V dňoch 14. a 15. januára sme sa zúčastnili na dvojdňovej  poľovačke  na východe Slovenska v Sobranciach.  
 
500 kilometrovú cestu sme absolvovali pomaly, nakoľko náš vodič jazdil mimoriadne opatrne. Bolo to aj kvôli šmykľavej ceste a písal sa piatok  13. Vo večerných hodinách sme dorazili do Sobraniec, kde nás čakal pán Matúš HANKO, poľovnícky referent lesného závodu Sobrance. 
 
  
  
Mladí poľovníci z maďarského Úrkútu
Poľovníci z Gyõru a z Budapešti 
 
Po príchode všetkých hostí z Maďarska - bolo ich celkom 9, sme sa presunuli do Vanderbildského poľovníckeho zámku pri Morskom Oku. Tam nás už čakalo naozajstné mrazivé počasie - ťažké mínusy a veľa snehu. V zámku bol okrem nás ubytovaný jeden Rakúšan, ktorý využíval aktuálne počasie na nočnú posiedku (bol spln) a celú noc bol vonku - čakal na vlka a na diviaka.     
 
Ďalší slovenskí a poľskí účastníci dvojdňovej poľovačky sa k nám pripojili až na druhý deň ráno pri raňajkách.
 
 
 
14. januára skoro ráno sme sa zhromaždili na známom nádvorí LS lesného závodu, kde sa konal nástup a otvorenie dvojdňovej poľovačky. Traja lesničiari - medzi nimi aj jedna elegantná a pôvabná dáma - poľovníckymi signálmi otvorili prvý deň poľovačky.a
 
 
 
 
 
Zúčastnilo sa na nej 14 poľovníkov. Nakoľko na obsadenie všetkých streleckých stanovíšť nás bolo málo, vedúci poľovačky Ing. Jozef STAŠKO, riaditeľ Lesy SR Banská Bystrica š.p. odštepného závodu Sobrance nariadil, aby voľné miesta obsadili pracovníci - lesníci lesného závodu. Používať zbrane im však dovolil iba na zastrašovanie a obrátenie zveri do pohonu a mohli strieľať len do vzduchu.
 
 
  
 
Po vylosovaní čísiel jednotlivých stanovíšť a vydaní organizačných pokynov bol každý zoznámený s tým, ako ďaleko sa nachádza jeho stanovište. Pre lepšie znázornenie  boli  rozdané aj precízne a prehľadne vypracované mapy so všetkými náležitosťami, ktoré by mohli byť pre strelcov zaujímavé. Organizátori povolili, aby si starší poľovníci vymenili svoje čísla s tými mladšími, ktorí mali lepšiu kondíciu a vylosovali si stanovištia, ku ktorým viedla cesta menej náročným terénom. Ja som si vylosoval stanovište číslo 3.
 
Pri obsadzovaní streleckých stanovíšť, kolega z Gyõru akurát pri mojom stanovišti stratil svoje posledné sily. Vymenili sme si čísla a ja som išiel ďalej na stanovište č. 2. Na stanovišti č.1 zostal jeden hosť z Maďarska. Bol to mladý chlap, ktorý po prvýkrát v živote poľoval a zo svojej guľovnice na živú zver ešte nikdy nevystrelil.
 

Na stanovišti bol so mnou stály hosť, novinár z maďarského poľovníckeho časopisu Magyar Vadászlap  Ernest SOMFALVI. Keďže je to  poľovník s 30 ročnou praxou, vôbec mi neprekážal, ba naopak, skôr pomáhal, fotografoval a všetko nahrával videokamerou. Našou poľovníckou disciplínou a prácou organizátorov bol priam nadšený.
Asi po 10 minútach od začatia pohonu sa dole začalo strieľať. Padli sólo výstrely, ale párkrát bolo počuť, že v doline pri stanovištiach 10 - 14  niektorí vyprázdnili celé zásobníky. Onedlho bolo aj pred nami počuť šuchot. Jeden lišiak si na opustenie pohonu vybral naše stanovište. Kým som ho sledoval cez fotoaparát, Ervin ma upozornil, že po ľavej strane chce pár lanštiakov opustiť pohon popri mladom maďarskom poľovníkovi. „Ale mládenček - svet sa na Teba díva!  Ako je pravda, ešte teraz sa určite trasieš aj bledneš naraz.“  
Ale dobre to vyriešil! Jeden lanštiak ostal v ohni hneď pri vychádzaní z húštiny. Potom už smerom von z pohonu mladý strelec bravúrne dvoma ranami prestrelil dva mladé buky a štvrtým výstrelom ťažko zranil ďalšieho lanštiaka.

