Poľovnícke tradície - POSLEDNÁ ROZLÚČKA S POĽOVNÍKOM
Smrť prichádza náhle a neočakávane aj vtedy keď je človek dlhodobo chorý, alebo má pokročilý vek. Vždy nás táto správa zaskočí. Ak sa dozvieme túto smutnú správu, že zomrel jeden z nás poľovníkov, treba okamžite konať. V prvom rade je našou povinnosťou navštíviť rodinu zomrelého. Pri návšteve najskôr tlmočíme úprimnú sústrasť za celý kolektív poľovníkov. Ak zomrelý nebol členom poľovníckeho združenia, tak za kolektív jeho priateľov. Od rodiny sa dozvieme či smútočný obrad bude na cintoríne, alebo v krematóriu a podľa toho ponúkneme rodine našu účasť pri obrade.
Našou úlohou je predovšetkým o tejto smutnej udalosti oboznámiť okolité poľovnícke organizácie. Ak zomrelý bol funkcionárom na okresnej, či vyššej úrovni, rozhodca a pod. dáme vedieť aj kancelárii SPK. Výhodou je, že môžeme na oznámenie využiť internetové stránky s poľovníckou tematikou. Tu môžeme prípadne uviesť aj jeho stručný poľovnícky životopis. Nesmieme zabudnúť na miesto, dátum, ale aj hodinu poslednej rozlúčky.
Ďalšou našou povinnosťou je, ak rodina súhlasí s poľovníckou rozlúčkou, nájsť vhodného rečníka. Určiť 6 členov čestnej stráže, členov na vystrelenie čestnej salvy, trubačov. Ak zomrelý bol nositeľom poľovníckych vyznamenaní tak aj člena, ktorý ponesie ich na poduške.
Poľovníci by mali mať oblečené biele košele s čiernou viazankou, poľovnícku uniformu a klobúk.
Okrem venca, ktorý by mal byť z čečiny, nesmieme zabudnúť ani na zálomky. Pre rečníka pripravíme smútočný zálomok z ihličnanu. Ten má mať 5 vetiev a byť dostatočne veľký. Ten previažeme čiernou stuhou. Pre ostatných členov, ale aj pre poľovníkov, ktorí sa zúčastnia pohrebu pripravíme malé smútočné zálomky s tromi vetvami. Tie taktiež môžeme previazať čiernou stužkou. Poľovníci si ich zastoknú za klobúk na ľavú stranu. Ak klobúk nemajú tak na klopu saka na ľavej strane tak, že ulomená časť smeruje hore. Ak nestihneme pripnúť smútočné zálomky prítomným pred obradom, tak ich im ponúkame v košíku pri hrobe.
Keď sa smútočný obrad koná v krematóriu čestná stráž môže mať klobúky na hlave, prípadne ich drží v ruke vzdialenejšej od truhly. Pri spúšťaní katafalku s truhlou sa otočia smerom k nej čelom. Na truhlu dáva smútočný zálomok iba rečník.
Celý priebeh smútočného obradu je potrebné zosúladiť aj s ostatnými zložkami a prítomným kňazom. Ak je spojený s omšou v kostole a truhla so zosnulým je tam, tak čestnú stráž tu nevykonávame. Tú vykonávame iba počas obradu na cintoríne.
Pri sprievode k hrobu je potrebné sa prispôsobiť miestnym zvyklostiam. Poľovníci by mali kráčať pred truhlou. Tesne pred ňou kráča poľovník s vyznamenaniami a pred ním ostatní. Klobúky na hlavách si ponechávajú poľovníci, ktorí nesú truhlu a taktiež tí, ktorí strieľajú salvu. Tí počas celého obradu majú pušky bez remeňa, otvorené a preložené cez ruku. Pri príchode k hrobu sa vzdialia na bezpečné miesto, kde na dohodnutý pokyn pri spúšťaní truhly do hrobu strieľajú tri salvy. Počet strieľajúcich sa pohybuje od 2 do 6. Strieľajú z brokovníc, nábojmi bez brokovej náplne, aby neohrozovali bezpečnosť ľudí, ale aj majetku. Prítomný trubač alebo trubači pred smútočným prejavom rečníka zatrúbia halali a po ukončení poľovníkovu rozlúčku. Rečník hodí smútočný zálomok do hrobu.
Rozlúčkový prejav musí vychádzať z reálnych údajov a hodnotenia osobnosti s ktorou sa lúčime. Nemá byť príliš dlhý. Prejav sa má týkať predovšetkým poľovníckej činnosti zosnulého s ocenením jeho zásluh o poľovníctvo.
Po ukončení celého obradu postupne pristupujú poľovníci k hrobu a hádžu doň svoje smútočné zálomky. Tým sa ale účasť poľovníkov nekončí. Okrem účasti na poslednej rozlúčke miestni poľovníci pre ostatných poľovníkov ktorí sa prišli so zosnulým rozlúčiť pripravujú kar.
Rodina zosnulého potrebuje našu pomoc aj po pohrebe. Ak zosnulý vlastnil poľovného psa a nik z rodiny, nemá možnosť ho poľovnícky využiť pomôžu pozostalým riešiť tento problém. Oveľa závažnejší problém je s poľovníckymi zbraňami.
Zákon č.190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v § 60 uvádza, že v prípade úmrtia osoby, ktorá držala zbraň je ten, kto žil s touto osobou v čase jej smrti v spoločnej domácnosti, povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť do 7 dní policajnému útvaru a umožniť prevzatie zbrane a streliva do úschovy policajnému útvaru. Ten oznámi súdu, ktorý vykonáva konanie o dedičstve, informáciu o zomrelom vlastníkovi zbrane a o jeho zbrani a strelive.
Podľa § 61 fyzická osoba, ktorá nadobudla dedením do vlastníctva zbraň alebo strelivo do týchto zbraní a nie je držiteľom príslušných oprávnení na jej držanie, je oprávnená požiadať o vydanie zbrojného pasu o udelenie výnimky podľa § 8 ods. 2 a 3. Prípadne o vývoz zbrane alebo streliva . Ak tak neurobí do 30 dní od nadobudnutia vlastníctva, alebo bude jeho žiadosť zamietnutá je povinný postupovať podľa § 59 pís. b a c. t.j. previesť vlastníctvo zbrane na iného oprávneného držiteľa, alebo požiadať policajný útvar o povolenie na zničenie.
Na túto skutočnosť musíme pozostalých upozorniť a ak treba pomôcť pri predaji zbraní.
Ing. Jozef Herz, PhD.
