Nivo ja som mal so štajerským duričom veľmi dobré skúsenosti. Mal som fenku a ta bola veľmi dobra hlasitá pri zveri ale aj na teplej stope. Na zver šťekla inak na teplej stope inak no parada. Na individualnej poľovačke jedninečná práca.
<br/>Mne osobne sa to plemeno veľmi páči a môj nazor je že je to oveľa kľudnejšie plemeno ako kopov ale iný durič.
<br/>Je vidieť že je to vyšľachtené z farbiara.
<br/>Nos mala jedinečný. Teraz som kúpil sice daxla ale zase si kúpim aj štajeráka bude to veľmi dobrá spolupráca.
<br/>
<br/>Tak toľko.
Ked sa môzem vyjadrit- ja osobne som stajerskeho durica nikdy nechoval. Stretol som sa s nim len na duricskych skuskach a pravdu povediac, mozno to bola vynimka, nic moc. Povahovo bol kludnejsi ako kopov ale dany jedinec po prvom dni zo skusok odstupil...
Nivo, Súhlasím so zálesákom, mám vlastné podobné skúsenosti s fenou štajeráka, bola to super trieda. Poznám v okolí aj psíka, vlastnosti duriča pomerne dobré, oproti mojej fenke mal lepšiu ostrosť, ale to je asi vo väčšine prípadov /česť výnimkám/ že pes je ostrejší-viac ide na kontakt, ako fenka. Ak ma niekedy vystihneš na pokeci, môžeme zájsť viac do podrobností, čo Ťa budú zaujímať.
Mám vlastnú skúsenosť s fenkou. Na teplej stope a pri vyhľadávaní v pohone výborná. Nie až tak ostrá ako kopov ale práve to sa mi na nej páčilo. Hlásila vytrvalo na mieste a to bola istota, že divaky sú. Keď sa k nej priadali ostatné psy, tak priostrila aj ona. Za zverou neodbiehala až tak ďaleko ako kopov.
Zdravím páni.... Mal som možnosť vidieť prácu ŠTAJERSKÝCH DURIČOV na spoločných poľovačkách....... pracujú naozaj na jednotku, ale zistil som, že sa nevedia vracať čo u kopova sa to povedať nedá........
Čo myslíš tým ´nevedia sa vracať´? ...že akože nepotrafia po vlastnej stope nazad, alebo že sa vytrvalo držia za zverou, aj keď už pohon, príp. poľovačka už skončili, a akože zabudnú na vodiča...?
Hovoril som o tom, že hľadajú stopu pána videl som dvoch na spoločných poľovačkách.... ktori zabludili, keď durili...... ale musím povedať, že v nedeľu sme poľovali s jedným štajerským duričom, ktorý okrem toho, že je na výzor nádherny odviedol prácu na samu jednotku.... Klobuk dole pred takým psíkom.... viď. fotogaleria.
Väčšina psov sa vracia po vlastnej stope a následne po pánovej, alebo sa v pohone orientujú podľa kriku pána...ak nie tak s veľkou pravdepodobnosťou sa stratia...
Bol som na spoločnej, kde psík prebehol za pohon a tam vytrvalo hlásil. Dokonca bol už až v susednom revíry. Keď sa gazda neunúval za ním, psík si asi po &#190;hodine „povedal“, že je treba niečo s tým robiť a dohnal na majiteľa medailového kanca a jedného lončáka ako bonus. Ten ich oboch strelil. Bolo to prvý krát čo som toto plemeno vôbec videl a bol som milo prekvapený bezchybnou orientáciou a ukážkovým durením. Pred výradom havkáč vyfasoval rezeň a pániček žuval suchý chleba, ale tomu sa vtedy nemohol nikto čudovať.:]
Už sa Ti stalo, že pes prišiel až domov, aj ked nemohol ísť po Tvojej stope a ani svojej? Mne áno...Už sa Ti stalo, že pes po prvom, resp. druhom pohone neprišiel k pánovi, ale zišiel do dediny, kde bol začiatok poľovačky a tam čakal na majiteľa do konca poľovačky? Mne sa to nestalo, ale kolegom áno...Už sa Ti stalo, že pes počas poľovačky odišiel domov úplne inou trasou, čiže nemohol ísť po pánovej stope? Mne sa to tiež nestalo, ale kolegovi áno...