Výstrely ustali a psi pred nami začínali hlásiť zver. Na pravej strane sa z húštiny vydurený diviak snažil opustiť pohon. Pozoroval som ho cez cieľnik guľového dvojáka, ale zdalo sa mi, že k susedovi bude bližšie. On je predsa zahraničným hosťom, preto som svoju pušku vymenil za videokameru a nahrával som ako môj kamarát z 15-20 metrov dvakrát chybil diviaka. Videonahrávku môžete stiahnuť TU!  Ešte odznelo pár výstrelov a skončil sa pohon. Nepočítal som výstrely - mohlo ich byť okolo 30. V prvom pohone padli 3 diviaky.

 
  
Peter Csík s jeho prvou zverouOznačovanie zveri plombou v mieste ulovenia
 
  
 
Prestávka:
 
 
Jeden pre psa - jeden pre mňa 
  
 
Na druhý pohon sme boli rozostavení v starom bukovom lese, kde pred nami na mierne vyvýšenom mieste bol veľmi hustý porast. Hneď na začiatku pohonu sa oproti mne, približne 200-250 metrov, na niekoľko árovej lúčke objavil vlk. Nezastavil sa ani na sekundu, a asi po 5 sekundách zmizol v húštine. Stačil som iba zdvihnúť pušku. O chvíľu sa ozval veľký krik honcov.  Ako sme sa neskoršie dozvedeli, to vlk opúšťal pohon medzi honcami. Viacerí ho videli, ale obrátiť ho do pohonu sa im nepodarilo. Aj tento pohon mal svoju líšku a samozrejme, že pohon opúšťala vedľa nás, bez toho, aby nás zbadala,  Ervín ju rýchlo natočil na kameru. Video si môžete stiahnuť TU. 
 
 
 
 
Na ľavo je minulosť, na pravo súčasnosť
 
 
Tretí pohon bol organizovaný iba kvôli tomu, či videný vlk (alebo vlci) náhodou neprešiel do vedľajšej húštiny. Bohužiaľ, nebolo to tak, ale aj tento pohon mal svoju líšku, ktorá samozrejme vedľa mňa z neho utiekla.
 
 
 
 
 
  
 
 
Výrad zo 14. januára 2006
 
 
Na konci poľovníckeho dňa pripravili organizátori záver poľovačky na dvore lesnej správy.
Vyhodnotenie sa robilo nad výradom. Pre nás Slovákov tento ceremoniál prebiehal už známym spôsobom, ale zahraniční hostia videli niečo také po prvýkrát. Po vyhodnotení sa odovzdávali šťastným strelcom zálomky.
 
  
 
 
Náš mladý kolega ešte nemohol zálomok prevziať, pretože ešte nebol pasovaný za lovca diviačej zveri.
 
 
Klasické pasovanie
Vedúci odboru poľovníctva Lesy SR gen. riaditeľstvo Banská Bystrica - Ing. Peter KURIC vyzval maďarského hosťa pána Petra CSÍKA, aby vystúpil k pasovaniu. Pasovanie prebehlo tradičným spôsobom s pasovacou dýkou. Celý ceremoniál bol robený tak pekne a organizátorom všetko tak vyšlo, že maďarskí hostia doslova zmrzli od prekvapenia a nevedeli zatvoriť ústa. V momente, keď bol mladému poľovníkovi odovzdaný zálomok sa ozvali zvony z malej dedinky, volajúce obyvateľov na večernú modlitbu. Hostia si mysleli, že to všetko patrilo k veci. S veľkou úctou hľadeli na organizátorov a dookola obdivujúco opakovali, že krajšie to už nemohlo ani byť. Keď lesničiari hrali pre novopasovaného poľovníka Halali a okolostojaci  poľovníci a honci s odkrytou hlavou stáli v pozore, bolo vidieť, že mladíkovi od dojatia tečú slzy.
 
