slovenska
-         poskytovať  konkurencieschopný poľovnícky turizmus vo svete

-         dosahovať rentabilitu činnosti poľovníctva

V roku 2004 Lesy SR, š.p., Banská Bystrica spravoval 905 500 ha poľovných pozemkov, čo je 20 %  z výmery poľovnej plochy Slovenska. Právo poľovníctva Lesy SR vykonávali v 138 režijných revíroch s celkovou výmerou 530 tis ha, čo predstavuje 7,7 % podiel z celkového počtu poľovných revírov a 12,0 % podiel z výmery poľovnej plochy v SR. V režijných poľovných revíroch je 387 tis. ha - 43% poľovných pozemkov v správe Lesov SR. Priemerná výmera poľovného revíru je 3 840 ha. Pritom 3 revíry majú výmeru vyše 20 tis. ha, 5 revírov má výmeru 10 až 20 tis. ha a 21 revírov má výmeru 5 - 10 tis. ha. Režijné revíry Lesov SR predstavujú jadrá viacerých poľovných oblastí na Slovensku a pozitívne ovplyvňujú chov zveri v okolitých poľovných revíroch. Z celkového počtu 138 režijných revírov je 10 zverníc a 10 bažantníc.

Výkon práva poľovníctva je prenajatý iným subjektom a organizáciám na výmere 518 tis. ha  - 57 %  poľovných pozemkov v správe Lesov SR. Poľovné pozemky v správe Lesov SR sú prenajaté v 850 poľovných revíroch, z čoho je 91 poľovných revírov s majoritou Lesov SR.

 

 

Druh užívania revíru	Počet	% podiel	Výmera	%
	revírov		v ha (tis.)	podiel
Prenajaté revíry SPZ	1 390	77	3 188	71
Ostatné prenajaté revíry	181	10	388	9
Režijné revíri Lesov SR	138	8	530	12
Revíri ostat. štát. organizácii	22	1	170	4
Režijné revíry neštá. subjektov	64	4	177	4
SR spolu:	1 795		4 453

Medzi hlavné priority obhospodarovania režijných poľovných revírov patrí aj  realizácia poplatkového lovu zveri a dosahovanie rentability výkonu činnosti poľovníctva. Lesy SR sú najväčším predajcom poplatkových poľovačiek  na Slovensku a ponúkajú lov 6 hlavných druhov zveri (srnčia, jelenia, danielia, muflónia, diviačia a bažantia) a 8 vedľajších druhov (medveď, vlk, jazvec, bažant kráľovský, jariabok, kačica, sluka a zajac). Podľa požiadaviek hostí zabezpečujú Lesy SR pri poľovačkách kompletné služby a ubytovanie vo vlastných zariadeniach od luxusných poľovníckych zámkov cez  horské hotely až po poľovnícke chaty  hlboko v horách.

Od roku 2000 stúpol počet poplatkových hostí v režijných revíroch Lesov SR o 1 128  - o 100 %. Kým, v roku 2000 bola prevaha zahraničných poľovníkov (70 %), do roku 2004 sa počet zahraničných a domácich poľovníkov vyrovnal z dôvodu nárast záujmu (počtu) domácich solventných poľovníkov o poplatkový lov.

 

V roku 2004 sa v režijných revíroch Lesov SR zúčastnilo individuálnych poplatkových poľovačiek 1 270 poplatkových hostí, z ktorých bolo 875 hostí úspešných (70 %). Hostia strávili v poľovných revíroch spolu 3 200 dní (v priemere 2,5 dňa na hosťa) a ulovili spolu 1 033 kusov raticovej zveri. Ďalej sa na 200 spoločných poplatkových poľovačkách zúčastnilo spolu 2150 hostí (v priemere 11 hostí na jednej poľovačke).

Tržby za poplatkový lov majú cca 65 % podiel na celkových výnosoch poľovníctva Lesov SR. Režijné revíry Lesov SR sa pri 12 % podiele na poľovnej ploche SR podieľajú až cca 60 % na celkových tržbách za poplatkový lov v SR. K najvýznamnejším tržbonosným druhom zveri patrí bažantia zver, jelenia zver a diviačia zver.

