Spravny poriadok a PO

V suvislosti s prispevkom Michala v inej teme,rozhodol som sa zalozit novu,ktora je urcite velmi zaujimava i ked len asi pre uzsi okruh prispievatelov,ale o to dolezitejsia.
<br/>
<br/>O verejnej sprave a jej organizacii je toho na webe popisaneho urcite dost. Jednou z oblasti verejnej spravy je aj zaujmova samosprava (odvododzujuc svoju existenciu od zdruzovacieho prava). O tom,co je zaujmova samosprava je tiez popisaneho dost. Ak treba link,tak ho poslem. Teraz sa zase vratim k §1 zak.71/1967, ods. 1a 2. To je predmet tohto zakona. Tam je napisane,kto je spravnym organom a v ktorych pripadoch. Takze otazka je ,spada polovnictvo pod verejnu spravu? Urcite ano. (Verejna sprava je este sirsi pojem ako statna sprava) Je polovnictvo,pravo polovnictva,vykon prava polovnictva... pravom chraneny zaujem? Asi ano, ked v niektorych pripadoch rozhoduje az sud. A dodavam,ze sa realizuje na zaklade Zak. o polovnictve.A co je ulohou sudu? Chranit pravo! Nerozhoduju organy PZ napriklad o tom, kto bude ich clenom, teda spolurealizatorom spravy verejnej v oblasti polovnictva. PZ ako take realizuje v zmysle Zak.o polovnictve verejnu spravu v oblasti polovnictva. Ved co ine by asi tak robilo? Alebo kto je realizatorom spravy verejnej v oblasti polovnictva? Nie je to aj PZ? Moze PZ beztrestne konat proti zaujmom verejnym? A o com rozhoduje PZ (jeho organy)? I o tychto pravach,ktore som spomenul.
<br/>K zakonnemu posunu kompetencii a rozhodovacej cinnosti pol.organizacii. Nie je zakonom urcene ,ze PO sa riadia Stanovami? A co riesia stanovi? PO &quot;riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.&quot; Spravny poriadok je aka norma? Nejdu tu nahodou o ten posun urcitych kompetencii v zmysle zakona?
<br/>A ci su zahradkari (organy nejakeho spolku) spravnym organom? Ak budu rozhodovat o pravom chranenych zaujmoch , tak ako o nich uvazuje spravny poriadok,asi ano. Podla mna. Pokial osobitny zakon neustanovi inak.
<br/>Michal, som len obycajny prispievatel a pisem si sem len svoj nazor.Lebo je to forum. Samozrejme,ze rad uvitam tvoju odpoved, ktoru mi mozno usetris kopu casu. Tato problematika ma zaujima,lebo som sa s nou zaoberal v inej suvilsosti a poviem ti pravdu, nevedeli mi dat na niektore otazky uspokojivu odpoved ani ludia od fachu.