 
 
 
Milan Smolár, kolega zo Slovenska, prevezme zálomok
 
 
 
Tretieho diviaka ulovil náš slovenský poľovník, ktorý tiež prevzal zaslúžený zálomok.
 
 
 
 
 
 
 
 
  
 
 
Pasovanie po východniarsky
  
 
Po oficiálnom ceremoniáli bol mladý poľovník pasovaný aj východniarskym spôsobom.
Už vo volnejšom štýle  ho pasoval riaditeľ LZ  pán Jozef STAŠKO, do čoho sa zapojili aj ostatní hostia ako i  domáci poľovníci, hlavne tí, ktorí už mali to šťastie uloviť diviaka.

 
 
 
 
 

Po pasovacom ceremoniáli bol vymenovaný aj „kráľ strelcov“  (z nemeckých tradícií prevzatý Jagdkõnig). Kráľom strelcov sa stal čerstvo pasovaný mladý poľovník Peter CSÍK z Maďarského Úrkútu.
 
  
KRÁĽ STRELCOV
Prajem Ti, kamarát, dlhú poľovnícku prax bez poľovníckych nešťastí
 
 
Po ceremóniách boli všetci prítomní pozvaní na pohostenie, kde im bol ponúknutý výborne pripravený guľáš, dobré víno a východniarska pálenka. Požívanie alkoholických nápojov pred a počas poľovačky bolo samozrejme zakázané a neviem o tom, že by tento zákaz niekto porušil.
Cestou na nočné ubytovanie sme sa zastavali v Remetských Hámroch v Poľovníckej reštaurácii na večeru. Počas celého dňa však bolo o nás tak dobre postarané, že túto večeru sme zvládli už len z posledných síl. Pri večeri sa k nám pridali ďalší poľskí hostia, ktorí sa zúčastnili na poľovačke 15. januára. 

Vo večerných hodinách nás vo Vanderbildovskom  poľovníckom zámku navštívili pracovníci riaditeľstva LZ Sobrance na čele s riaditeľom. Do poľovníckeho kaštieľa sa prisťahoval duch spoločnej EURÓPY. Zástupcovia štyroch národov a národností si vymieňali svoje názory o súčasnosti a budúcnosti poľovníctva, bavili a oslavovali sa tak, že ani jeden z nich nepotreboval tlmočníka.  
 
  
 
  
 
Pán riaditeľ Staško prevzal funkciu domáceho pána a ako náš hostiteľ uvaril a upiekol pre nás veľmi chutnú večeru - takzvaný „chlapský sen“. Perličkou večera bolo odovzdanie trofejí ulovených diviakov - kancov šťastným poľovníkom. Jedného z kancov, ktorých trofeje boli odovzdané strelcom ulovil rakúsky poľovník 13.januára v noci na postriežke.  
Okolo polnoci sa zábava skončila, ráno o šiestej sa totiž vstávalo.
 
 
 
 
 
  
  
 
Druhý deň po raňajkách sme navštívili budovu riaditeľstva odštepného závodu Lesov Slovenskej republiky v Sobranciach. Riaditeľ pán Staško nám ukázal trofeje, ktoré okrem  ulovených trofejí boli väčšinou vypreparované zo zhodov. Autami sme sa presunuli ku Slovensko - ukrajinskej hranici, kde sme celý deň poľovali.
 