 

Na celkových tržbách za poplatkový lov raticovej zveri sa najväčšou mierou, až 73 % podieľa odstrel dospelej trofejovej zveri vo vyšších vekových triedach (50 % podiel z lovu samčej zveri), 9 % potencionálnych tržieb je za lov mladej trofejovej zveri v nižších vekových triedach a lov netrofejovej zveri (samice a mláďatá) sa podieľa 18% na maximálnom potenciáli tržieb za poplatkový lov.

 

 

 

 

                                                                          

 

 

 

 

            K najvýznamnejším druhom raticovej zveri Lesov SR patrí jelenia zver. Takmer 2/3 poľovnej plochy Lesov SR sa nachádza v jeleních oblastiach. Pri 12 % podiele poľovnej plochy režijných revírov sa Lesy SR podieľajú 19 % na JKS jelenej zveri a 16 % na celkovom úlovku jelenej zveri v SR.

 

 

Druh zveri	Lov spolu			% podiel
	SR	Lesy SR	% podiel	poľov. plochy
Jelenia	13 118	2 092	16%	12%
Srnčia	20 269	861	4%	12%
Diviačia	23 727	2 921	12%	12%
Danielia	2 011	590	29%	12%
Muflónia	2 542	731	29%	12%
Bažant	99 610	26 037	26%	12%
Medveď	34	9	26%	12%

 

 

V prevládajúcich horských revíroch je početnosť srnčej zveri nižšia, a to z dôvodu tvrdších prírodných podmienok a početného výskytu veľkých šeliem. Tá sa početnejšie vyskytuje v niektorých nížinných a  podhorských revíroch v obvode OZ Palárikovo, Levice, Krupiny a Rimavskej Soboty, kde sa každoročne získavajú aj medailové srnčie trofeje. Revíry Lesov SR sa podieľajú len 8 % na JKS a 4 % na úlovku srnčej zveri v SR.

Chov a lov diviačej zveri Lesy SR zabezpečujú predovšetkým vo voľných revíroch. Viaceré režijné poľovné revíry v podhorských oblastiach Slovenska (napr. v obvode OZ Topoľčianky, Trenčín, Levice, Krupina, Kriváň, Rimavská Sobota)  sa vyznačujú veľmi dobrou početnosťou diviačej zveri. Lesy SR majú aj 3 špeciálne diviačie zvernice. Na celkových JKS diviačej zveri sa Lesy SR podieľajú 15 % a  12 %  na jej úlovku v SR.

 

V chove danielej a muflonej zveri na Slovensku patria Lesy SR k priekopníkom. V období po druhej svetovej vojne bola trofejová kvalita pôvodných danielích a mufloních populácii na Slovensku veľmi zlá a napr. do roku 1971 sa na Slovensku získalo len 19 zlatých mufloních a len 2 zlaté danielie trofeje. V 70. a 80. rokoch sa začalo predovšetkým v režijných revíroch Lesov SR so systematickým chovom kvalitnej muflonej a danielej zveri. Danielia zver bola dovezená z Maďarska zo svetoznámeho revíru Gyulaj a z nej boli založené viaceré nové chovy vo zverniciach (napr. Svodín, Teplý Vrch) ale aj vo voľných revíroch Lesov SR (napr. Petrovec, Peséta-Teháň, Pata - Čifáre, Karikáš).

