Určite to bude zasa populizmus - nič tak neuškodilo prírode - ,možno chémia, - ako tzv.ochranári za 150SK!!! Ak sa niekomu zdá, že je diviakov veľa,je to len výsledok ekorasistickej činnosti tzv...........
<br/>Môj názor - Nazdar
Z tvojho prispevku som si to vysvetlil dobre ! (mozno som analfabet ale kto a ako na mna reaguje viem este dost dobre posudit!) a pokial budes chciet pisat zrozumitelnejsie bude to len na tvoj osoh! Co to znamena (aj zhananim financii)? uz si nejake zohnal ( ak ano tak mas môj obdiv) ale nechcem ta hodnotit LEBO TA NEPOZNAM ! Len ma prosim oboznam co a ako pre zajaca (a pre inu drobnu zver) vykonala dravciarska obec. PS.Jovic este si nereagoval v teme Orly a ine dravce . (a neviem preco orlom zdar ja viac obdivujem ine dravce FALCO ) Ahoj
Tibo, pokiaľ za ekorasistov (ako ich Ty nazývaš) považuješ ľudí, ktorí uprednostňujú ochranu niektorých živočíšnych druhov na úkor „zvyšku“ prírody, tak takých nájdeš aj medzi nepoľovníkmi a aj medzi poľovníkmi. V našej tzv. kultúrnej krajine je rovnováha v prírode narušená a občasný zásah človeka v záujme udržania aspoň čiastočnej rovnováhy je nevyhnutný. Ale vždy by to malo byť na základe rozhodnutia ľudí, ktorí majú odborné vedomosti a aj dostatočné praktické skúsenosti. Tak ako sa z niekoho stane „ochranár (bez praktických a objektívnych skúseností s poľovníctvom)“ tým, že zaplatením členského vstúpi do nejakej NGO, tak isto sa „vyrábajú poľovníci“ (bez akýchkoľvek odborných vedomosti a vzťahu k prírode) zaplatením úplatku pri skúškach. A takýto ľudia potom rozhodujú o tom, čo v našej prírode môže alebo nemôže žiť. A raz vystrelená guľa alebo brok sa už späť nedá vziať.
<br/>Ale toto sme tu už preberali veľa krát. Kto chce to pochopil a ten, kto má klapky na očiach to aj tak nepochopí (toto neber osobne).
<br/>A ak píšeš, že „počet diviakov je výsledkom ekorasistickej činnosti tzv......“ (neviem koho?), tak podľa mňa je to najmä výsledok nesprávneho obhospodarovania diviačej zveri (strieľanie vodiacich diviačíc a pod).
Lukas, ešte raz. Pokiaľ som na Teba zareagoval neobjektívne, ospravedlňujem sa.
<br/>Prepáč, ale čo som vykonal pre malú zver tu nebudem preberať. Tí čo ma poznajú vedia čo robím a pre ostatných nie som zaujímavý. Som len obyčajný tvrdohlavý človiečik, ktorý sa snaží niečo zmeniť. Táto téma nie je ale o mne, ale o tom ako pomôcť malej zveri.
<br/>A ak chceš pomôcť zajacom, tak len zazverovaním nič nevyriešiš. Sú to len vyhodené financie a akurát bude viac zajacov zrazených, posekaných alebo otrávených.
<br/>Ako zmeniť životné prostredie malej zveri a aspoň čiastočne odstrániť negatívne vplyvy, o tom by mala byť táto debata.
čosi mi tu nehrá. Výmera poľno pôdy sa zmešuje, postreky mnohí obmedzujú kvôli financiám, nové prípravky zrejme aj trochu reagujú(tipujem) ekologickým smerom, a situácia sa rapídne nezlepšuje. Za socializmu sa obrábalo čo sa dalo, striekalo odušu, boli slušné úlovky, moc sa exportovalo ...
<br/>
<br/> Teraz ochraňujeme, zakazujeme a výsledok?