  

Po otvorení poľovníckeho dňa lesničiarmi, boli vylosované strelné stanovištia. Druhý deň nás už bolo 20  poľovníkov. Pri prvom pohone sme videli veľa srnčej zveri a tiež vysokú. Zaznelo pár výstrelov (10 - 15),  ale ulovil sa iba jeden diviak, ktorého strelil jeden maďarský hosť.
Bolo pre nás už úplnou samozrejmosťou, že jedna líška opustila pohon popri nás. Strieľali sme na ňu iba kamerou. Na líšky sa nepoľovalo preto, aby sa zvýšila pravdepodobnosť ulovenia vlka. Údajne totiž líšky opúšťajú pohon ako prvé a po nich nasledujú vlci.
 
 
 

 
Štvornohý "Kolega" 
 
 
V druhom pohone sme poľovali v peknom prehľadnom bukovom lese. Nič sme nevideli a aj keď strelci na dvoch krajných stanovištiach párkrát vyprázdnili svoje zásobníky, nič netrafili.
 
 
 
 
 
 
 
 
V poslednom pohone, ktorý bol najbližší k ukrajinským hraniciam (400 m), ma pán riaditeľ Staško požiadal, aby som vybral troch maďarských hostí a aby sme išli s ním. Rozostavil nás hlboko za pohonom na vracajúcu sa zver. Tu už neboli vopred vyznačené strelné stanovištia, pán riaditeľ nás rozostavil podľa vlastného uváženia. Pre maďarských hostí som preložil jeho pokyny a ako posledný som zaujal svoje miesto pri jednej húštine, hneď pri ceste. Pán riaditeľ ma upozornil,  že budem mať možnosť strieľať iba na cestu, alebo dozadu.
Počuli sme hluk odchádzajúcich honcov a po dlhšom čakaní zaznelo pár výstrelov zo smeru, kde mal stáť pán riaditeľ Staško. Z pohonu prišlo na nás pár kusov srnčej, pričom
 
Ervín spravil pár záberov jedného nádejného srnca, ktoré si môžete stiahnuť TU.   

Po dlhom čakaní sa dole v údolí niečo pohlo. Myslel som si, že je to hľadajúci pes. Ervín ma varoval - pozor diviak. Za pár sekúnd som videl prichádzajúceho diviaka, ktorý chcel popri mne opustiť dolinu. Počítal som s tým, že keďže ide smerom ku mne hore, mám mieriť  pár desiatok cm nad, aby diviak vstúpil do strely. Mieril som dobre! Guľa išla tam, kam som ju poslal, centimetre nad diviakom sekala porast - diviak nevstúpil do strely.....
Hneď sa vyhol doľava a druhú strelu som už poslal iba do húštiny.
 
 
Kým som prebil svojho dvojáka, Ervín nespustil diviaka z očí. Bolo jasné, že nám bude prechádzať cez cestu. So zalícenou zbraňou som čakal na vhodnú príležitosť.  Diviak už bol ku nám bližšie,  preskočil cestu vo vzdialenosti dobrých 60-70 metrov. Prvou strelou som na neho strieľal na ľavom okraji cesty a ďalšiu ranu som za ním poslal, keď odchádzal pomedzi stromy. Aj keď bolo vidieť, že neuteká veľmi rýchlo, predsa ušiel!
 
 

