Deprecated: JMCameron\Component\Attachments\Site\Controller\AttachmentsController::__construct(): Implicitly marking parameter $factory as nullable is deprecated, the explicit nullable type must be used instead in /var/www/polovnictvo.com/components/com_attachments/src/Controller/AttachmentsController.php on line 45
Autor článku RNDr. PAVOL TURŇA približuje atmosféru lesa týchto dní, ktorá je typická pre vrchol poľovníckej sezóny – jeleniu ruju. I keď jej priebeh väčšina poľovníkov pozná, nie každý ju môže rok čo rok sledovať. Aj preto si aspoň sprostredkovane radi pripomíname jej jednotlivé fázy.
O význame vody pre voľne žijúcu zver píše JOZEF ŠABO. Zdôrazňuje, že okrem vody, ktorú prijíma v potrave, potrebuje mať prístup k nej v potokoch, kalužiach a prípadne aj v umelých napájačkách. Niekedy jej má dostatok, no v suchých obdobiach sa o vodu musí postarať človek. O. i. upozorňuje aj na zánik mnohých studničiek, ktoré bývali ozdobou mnohých kútov našej prírody. Pripomína tiež, že v revíroch si treba všímať, či je v ňom dostatok bahnísk, no i tie musia poľovníci udržiavať, inak počas leta väčšina z nich vyschne.
O tom, ako u nás prežil zajac poľný posledné tri „veľmi zlé roky“ informujú autori Doc. Ing. SLAMEČKA, CSc., MVDr. RASTISLAV JURČÍK, PhD., Ing. TOMÁŠ SLÁDEČEK a Bc. JURAJ MÉRES. V článku, ktorý vychádza z niekoľkoročného pozorovania zajačej zveri v niekoľkých okresoch južného Slovenska sa potvrdzuje, že ani vlaňajšok nepriniesol výraznejšie zmeny k lepšiemu. Článok sa podrobne zaoberá príčinami strát na prírastkoch. Tie sú badateľné najmä po zberových prácach a pripomínajú nevyhnutnosť vytvoriť celý komplex ekologických opatrení, ktoré by zlepšili životné podmienky zajaca poľného. V združeniach, v ktorých chcú mať v revíri zajaca poľného, by si mali článok dôkladne preštudovať.
Naozaj unikátne jelenie parohy prednedávnom predstavil známy nemecký odborník Dr.. Schulte. Na neobyčajnej jelenej „ozdobe“ napočítali 54 vetiev! Článok informuje aj o tom, kde a ako bol ulovený jeleň nosiaci na hlave ťarchu 14,5 kg ako aj o oprávnených otázkach každého, kto ich videl, resp. posudzoval: či pochádzal z voľnej prírody alebo z chovateľskej farmy. No na tieto a ďalšie otázky dajú odpoveď až genetické testy nositeľa unikátneho parožia.
Autori obsiahleho článku JARMILA KROJEROVÁ, MIROSLAVA BARANČÍKOVÁ a PETR KOUBEK upozorňujú, že chov jeleňa siku v Českej republike sa v posledných rokoch celkom vymklo kontrole i cieľom poľovníckeho hospodárenia. V súčasnosti už vážne ohrozuje pôvodný druh – jeleňa lesného. Vychádzajú z výsledkov dlhoročného výskumu a pozorovania kríženia siku s jeleňom lesným, upozorňujú podľa akých znakov možno rozoznať tieto dva druhy a v ktorých oblastiach sa loví. Mnohé jelene vo voľnej prírode už teraz majú znaky krížencov. Pritom z komerčných dôvodov mnohí chovatelia tvrdia, že žiadna hybridizácia neexistuje a v chovoch jeleňov v ČR nie sú prítomné žiadne krížence. Súčasne upozorňujú slovenských poľovníkov a chovateľov, aby nedopustili podobnú situáciu. Môže sa totiž stať, že poplatkoví lovci sa nielen budú pýtať, čo vlastne ulovili a za čo majú platiť, ale je aj reálna hrozba, že náš pôvodný jeleň lesný sa postupne vytratí z voľnej prírody.