Pohoda, beriem....preto napisem aj odpoved a neberiem to ako spor. Milosko, opakujem, ides na to dobre, ale vysledok podla mna nie je spravny. PZ-tko je nic ine ako obcianske zruženie (ak je samostatne registrovane-aspon doteraz to tak bolo.) Je to uplne privatny subjekt a malo co z jeho cinnosti mozno skutocne podradit pd pojem verejna sprava. Samotne vytvorenie je konsenzom skupiny ludi, platia za uzivanie reviru, sem tam schodzuju a maju aj vnutorny poriadok- stanovy.- toto je uplne pochopitelne. Ked sa na to clovek pozrie uplne triezvo, tak zakonodarca nedal minimalne za stareho zakona (tu vznikla aj debata) PZ-tkam ziadnu rozhodovaciu cinnost v oblasti verejnej správy. To ze si par ludi realizuje svoju zalubu a musia respektovat zakonné normy este neznamena, ze ich rozhodovanie, teda rozhodovanie ich orgánov je výsledkom správneho konania. Ak by to tak bolo, tak vlastne kazde rozhodnutie by muselo byt vydane procesne podla správneho poriadku. Takze mame nejake stanovy, ktorých jediným bolo, ze nesmú byt v rozpore so zákonom a stanovami SPZ. Inak si tam mohol dat cokolvek a ver tomu, ze v kazdych bolo nieco ine. A teraz k jadru....ak stanovy upravuju clensku disciplinu tak obsahovali minimalne tie SPZ aj mechanizmus postiihu a opatrenia ktore mozno ulozit. Co bolo zaujimave, ze porusenie zakona pri polovnictve a to aj organizovanych clenov aj nezaradenych riesil OLU v prislusnom konaní, prípadne orgány cinné v trestnom konaní. Teda bolo tu vyvodzovanie zodpovednosti štátnym orgánom a paralelne aj samotným orgánom/orgánmi PZ dokonca za to iste. OLU siel v spravnom konaní, PZ-tko v zmysle stanov. Proste stanovy obsahuju aj sankcny mechanizmus. Ak sa chceme este bavit o spravnom konaní, tak ja tvrdím, ze tam musí byt zakonom delegovana pravomoc, minimalne nepriamo- co vsak zrejme nebolo, ked porušenia zakona riesil OLU atd. Neexistuje aby sa vytvarali ad hoc spravne organy bez zakonného zmocnenia...proste vzdy musí byt daná konkretna delegacia urcitých pravomocí na zaklade zakona...teda jednoznycný zakonný podklad pravomoci. PZ-tka vsak rozhoduju len na podklade stanov, odlisných podla toho-ktoreho PZ. To ze existuje moznost dat preskumat rozhodnutie PZ sudom je odvodene zo zakona 83/1990...paragraf 14 alebo 15, mozno 12, z hlavy isto neviem. Vela ludi si to zamiena s tzv. &quot;správnym súdnictvom&quot;....mozno by sa to dalo nejako odvodit....ale jednoznacne prieskum rozhodnutí orgánov občianskych združení a aj PZ-tiek je odvodený podla tohto zakona, pricom procesne sud postupuje podla obcianskeho sudneho poriadku. V spomenutom zakone su presne lehoty, prislusnost sudu aj jednoznacna pravomoc sudu na takýto postup. Navys ked tento zakon uzrel svetlo sveta, spravne sudnictvo a jeho instituty boli mozno niekde v rovine uvah. Proste v tomto zakone 83/1990 zakonodarca garantoval moznost sudneho prieskumu (aj ustava garantuje, ze ak sa niekto citi ukrateny moze sa domahat na sude-volne povedane), to ale tiez neznamena, ze si je tzo potrebne zamienat so spravnym sudnictvom alebo správnym konaním. Rovnaký rezim maju aj ostatné združenia, hoci aj združenie zberatelov znamok ak je registrovane. rovina RgO, ustredia SPZ, pripadne komory uz bude zrejme v inom rezime, ale v prípade PZ je potrebne vychadzat z roviny zakona 83/1990.
<br/>
<br/>Moze mat niekto iný pohlad...tiez sa rad necham poucit ale ustatelnou argumentaciou.

Neviem,ci dobre chapem tvoju reakciu,ale vychadza mi z toho,ze zastavas nazor, ze organy PZ nemaju postavenie spravneho organu. Ak sa mylim,tak zvysok tohto prispevku neber do uvahy. V teto suvislosti sa chcem spytat, ako by malo PZ postupovat napriklad pri obdrzani ziadosti o prijatie za clena do PZ vlastnika polovneho pozemku. Zakon o polovnictve v tejto oblasti nepozna ziadne lehoty. Len stanovy PZ. Ak CS nie je spravnym organom,tak moze reagovat napriklad aj za 10 rokov. Teda otazka znie, platia nejake lehoty alebo nie? Ak ano, na zaklade coho? Ak nie, tak preco?
<br/>Dalej len mala poynamka:
<br/>PZ nie je len privatnym zoskupenim ludi. Je to zoskupenie spadajuce pod specialny zakon , zakon verejneho prava a to Zak. o polovnictve (samozrejme PZ boli v minulosti OZ) dnes su uz v inom rezime,ale to na podstate problematiky nic nemeni. Toto nie je moja myslienka, je to z rozhodnutia NS 3 M Cdo 20/2007. Okrem stanov musi PO respekovat zakon na zaklade ktoreho vznikli a posobia a i vseobecne zavazne pravne predpisy.