<br/>Fakt som z toho chovný jeleň!8o Žeby to tá ochrana?8-L
Chrániť nemožno len vytrhnuté kúsky , harmónia je podstatou života . Pokiaľ ochranári nevysvetlia podstatu a presný ciel ochrany ľuďom , bude to len jednostranné . Je to ako by si postavil dom tak že sused s tým nesúhlasil , dom dokončíš aj vtom budeš bývať ale hneď vedľa bude bývať aj tvoj nepriateľ . Prírodu treba chrániť tak aby z toho lúdia mali dobrí pocit, že sú súčasťou toho procesu a ochranári nemajú byť diktátormi ale priateľmi .
žeby ďalší kandidát na farára? "ak si bez viny hoď do mňa kameň" alebo spočítaj mi slovenských ochranárov, hlavne tých vyšších, ktorým je milšia hra na múdreho učiteľa než na prísneho policajta!
Papo, chcel si naznačiť, že za nízke stavy zajaca môže ochrana prírody?8o
<br/>To snáď nemyslíš vážne.
<br/>Vladimír Iljič povedal "UČIŤ SA, UČIŤ SA, UČIŤ SA! A je to najlepší recept na nevedomosť aj dnes (aj ja sa toho držím:D).
<br/>Maj sa dobre Ty starý lišiak:).
Papo, som za. Venujme sa problému.
<br/>Prof. Hell v monografii o zajačej zveri uvádza tieto hl. príčiny poklesu stavov zajacov:
<br/>- Moderné veľkoplošné poľnohospodárstvo
<br/>- Rastúca intenzita cestnej premávky
<br/>- Nadmerný lov
<br/>
<br/>Pokiať ide o nárast intenzity cestnej premávky, tak v r. 1980 bolo v SR cca 550 000 osobných motorových vozidiel. V r. 2005 to už bolo cca viac ako 1,5 mil. osobných automobilov. Koľko bolo aút začiatkom 70-tich rokov (keď boli stavy zajacov ešte na nadobrej úrovni) ešte zistím. Okrem toho, že sa niekoľkonásobne zvýšil počet osobných motorových vozidiel, zvýšil sa aj výkon a cestovná rýchlosť aút a myslím si, že sa zvýšila aj bezohľadnosť vodičov voči zveri na cestách. Taktiež sa výrazne zvýšil aj počet nákladných automobilov, autobusov, kamiónov, atď. Tieto fakty sa museli výrazne prejaviť aj v počtoch živočíchov usmrtených na cestách. Neochota zodpovedných úradníkov riešiť tento problém a prijať opatrenia (napr. výstavba plotov, nadchodov a podchodov pre živočíchy), ktoré by znížili počet zrazených živočíchov aspoň na najfrekventovanejších úsekoch ciest spôsobuje u nás každoročne zbytočnú stratu napr. niekoľkodesiatok tisíc zajacov (môj odhad). V mnohých oblastiach s výskytom zajačej zveri je počet zajacov zrazených na cestách vyšší ako počet zajacov ulovených poľovníkmi alebo chránenými predátormi.
<br/>Toto píšem narýchlo z hlavy, keď bude viac času mnohé údaje upresním.
<br/>Nebránim sa ani diskusii o vplyve jednotlivých predátorov na zajačiu zver, ale diskusii vecnej a bez blbých narážok.
Papo, keď už si začal „dumať“ za socializmom, tak aj ja trochu zaspomínam.
<br/>V sedemdesiatich rokoch boli JKS zajačej zveri cca 350 000 až 450 000 jedincov (výraznejší pokles početnosti zajacov nastal až koncom sedemdesiatich rokov a dnes sú JKS cca 200 000 zajacov).
<br/>V období „Husákovho socializmu“ panovali iné pomery vo vzťahoch medzi poľnohospodárskou výrobou a poľovníctvom ako dnes. Predsedovia JRD (a aj iný funkcionári) a mnohí pracovníci JRD (traktoristi, kombajnisti, atď.) boli poľovníci. Revíry mali svoje stabilné hranice (väčšinou totožné s hranicami katastrov obcí) a členovia PZ sa nemuseli obávať, že prídu o revír. Mnohé poľovnícke činnosti (budovanie poľovníckych zariadení, prikrmovanie, atď) stíhali urobiť družstevníci - poľovníci v rámci pracovnej doby. Nebol problém „lacno“ zohnať materiál alebo krmivo. Zloženie pestovaných plodín bolo pestrejšie a monokultúry boli na menších výmerách. Po žatve vždy zostalo ležať na poliach plno nezozbieraných „zbytkov“ plodín, ktoré poslúžili ako potrava pre malú zver.