Prvá časť článku autorov Ing. VLADIMÍRA VICIANA, PhD. a MICHAELY KALAMÁROVEJ o príčinách častých rozporov ku ktorým dochádza v dôsledku výskytu medveďa hnedého a poľnohospodárskej činnosti človeka. Článok sa zaoberá konkrétnou oblasťou týchto stretov na území orografického celku Poľana a jeho periférnych častí. Osobitne rozoberá otázku súvisiacu so zmenou sledovaného územia, v ktorom došlo k výraznému úbytku ornej pôdy, lúk a pasienkov a súčasne k rozšíreniu pestovania kukurice a iných plodín, ktoré medveď vyhľadáva. V závere prvej časti autori zhrnuli niekoľko odporúčaní, ktoré by mohli nežiaduce strety minimalizovať.
Líšku síce pozná každý poľovník, a predsa o spôsobe jej života nikdy nevieme všetko. O histórii tejto psovitej šelmy píše JOZEF ŠABO a vracia sa pritom ďaleko do minulosti, keď už ju starí Sumeri považovali za nadmieru bystrého ba až prefíkaného tvora. O jej odolnosti, veľkej prispôsobivosti (aj napriek jej neustálemu prenasledovaniu) napokon svedčí i fakt, že i v súčasnosti sa jej darí a dokonca preniká do blízkosti ľudských sídlisk. Spôsobuje tak síce i rôzne škody, ale súčasne v rámci zachovania biodiverzity v našej prírode má svoj význam.
Čo vieme o živote vlka, tejto inteligentnej šelmy, píše autor článku Mgr. PAVOL TURŇA. Článok nám priblíži nielen biológiu vlka či okolnosti jeho „návratu“ do našej prírody, ale aj zaujímavý spôsob života vlčej svorky či podmienky a spôsoby lovu vlka u nás a v zahraničí.
o tom, či zákony u nás platia pre každého. Ak áno, potom by si každý mal plniť tie svoje a nedopustiť, aby sa do záväzných povinností poľovníka nedostali rôzne nezmyselné nariadenia, aby neboli duplicitné, aby... Slovom mal by byť aj zákon dobre si plniť svoje povinnosti a to i vtedy, ak splnenie rôznych predpisov vyžadujeme od iných, pripomína autor Ing. VILIAM DRIENOVSKÝ.
Niekoľko zaujímavých pohľadov získaných pri pozorovaní života svištej kolónie, ktorú dlhodobo sledoval autor príspevku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. Konštatuje o. i. fakt, že v súčasnosti sa svišť teší všeobecnej obľube návštevníkov TANAP-u a tak si už privykol na tesnejší kontakt s turistami prechádzajúcimi jeho sférou. Preto je veľmi pozitívne, že aj naďalej sa môžeme tešiť z prítomnosti svišťa vrchovského v našej prírode.
SPEKTRUM
Informácie o činnosti poľovníckych združení.
ZÁKON 21. STOROČIA S FEUDÁLNYM PRVKOM
Malé zamyslenie o tom, čo je prežitkom v zákone o poľovníctve.
VLASTNORUČNÉ PODPISY
Medveď hnedý je u nás v posledných rokoch predmetom rôznych úvah súvisiacich s jeho súčasnými početnými stavmi. Pritom však nie každý, kto sa k nim vyjadruje, sa s medveďom aj skutočne stretol. A ďalší, ak sa s ním aj nedostal do pozície zoči-voči, možno natrafil aspoň na jeho „podpis“ – stopy. Aké sú, kde sa vyskytujú a čo nám prezrádzajú, o tom píše autor článku Ing. VLADIMÍR VICIAN, PhD. Naučme sa, čo možno z nich „prečítať“.
SPEKTRUM
Informácie o činnosti poľovníkov a pripravovaných podujatiach.
KAM SA UBERÁME?
Zamyslenie nad aktuálnymi otázkami, ktoré si kladú poľovníci.