Dobre otazky, ale z mojho pohladu jednoduche odpovede. Stale sa bavime v rovine stareho zakona. Stary zakon bol taký aký bol, a to že bol nedostatočny v niektorých oblastiach neznamena, že si niektore medzery treba zacat zaplnat tým, co vyhovuje.
<br/>Takze ja tvrdim, ze organy PZ v rovine stareho zakona nie su spravnymi orgánmi. Správny orgán (aj ked ide o orgán záujmovej samosprávy) má svoju zákonom určenú a delegovanú právomoc, tiež pôsobnosť. U orgánov PZ toto uplne absentuje, a hociake analogie nie su pripustne. Proste si nie je mozne rozsirovat to co nie je zakonom pre verejnu spravu v oblasti polovnictva priamo urcené. Urcite sa zhodneme, ze primarnou normou pre PZ su stanovy. toto ale nie je ziaden normativny predpis (zakon, vyhlaska, výnos atd. ), teda fungovanie, proces interneho zivota PZ nie je určeny a upraveny právnym predpisom ale aktom vole členov, ktorá je vyvodená v obsahu stanov. je proste dany len zakonny ramec a zvysok nech si robi akekolvek PZ ako chce. To ale neznamena, že PZ a ich organy nemajú respektovat zákon. Zákon respektovat maju a v prípade ze nerespektuju, je mozne vyvodit zodpovednost v zmysle platnej právnej úpravy. Milosko, ked si to pozries vsetko triezvo, tak urcite zistis, ze nikde v zakone nebolo napisane, ze sa pouzije spravny poriadok atd. Tiez nie je nikde napisane, ze státnu správu na urovni polovnictva v tej alebo tej oblasti vykonava PZ atd. Teda plne tu absentuje akykolvek, co len ciastocny naznak prenosu kompetencií. To ze rozhodnutia organov PZ podliehaju sudnemu prieskumu je dane priamo zakonom, ktorý som uz spomenul - 83/1990. Naopak, ja som dal z mojho pohladu jasny argument, ze organy PZ nie su spravnym organom napr. ked rozhoduju o vyvodení zodpovednosti jednotliveho clena za porušenie stanov, zakona atd. Bola tu paralelna moznost toho isteho postihnut interne v PZ a ak to bolo porusenie zakona tak aj v správnom konaní prostredníctvom OLU. Je podla teba mozne, aby o identickej veci v dvoch správnych koaniach rozhodovali dva správne orgány?
<br/>
<br/>Dalej k tvojej otazke ohladom ziadosti o prijatie. Zakon ustanovil myslim nieco v tom znení, ze vlastník PPozemku ma právo na prednostne prijatie.... cize z mojho pohladu nic viac a nic menej. Vlastnik mal teda priamo zakonom garantovane právo...na tom sa zhodnemu. Svoje právo si uplatnil u PZ a to ho alebo prijalo alebo slusným sposobom upovedomilo, preco sa tak nestalo. Ziadne rozhodnutie v správnom konaní. Stále tu mame ale garantovane právo a prípadne ze nedostal ziadnu odpoved, mozno sa opýtal sám, mozno sa na to vykaslal. Z mojho pohladu, kedze je tu garantovane právo, je lepsie ak PZ komunikuje slusným sposobom, pretoze ak zostane necinné na co si poukázal ty, v prípade domáhania sa tohto práva na súde, dáva dalsie argumentovi ziadatelovi. Toto je moj pohlad. Proste zakon garantuje právo, toto si je mozne uplatnit a ak nie je zodpovedajucim sposobom uplatnitelne, je moznost domahat sa príslusnou zalobou na súde. Ci su nejake lehoty na odpoved atd.....no nie su,lebo zákon nic take neustanovil a maloktore PZ bolo natolko