<br/>Poľnohospodárske mechanizmy (napr. rotačné kosačky) neboli také rýchle a výkonné ako dnes. Pred kosbou si dokázali poľovníci (aj v rámci pracovnej doby) väčšinou prejsť ohrozené plochy a vytlačiť zver do bezpečia.
<br/>Síce sa začínali vo veľkom používať umelé hnojivá ale pesticídy určené na likvidáciu škodcov (od hmyzu až po hraboše) sa vtedy nepoužívali v takom rozsahu ako dnes.
<br/>Biodiverzita vtedajšej poľnohospodárskej krajiny bola omnoho vyššia oproti súčasnosti. Bolo oveľa viac lesíkov, vetrolamov, remízok, výmoľov a ďalších neobrábaných plôch, kde boli divorastúce rastliny a hmyz, ktoré slúžili ako potrava aj malej zveri.
<br/>Pytlačilo sa síce aj vtedy, ale len pre svoju kuchyňu a neboli to organizované skupiny dodávateľov pre reštaurácie.
<br/>Premávka na okresných cestách bola výrazne nižšia ako dnes a jazdilo sa pomalšie.
<br/>Počet líšok a diviakov bol oproti dnešku cca polovičný.
<br/>A určite existovalo mnoho ďalších „maličkostí“, ktoré dávali zajacovi väčšie šance na prežitie, ako dnes.
Môj názor je jednoznačný, ochrana prírody v dnešnom svete sú len frázy, väčšina ľudí o to skutočný záujem nemá. Aj tí ktorí by to robiť chceli často nemajú na to vedomosti. Je to veľmi dobrá a efektívna metóda na získanie peniazy, obohacovanie sa. Pekne to znie keď hovoríme o miliardách na životné prostredie, len kam to ide? Ochrana prírody by sa mal robiť komplexne , preto nie vtedy treba začať niečo chrániť keď je toho málo , ale viesť také hospodárstvo aby bola určitá rovnováha . Napríklad keď sme už pri malej zveri, dopustili sme v poľnohospodárstve vytvárať obrovské monokultúry vyrezať lesné pásy, remízky a ďalšie , aj keď sme vedeli o vplyve na prírodu . Znalosti ohľadom životného priestoru malej zveri boli dobre známe aj pred 50 rokmi . Aj počas ďalších rokoch keď už vplyvy týchto zásahov boli jednoznačné nič sa neudialo , skoro vyhynula už jarabica prepelička a ďalšie. Teraz za chvíľu príde zajac a bažant. Veľa sa hovorí o ochrane dravých vtákoch, ochranári napádajú poľovníkov že ich strieľajú , ale prečo nehovoríme o skutočnom probléme že nemajú potravu , lebo sa živia malou zverou . Keď máme ozajstných odborníkov na tomto úseku, prečo dopustia takéto zničenie prírody. Alebo v budúcnosti prírodu budeme chodievať pozorovať len do takzvaných národných parkov? Potom musíme vymyslieť veľké klietky aby sme do toho národné parky sme schovali.
Tak tohto som sa obával. Ale aj starší odo mňa mi hovorili, že za socializmu bolo lepšie!
<br/> No a my pokrokoví, sme to tuším "pohnojili". A keď sa nad tým zamyslím, tak mi vychádza, že dnešné poľnohosp. a vôbec hospodárstvo nenapľňa parametre komplexnosti prístupu k životnému prostrediu. Aké je z toho poučenie? .........8o:]:]:]:]
Papo, ja som neobhajoval socializmus.:[:[
<br/>Len som zaspomínal na niektoré okolnosti, ktoré v sedemdesiatich rokoch dávali zajacovi väčšie šance na prežitie.
Prečo ste si zobrali na mušku dravce a nechcete vidieť líšky, kuny, tchory, lasice, a hlavne túlavé mačky a bezprízorné psy? A taká zima ako bola ostatná, malej zveri isto nepridala. Dravý vták môže byť zaujímavou trofejou, ale zaujímavejšou môže byť aj mladá líška ulovená pomocou dravca.