 

 

Muflonia zver bola dovážaná z kvalitných chovov v Českej republike a touto zverou sa zazverili viaceré nové lokality, prípadne sa pristúpilo k totálnej výmene nekvalitných pôvodných populácii. Z režijných revírov s chovom kvalitnej muflonej zveri je treba spomenúť napr. Vojnice, Teplý vrch, Drastvicu, Devičany a Bohunice, Topoľčianky, Betliar a pod. Investície a úsilie zamerané na zlepšenie kvality danielej a muflonej zveri prinieslo čoskoro pozitívne výsledky,  keď z revírov Lesov SR v obvode OZ Palárikovo pochádza v súčasnosti najsilnejšia danielia trofej (215,80, Svodín, 1982), ako aj najsilnejšia muflonia trofej (239,65, Vojnice, 2002) na Slovensku. V súčasnosti sa v režijných revíroch Lesov SR nachádza 37 % z celoslovenskej populácie danielej zveri a 31 % muflonej zveri. Ročný úlovok dosahuje 29 % podiel z úlovku tejto zveri v SR.

Okrem raticovej zveri je významnou súčasťou výkonu poľovníctva Lesov SR aj bažantiarstvo. V súčasnosti Lesy SR obhospodarujú 10 bažantníc v obvode OZ Palárikovo, Levice, Krupina, Kriváň a Sobrance.  V týchto bažantniciach sa ročne odloví 26 % z celkového úlovku bažantov v SR.           

 

 

 

 

 

 

 

 Zo vzácnych druhov zveri spomenieme ešte medveďa. V režijných revíroch Lesov SR žije v súčasnosti cca 25 - 30 % populácie medveďa na Slovensku. V roku 2004 bol Lesom SR povolený lov 20 medveďov - 30 % z celoslovenskej kvóty 67 medveďov. Aj napriek tomu, že na každého povoleného jedinca sa pripravili a udržiavali 1 až 2 vnadiská s rastlinnou potravou na dohodnutých lokalitách a zároveň bol zabezpečený dostatočný počet poľovníkov, z povoleného počtu sa ulovilo len 9 medveďov - 26 % z celoslovenského úlovku.  Za hlavnú príčinu nedostatočného odlovu medveďov považujú Lesy SR nevhodný čas lovu medveďa v jesennom období v spojitosti s vnadením len rastlinnou potravou (príčina na všetkých lokalitách a všetkých OZ).
 

Jeleň: 240,65 (CHPO Poľana, 1961), 236,74 (CHPO Poľana, 1991), 235,36 (CHPO Poľana, 1998), 231,23 (Čergov, 2002), 230,20 (Slánske vrchy, 1967), 227,34 (Palota, 1998), 223,19 (Klenovec, 1997), 223,08 (Peséta - Teháň, 2003).

 Daniel: 215,80 (Svodín, 1982), 212,09 (Petrovec, 1993), 211,95 (Svodín, 1988), 211,67 (Petrovec, 1995), 207,90 (Vojnice, 1994), 205,94 (Karikáš, 1989), 203,80 (Vojnice, 2001), 202,10 (Teplý vrch, 1997),

Muflón: 239,65 (Vojnice, 2002), 237,05 (Teplý Vrch, 1993), 227,00 (Drastvica, 1992), 226,95 (Bohunice, 2001), 226,00 (Devičany, 2001)
 

Srnec: 165,30 (Šášovské podhradie, 1987), 148,45 (Palárikovo, 2000), 143,00 (Petrovec, 2003), 138,20 (Sitno, 1971), 137,42 (Svodín, 2000), 132,90 (Slánske vrchy, 2000)

Diviak: 136,60 (Medzilaborce, 1962), 135,00 (Slánske vrchy), 133,25 (Palota), 132,40 (Sobrance, 1998), 131,70 (CHPO Poľana, 1998), 129,00 (Rožňava, 1990), 128,40 (Bohunice, 1993), 127,20 (Topoľčianky, 2002)

Medveď: 62,61 (Remata, 1983), 61,94 (Gader, 1984), 61,67 (Poľana, 1967), 61,25 (Tužina - Kľačno, 1978), 61,22 (Jasenie, 1986), 61,12 (Čierny Balog), 60,70 (Čierny Váh, 1966)

 

 

Od roku 2000 je zaznamenaný rast ekonomických výsledkov výkonu poľovníctva Lesov SR. V roku 2004 Lesy SR pri výkone poľovníctva dosiali tržby a výnosy 88,6 mil. Sk, priame náklady 79,7 mil. Sk a hospodársky výsledok + 8,8 mil. Sk. Z činnosti poľovníctva bolo v r. 2004 odvedené na daniach štátu 13 mil. Ska pri počte 100 zamestnancov na plný úväzok v činnosti poľovníctvo boli ročné odvody pre štát 7 mil. Sk. Za to, že Lesy SR  realizujú výkon práva poľovníctva  v režijných poľovných revíroch je priamy finančný efekt pre štát  20 mil. Sk.