Dva výstrely som nahral v 10 násobnom  spomalení. Keď si to pozriete, veľmi dobre sa dá vidieť, kde dopadla prvá strela a pri treťom výstrele je možné pozorovať, že diviakovi sa pri opúšťaní cesty na momentík podlomili zadné nohy.
Ušiel? Neušiel? Nemali sme veľa času nad tým polemizovať, lebo oproti nám utekala vysoká a za ňou ďalší diviak. Smeroval k susedovi. Včera som videl ako ulovil tých dvoch a o osude tohto malého kanca som nepochyboval. O chvíľu odzneli výstrely. Štyri za sebou.
Oproti mne ide ďalší lanštiak!  Tento diviak chcel uniknúť po mojej pravej ruke. Čakal som so zalícenou puškou a keď diviak vyšiel z húštiny, hneď som na neho vydupľoval. Počujem, že Ervín za mnou nadáva, že sa mu pri nahrávaní zastavila kamera. Zastavila, nezastavila, mne zas ušiel diviak. Ale nie, jeho beh sa spomaľuje a padne. Ako sa neskoršie dozvieme, strelil som ho s prvou strelou presne do srdca.
Za krátky čas príde pán riaditeľ. Je to kľudný, vyrovnaný človek. Nevidí, žeby sme sa radovali, nič sa nepýta. Porozpráva nám, že z húštiny honci vydurili asi 15 diviakov. Časť sa im podarilo vrátiť do pohonu a pár diviakov ho opúšťalo vedľa neho. Na tie strieľal - lepšie povedané nad tie... Vlka nevideli, len staré vlčie stopy. Potom sa len tak mimochodom spýtal, či sme strelili niečo. Chcel by som mať jeho nervy!
Keď mu poviem a ukážem, kde leží ulovený diviak, navrhuje, aby sme išli tam. Nasleduje gratulácia a diviaka stiahneme  bližšie k ceste.  Už vieme, že zálomok a posledný hryz sa odovzdávajú na výrade. V mieste, kde prvý diviak prešiel cestu a kde som na neho strelil sme nič nenašli. Pán riaditeľ  Staško navrhol, aby sme to nerozšliapali, že pošle sem psy.
 
 
 
 
Náš sused  štyrikrát chybil! Diviak mu išiel tak blízko, že v sedmičke puškohľade  ho nemohol nájsť. Toľko som im húdol, aby odmontovali puškohľady, ale okrem mňa to urobil iba jeden hosť, ten, ktorý včera vedľa mňa chybil kanca.
Napočítali sme 36 výstrelov a padli 3 diviaky. Môjho prvého našli psy a jedného strelil maďarský hosť, ktorý strelil diviaka aj v prvom pohone. Bol to ten, ktorý po včerajšom neúspechu odmontoval puškohľad.    

Po poľovačke nasledovalo vyhodnotenie. Kráľom  strelcov  sa stal maďarský hosť Gábor  NAGY s dvomi ulovenými diviakmi.

 
  
Výrad z 15. januára 2006
Vyhodnotenie poľovačky
  
NAGY Gábor preberá zálomok
Ja, pri preberaní zálomku 

 
NAGY Gábor - „Kráľ strelcov“ druhého poľovníckeho dňa

 
  
 
 
 
Po chutnej večeri sme sa poďakovali hostiteľom za príjemný pobyt a za poľovnícke zážitky a vyrazili sme domov. Slovensko - maďarské hranice sme prešli pri Slovenskom Novom Meste.

 
 
 
 
  
 
 
 
 
Ďakujeme Lesom SR Banská Bystrica za možnosť zúčastniť na tejto poľovačke. Ďakujeme   personálu lesného závodu Sobrance ako i riaditeľovi Jozefovi STAŠKOVI za príjemné pohostenie. Spoznali sme v personáli závodu ako aj v samotnom pánovi riaditeľovi  naozajstných  Európsky rozmýšľajúcich ľudí. Zo srdca prajem  pánovi riaditeľovi  Staškovi, aby to boli slovenskí poľovníci ktorí založia poľovnícku „V štvorku.“  
 
 
 
 
 
 

Keď kliknete na nasledujúce obrázky, môžete si stiahnuť  zvukové nahrávky - názory niektorých účastníkov poľovačky. Nahrávky sú vo formáte mp3.
 

  
CSÍK Péter NAGY Gábor 
 
 
 
 
SOMFALVI Ervin 
 
 
 
  
Ing. KURIC Peter  
vedúci odboru poľovníctva Lesov SR Banská Bystrica
Ing. STAŠKO Jozef  
riaditeľ odštepného závodu Sobrance Lesov SR Banská Bystrica
 
 
 
 
 
Text a foto - TAKÁCS Fridrich 


Partneri

Kto je online?

Práve tu je 369 návštevníkov a žiadni členovia on-line