uvedomele, ze si upravili aj túto oblast v stanovách, ale to neznamena, ze nedokonalost zakona treba zaplatat konstrukciami a interne cinnosti mimo verejnej správy napasovat na správne konanie. myslim, ze vhodne je uviest, ze zákon o polovnictve je verejnoprávnym predpisom, ale nie uplne celý. Uplne v pohode beriem, ze sa v praxi vyskytli anzory aj opacne, vzdy je to aj o argumentacných schopnostiach, tiez o zvolení cesty a pripadne presvedcení sudcu o svojej pravde. Ale ak sa na to pozries kriticky, aj tebou poukazane sa da uplatnit zodpovedajucou zalobou na sude bez toho aby sa plietlo spravne konanie a pod. kazde PZ, ktore vlastne nekona a nekomunikuje, tak sa vystavuje nebezpečenstvu pripadneho neuspechu. K tomu rozhodnutiu, predpokladam, ze najvyssieho sudu......z toho mala co si napisal som vycital, ze NSSR poukazal, ze PZ musi tiez respektovat zakon, nie len stanovy ako dogmu, ale neviem v akej suvislosti. Vela rozhodnuti z oblasti polovnictva sa neda najst, jedno som kedysi mal v rukach a cital..... tykalo sa to prislusnosti sudu (ci okresny alebo krajsky), NSSR určil v sulade aj s tým, co som uviedol okresny sud ako sud prislusný aj ked v texte uviedol pojem spravny organ (z mojho pohladu nestastne)...jadro rozhodnutia sa tykalo prislusnosti sudu a nie urcenia ci ide o spravne konanie alebo nie. Mozno je to tebou uvedene rozhodnutie, hladat sa mi to nechce, jediny krat som sa stretol v texte s pojmom spravny organ, ale ziadna argumentacia k tomu nebola, pretoze islo o rozhodnutie procesne iba ohladom prislusnosti na rozhodnutie toho-ktoreho sudu.
<br/>
<br/>To ako sa krasne dalo prednostne pravo na prijatie obíst ti mozem napisat inokedy a sukromne, u nas to bolo upravene tak, ze ani jeden neuspesny ziadatel by zrejme neuspel.

Som rad ,ze si spomenul riesenie tych istych disciplinarnych a karnych previneni dvoma organmi. To bola vlastne pricina, ktora ma &quot;vtiahla&quot; do tejto problematiky. A samozrejme rad vitam tuto diskusiu, lebo ako som uz spomenul skor,narazam tu na nejednoznacne odpovede. Ale o tom neskor.
<br/>Teda budem reagovat na sudnu ochranu clenov OZ. Ano hovori o nej zakon 83/1990. Ale ja som sa pytal a co neclenovia,ktori sa domahaju svojich prav,ktori ale nie su clenmi PZ (vtedy ako OZ). Podla nazoru NS nie je toto mozne riesit len na zaklade Stanov PZ (tie zarucuju sudnu ochranu len clenov),ale musia sa respektovat ine zak.normy, ktore tento proces upravuju. Zdoraznujem proces,postup...Podla mojho nazoru, je takouto normou i Spravny poriadok. Ano, absentuje v zakone presne vymedzenie napriklad clenskej schodze ako spravneho organu. Ale v predmete Zak. o spravnom konani je urcene, na koho sa vztahuje tento predpis a v akych pripadoch ho treba pouzit. A v novom zakone je spomenute v §79,ze na vsetky konania podla tohto zakona okrem urcenych vynimiek sa vztahuje Spravny poriadok. Cize ak PO zriadene v zmysle Zak. o polovnictve ma pri svojej cinnosti podla tohto zakona take ulohy, ktore nespadaju pod vynimky,musi respektovat i Spravny poriadok i keby to priamo nemali obsiahnute vo svojich stanovach.