-         V porovnaní s rokom 2000 došlo v r. 2004 k 45 % nárastu výnosov, 62 % nárastu HV. Pritom v roku 2004 Lesy SR z prevádzkových prostriedkov vložili ďalších cca 3,5 mil. Sk do rozvoja intenzívnych chovov - zverníc a bažantníc. 

 

Pri obhospodarovaní režijných revírov Lesov SR v r. 2004 sa na 1 ha plochy dosiahli tržby 154 Sk a HV + 19 Sk. Rozhodujúcou tržbonosnou činnosťou so 60 % podielom na celkových výnosoch poľovníctva Lesov SR je poplatkový lov zveri v režijných revíroch.

Významnou výnosovou položkou s 20 % podielom je predaj zveriny z produkcie režijných revírov. Ročne Lesy SR vyprodukujú cca 220 ton diviny a v obvode OZ Topoľčianky majú vlastnú prevádzku na spracovanie diviny z ulovenej zveri.

Nájomné za prenájom poľovných pozemkov v správe Lesov SR iným subjektom sa  podieľa len 5 % na celkových výnosoch poľovníctva Lesov SR.  Rovnako 5 % sa podieľajú aj poskytované služby pri poplatkovom love 2 % podiel výnosov je z predaja živej zveri. Ostatné výnosové položky predstavujú 8 % podiel z celkových výnosov poľovníctva Lesov SR.

 

 

 

Dôležitou funkciou výkonu poľovníctva v revíroch Lesov SR je aj zachovanie kvality genofondu pôvodných druhov zveri a zlepšovanie kvality populácii raticovej zveri v ostatných poľovných revíroch a oblastiach na Slovensku. V tejto súvislosti je možné spomenúť napríklad Chránenú poľovnú oblasť Poľana, ktorú obhospodarujú Lesy SR na výmere 20 659 ha. Vďaka mimoriadnej kvalite jelenej zveri bola tu už v roku 1953 vyhlásená prírodná rezervácia. Tá sa neskôr zmenila na chránenú poľovnú oblasť s osobitným režimom poľovníckeho obhospodarovania tak, aby sa zachovala kvalita genofondu tunajšej populácie a aby boli vytvorené podmienky na odchyt kvalitnej jelenej zveri. Doposiaľ sa v CHPO odchytilo takmer 300 kusov jelenej zveri. Táto zver sa dodala na zazverovanie viacerých poľovných revírov a poľovných oblastí na Slovensku (napr. Topoľčianky, Biela Skala) a aj v Českej republike (napr. Lány, Hluboká, Poněšice). Po vypustení poľanskej jelenej zveri tam došlo k postupnému zlepšeniu kvality jelenej zveri, čo je dokumentované aj získaním kvalitných trofejí. Rovnako kvalitný genofond jelenej a predovšetkým diviačej zveri je aj v poľovných revíroch nachádzajúcich sa vo Východných Karpatoch, kde sa Lesy SR chcú v blízkej budúcnosti zamerať viac na odchyt živej zveri.  