DIVIAKY NA JUŽNOM ZEMPLÍNE
Autor článku prof. JURAJ CIBEREJ z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach predkladá výsledky prieskumu o príčinách a dôsledkoch postupného zvyšovania počtov diviačej zveri v okresoch Sobrance Michalovce a Trebišov. Článok doplňuje hodnotením pozitívnych aj negatívnych výsledkov súvisiacich s nárastom početnosti tejto zveri a návrhom opatrení, ktoré by umožnili zvyšujúce sa stavy udržať na únosnej miere.
V rýchle plynúcom čase dnešného sveta často zabúdame na tých, ktorí už nie sú medzi nami a s ich menami aj na to, čo vykonali pre poľovníctvo. Naša nová rubrika nám ich „oživí“: nájdete v nej mená a skutky tých, ktorí sa konkrétnymi činmi zaslúžili o moderné slovenské poľovníctvo.
Kamzíkovi vrchovskému tatranskému, ako vieme, vyhovujú vysoké pohoria, strmé svahy a drsné klimatické podmienky, no ani tie mu nemusia vždy zaručiť, že sa nebude znižovať ich počet, píše autor príspevku jeho autor Ing. ŠIMON KERTYS. Niekoľkoročné znižovanie ich stavov však zastavil „program záchrany tatranského kamzíka“ a vďaka všetkým, čo sa podieľali na jeho realizácii, populácia tohto symbolu našich veľhôr sa v priebehu posledného desaťročia viac ako strojnásobila.
Výber z niekoľkých ohlasov, ktoré redakcia dostala pri príležitosti odchodu dlhoročného šéfredaktora PaR Mgr. Ladislava Grmana „do večných lovísk“. V tejto súvislosti redakcia ďakuje všetkým spolupracovníkom a čitateľom, ktorí svojimi kondolenčnými odkazmi prostredníctvom elektronickej pošty, listami alebo telefonicky vyslovili redakcii a rodine úprimnú sústrasť a žiaľ nad odchodom vzácneho človeka.
Posledné „zbohom“ dlhoročnému šéfredaktorovi Poľovníctva a rybárstva, spoluzakladateľovi vydavateľstva PaRPRESS a Nášho poľovníctva Mgr. LADISLAVOVI GRMANOVI, s ktorým sme sa začiatkom decembra museli navždy rozlúčiť. Svojou prácou sa natrvalo zapísal do histórie slovenského poľovníctva.
NAMIESTO KOLEDY Malé predvianočné zamyslenie.
ZAUJÍMAVOSTI V rubrike zostavenej zo správ zo zahraničnej poľovníckej tlače nájdete krátke zaujímavé informácie: Pozor na slony!, Pytliakova obeť, Nebezpečné kliešte a i.
Krátke informácie z činnosti poľovníckych združení.
ŠIROKÁ CESTA, ÚZKY CHODNÍČEK
Stručné zamyslenie, prečo dnešní vyznávači jazdy na dvoch kolesách už nemajú radi rovné, široké cesty, ale zapáčili sa im a vyhľadávajú (akoby najrôznejších prekážok v dnešnom živote nebolo dosť) úzke, často zarastené chodníčky.
Topinambur, rastlina obľúbená voľne žijúcou zverou sa ocitla na zozname druhov, ktorých pestovanie a rozširovanie je zakázané. Ak sa chceme vyhnúť pokute, musíme hľadať iný vhodný zdroj doplnkovej potravy, aby sme potravu zveri neochudobnili.
O tom, že aj v našich podmienkach možno pre zajace vytvoriť vhodný životný priestor a nájde v ňom všetko čo potrebuje, píšu autori článku doc. Ing. JAROSLAV SLAMEČKA, CSc. a Ing. MICHAL MIŠKEJE. Podrobne opisujú predovšetkým svoju návštevu v revíri PZ Lehnice, kde sa už darí zvyšovať stavy zajačej zveri. Ako? „Návod“ z lehnického revíru nie je až taký zložitý a možno bude inšpirovať poľovníckych hospodárov a členov aj ďalších združení. Treba sa len vedieť dohovoriť o spolupráci s poľnohospodármi, pripomínajú autori.