<br/>&quot;...Správny orgán (aj ked ide o orgán záujmovej samosprávy) má svoju zákonom určenú a delegovanú právomoc, tiež pôsobnosť...&quot; Ano,suhlasim,ale ma aj ine povinnosti v suvislosti s inymi prav.normami. Teda otazka,je PZ a jeho organy organom zaujmovej samospravy? Ja osobne zastavam nazor ze je, lebo su odvodene od zdruzovacieho prava a plnia ulohy v oblasti verejnej spravy.
<br/>Pises,ze analogia je v tomto pripade nepripustna. Nie je mi jasne ,preco? Ak Spravny poriadok vymedzuje i posobnost organov zaujmovej sampspravy, tak ani neviem, ci je na mieste hovorit o analogii.
<br/>K prijatiu za clena do PZ - zakon (stary) toto pravo vlastnikovi priznaval. Myslim,ze akou formou PZ komunikuje so ziadatelom je nepodstatne. Podstatne je to, ci su splnene hmotnopravne predpoklady a potom postup organov, ktorym prinalezi toto rozhodnutie v danej veci urobit, akym postupom procesnym a podla akych predpisov sa ma tento postup realizovat. Samozrejme prve su stanovy. Tam je definovany urcity postup. Ale tento postup musi respektovat i ine zakonne normy, na zaklade ktorych sa toto pravo prizna alebo neprizna. Ak napriklad stanovy neobsahuju lehoty , ktore urcuju cas na rozhodnutie,to nie je az taky problem. Ale akekolvek stanovy,pokial su zaregistrovane organom verejnej/statnej spravy (a teda musia byt v sulade so vsetkymi vseobecne zav. predpismi inak by neboli) a teda i postup organov PZ musi respektovat i tieto ostatne normy. i keby priamo neboli v stanovach urcene.
<br/>Ako priklad by som uviedol napriklad zakon o dani z prijmu. Nie je pochyb, ze dan je splatna k 30.3. Ma toto niektore PZ v stanovach uvedene,ze zaplati dan k tomuto datumu? Nema a robi to. A preco? Lebo sa nam vztahuje zakon o ....,ktory musi respektovat. Ved predsa nie je mozne sa odvolat na to,ze v stanovach mame napriklad 30.6.

Posledný x .... správny orgán (aj orgán verejnej správy) právomoc a pôsobnosť plus vecnú a miestnu príslušnosť danú alebo delegovanú zákonom. V prípade PZ to určite nebolo. Oprav ma ak sa mýlim, ale zakon určil, že ten a ten orgán rozhoduje o tom. Alebo že o pravach podla tohto zakona rozhoduje VPZ alebo ČS PZ? Z právnej teorie aj praxe platí, ze nie kazda analogia je prípustná, prípustná je len v prípade procesu,. Podla mna, ak idem odvodit pravomoc alebo posobnosť, tak toto vymedzuje hmotnoprávne ustanovenie (aj ked uvedené v procesnom predpise), a ani v správnom práve taka analogia pripustna nie je. Právomoc a posobnost teda nemozno vyvodzovat analogiou. Potom by si vlastne vytvaral ad hoc správne orgány len an základe domnienok a právnych konštrukcií. Tiež ked mas primarny zaklad procesu rozhodovania v stanovach, tazko odôvodnís, ze subsidiarne sa pouzije Správny poriadok. Viem si predstavit situaciu, ze autorita ustanoví, ze o tomto rohoduje ten a ten, a na rozhodovanie sa pouzije to a to. Ale taketo dedukcie ako predvádzajú niektorý už nemôžu mat ziaden racionalny zaklad. To akoze stanovy a správny poriadok su legislativne rovnocenné? asi nie. (vsetko uvadzam laicky). Beriem, ze ak ides doslovne, tak 83/1990 pravo na sudnu ochranu priznava len clenovi združenia. Ja ale vychadzam z toho, ze stary zakon garantoval pravo vlastníkovi pozemku, plus mas dalsi predpis 460/1992 čl. 46 ods. 1 ....kazdy sa môže.....atd plus prislusne ustanovenia OSP. Teda, mas tu uplne logický a legálny postup ako sa domáhat svojho práva ako