V spojitosti s činnosťou revíru CHPO Poľana je treba spomenúť ešte jeden prínos a to, že sa tu od roku 2000 začalo s overovaním a postupným zavádzaním veľkoplošného obhospodarovania zveri. Jelenia poľovná oblasť Poľana, ktorej dôležitou súčasťou je aj chránená poľovná oblasť, sa tak stala prvou riadne fungujúcou poľovnou oblasťou na Slovensku. Keďže revíry Lesov SR predstavujú jadrá (centrálne lesnaté časti) viacerých poľovných oblastí, Lesy SR aktívne podporujú činnosť poľovných oblastí s cieľom zlepšenia úrovne poľovníckeho obhospodarovania populácií zveri. Ani súčasná minimálna výmera poľovných revírov 2 tis. ha v jeleních oblastiach nie je dostatočná pre riadny a cieľavedomý chov jelenej zveri vo voľných poľovných revíroch.

 

Rozdrobenie poľovných revírov po roku 1990 sa vo viacerých regiónoch Slovenska prejavilo prepadom trofejovej kvality jelenej zveri a rozvrátením sociálnej štruktúry populácie. Preto zodpovedajúce výsledky pri voľnom chove jelenej zveri je možné dosiahnuť len vo väčších a ucelených poľovných revíroch s obmedzenou migráciou zveri. To si Lesy SR uvedomovali pri tvorbe revírov aj v minulosti, a preto z terajších 138 režijných revíroch Lesov SR sú 3 revíry s výmerou vyše 20 tis. ha, 5 revírov s výmerou vyše 10 tis. ha a 21 revírov s výmerou vyše 5 tisíc hektárov. V tejto súvislosti Lesy SR taktiež podporujú veľkoplošné obhospodarovanie zveri a činnosť poľovných oblastí založených na spolupráci medzi viacerými užívateľmi poľovných revírov.

V poľovných revírov Lesov SR sú zahrnuté biotopy viacerých vzácnych a ohrozených druhov zveri, ako napr. tetrov hlucháň, tetrov holniak, kamzík, svišť, medveď, vlk, rys a divá mačka. Cieľom výkonu poľovníctva Lesov SR je aj aktívna spolupráca s organizáciami ochrany prírody pri ochrane, zachovaní a trvalo udržateľnom obhospodarovaní spomenutých vzácnych a ohrozených druhov zveri.

 

 

S niektorými poľovnými revírmi Lesov SR sa spája aj história a kultúra poľovníctva a to i z celoeurópskeho hľadiska. Spomenúť je treba svetoznámu bažantnicu a kaštieľ v Palárikove, kde sa v roku 1928 zrodila myšlienka založenia medzinárodnej poľovníckej organizácie CIC.

 

Z hľadiska poľovníckej histórie je významným objektom aj poľovnícky zámok v Topoľčiankach a okolité poľovné revíry. V roku 1883 tu gróf Karol Forgáč ako prvý vypustil do voľnej prírody muflóny dovezené zo Sicílie a Korziky. Ďalej sa v roku 1958 v Topoľčiankach vytvoril záchranný chov zubra v Európe a v súčasnosti tu Lesy SR chovajú 11 zubrov.

 

Z hľadiska histórie poľovníctva na Slovensku je významným revírom aj už spomínaná Chránená poľovná oblasť Poľana, kde bol počas Slovenského národného povstania v roku 1944 ulovený neznámym partizánom jeleň s bodovou hodnotou 241,70 bodov CIC, trofej ktorého v tomto čase mala byť najsilnejšou na svete (v XX. storočí), ale kvôli „neznámemu strelcovi“ nebola zaradená do svetových tabuliek. No už v roku 1961 Juraj Höher ulovil v Poľane jeleňa s bodovou hodnotou 240,65 CIC a táto trofej sa na takmer 30 rokov stala najsilnejšou trofejou v Československu.  Zachovaniu týchto pamiatok sa venuje mimoriadna pozornosť. Chránená poľovná oblasť Poľana bola vyhlásená v roku 1965. Dňa 6. a 7. mája 2005 si Lesy SR slávnostne pripomenuli 40. výročie vyhlásenia CHPO Poľana odborným poľovníckym seminárom, ktorí sa uskutočnil priamo na Poľane v obvode odštepného závodu Kriváň za účasti vyše 200 domácich a zahraničných účastníkov.