<br/>Takže nemyslím, že pes je na 100% stratený, aj ked sa nestretne s pánom po prvom, či druhom pohone...8o8o
Mě se nic takového nestalo, mám naštěstí rozumnýho psa, kterej se nežene kilometry za zvěří. A když se přeci jen zadaří, tak mám píšťalku a pískám, když není za horama a dolama tak mě uslyší
<br/>Logika psa je všelijaká ale myslím, že když pes má snahu najít pána, tak si ho najde Jde o to cvičit od malička . Když ovšem pán chodí neustále po zemi(nepřejíždí autem) a pes ho chce najít ;)Když není páníček takovej kynolog, že mu naloží jakmile ho uvidí.
Súhlasím, ak má pes snahu, tak vždy pána nájde, ak mu ten nechá stopu...Už len záleží na psovi, kedy začne svojho pána hľadať: po polhodine naháňania sa za zverou, hodine..., atď. Záleží to na psovi a tréningu...
<br/>Našťastie som nevidel ešte žiadneho majiteľa psa, ktorý by psa potrestal za to, že sa mu vrátil, i ked neskôr...Taký kynológ by si zaslúžil palicou namiesto psa...
Jenda ber, ale do úvahy, že na Slovensku sú niekde veľmi členité a kopcovité revíry a duriče duria na niekoľkokilometrovú vzdialenosť. Ak máš vytrvalejšieho psa, ktorý sa zveri drží bude skutočne ďaleko. O píšťalke nemôže byť ani reči problém je vôbec, aby si ho privolal rohom.
Troškou prispejem i ja:
<br/>Mám 6 ročného bordera, na spoločných som takmer vždy v hone. Revíruje v okruhu cca 100 m okolo mňa s tým, že pravidelne sa vracia ku mne, akoby sa chcel uistiť o mojej prítomnosti. Za srnčou veľmi nejde, len ju krátko tenko ohlási a po pár desiatkach metrov nechá tak. Vysoká ho trocha viac zaujíma, ale tiež ju hlásiac prenasleduje len krátko a vráti sa. Pri diviakoch hlási tvrdo, nejde na bezprostredný kontakt, ale drží si dištanc. Vo všetkých prípadoch však musí mať vizuálny kontakt so zverou, na teplú stopu reaguje pomerne slabo, bez hlásenia. Paradoxne, dohľadávka diviaka ho baví, za ostatnou zverou sa veľmi nesnaží. Nestratil sa mi ešte nikdy. Keď už zblbne a začne zmätkovať, začne sa piskľavo ohlasovať a ak sa mu ozvem, do 15 minút je pri mne. Viem, že to nie je žiaden expert, ale láska je láska a nedal by som ho za nič. A ešte k tomu tak fajn hreje na posede
Já vím, že to není jako u nás, kde lovíme na placce;) Honiče hold musí polovník o to vís učit v mládí aby se naučil hledat pána po své i pánovo stopě.A volské rohy jsou slyšet o dost dál než píšťalka, jestli se nepletu... slyšel jsem přivolání na tento roh jen jednou ...... No a v důsledku.... co si budeme povídat...každé štvaní zvěře je jiné.Jednou se na zvěř vykašle po 500 metrech, jindy za ní jde několik kilometrů, nedej bože když jde za postřeleným kusem
<br/>No já mám jezevčíka krátkonohého:D Ten daleko nehoní, vrací se v pohodě....až jednou pořídím nějakýho havika na vyšších nohách a možná i ostřejšího.......třeba tady budu psát něco jiného:]:]:]:]
Ja som mal jedneho psíka ktorý mi odbehol po stope postrieľaneho jeleňa až do Polska psa som čakal pri hranici 3 hod ale nevracal sa tak som po svojej stope až dole do dediny nechával zošuverene lístie a psíka som našiel v dedine o dva dni uplne vychudnutého.
<br/>
<br/>Už som veľmi neveril že sa vráti ale predsa vrátil sa oni totiž poliaci keď odchitili dobrého psíka už ho naspäť na Slovensko nevrátili bolo to ešte za starej éry.