vlastník, bez toho aby sa do toho plietlo správne konanie. Proste zakon garantoval a priznával nejake právo, ked bolo porušené alebo domnelo porušené, konaním, nekonaním atd. je tu možné takýto postup, ktorý ale nie je rozhodovacou činnosťou v oblasti verejnej správy napadnut ho na sude príslušnou žalobou. V prípade interných rozhodnutí vo vzťahu k členom klasicky sudny prieskum, tiež vychadzajuci z ustavy a premietnutý do konkrétneho ustanovenia zakona 83/1990. V com je toto iné ako tebou uvádzané. Oblast verejnej správy je v klasickom ponímaní vzťah občan a štát (hoci nepriamo) v konkrétnej rozhodovacej činnosti. Teda štát svoj záujem prostredníctvom príslušných orgánov (orgánov verejnej správy) presadzuje vlastný záujem konkrétnou rozhodovacou činnosťou. Aký je ale vzťah štátnej moci ak ide o vlastníka, ktorý si ide uplatniť svoje právo vo vzťahu k PZ????? Asi žiadny, štát len v zákone ustanovil, že je tu nejake pravo a toto patrí vlastníkovi pozemku, ktorý ma prednostný nárok...je na dvoch subjektoch ako si to vyriesia, ci budu splnene podmienky atd. Podstatou tohto práva, alebo jeho podstata vychádza zo súkromného vlastníctva, teda je to právo obdobné ako právo ktoréhokoľvek vlastníka inej veci. (napr. právo pokojne vec uzívat) Preco ak je v rovine PZ hovoríme o správnych orgánoch, toto podlieha rozhodovacej činnosti orgánov správy polovníctva. Nie je to velky paradox, že subjekt, ktorého orgány majú byť správnym orgánom podlieha rozhodovacej činnosti v tej istej oblasti konkrétnym správnym orgánom, ktorý už majú konkrétnu zo zákona určenú právomoc a pôsobnosť?
<br/>
<br/>Ak chces, zober si moj nazor, ak nie nikoho nenútim. Nemas minimalne pochybnosti, ze s tým čo ta krmili iný asi nie je vsetko o.k.? Z mojho pohladu som ti dost jasne uviedol, akos a prava domahat, ze je daný jednoznacný a vyvoditelný postup a nemusím to znasilnovat vseliakými prílepkami a prenásaním do oblasti správneho práva. Ak by som ja bol dotknutý, určite budem argumentovat obdobným spôsobom a verim, ze zrejme uspesne aj ked nie mozno hned na 1 stupni. Viem o tom, že doslo do mody pisat ze ide o spravne konanie a poukazovat na porusenia ustanovení o tomto konaní......neviem zatial ale o ziadnom uspesnou spore kde by sa riesilo priamo toto ani ako sa pripadne protistrany vyrovnala s argumentaciou a co z toho zobral sud. Ak mas viac info, kludne daj, tiez sa rad poucím.

&quot;...PZ,ktore nekomunikuje, sa vystavuje riziku...&quot; suhlasim. ale kto je opravnenym a podla coho povedat,ze aka lehota sa povazuje uz za nekomunikaciu a ktora lehota je este komunikaciou v zmysle zakona? To predsa musi podla mna byt niecim dane! To musi byt nejaky objektivne urceny casovy udaj a nie nejaka abstraktna velicina. A tieto lehoty urcuje spravny poriadok pokial ide o rozhodnutia vo veciach pravom chranenych zaujmov a prinalezia organom uvedenym v predmete zakona o spravnom konani.
<br/>
<br/>Tych,ktori &quot;nakukli&quot; do tejto temy upozornujem, ze ide o moje osobne nazory a nemusia byt v sulade s pravnymi nazormi tych institucii, ktorym prinalezi pravo vykladat. Cielom tejto diskusie je vyslovit nazor na vztah PO a spravneho poriadku, lebo mam pocit,ze tato tema i ked dost dolezita, bola zatial opomenuta polovnickou verejnstou.
<br/>
<br/>Michal, ak bude zaujem z tvojej strany, do buducna by som este rad podebatoval prave o discplinarnych a karnych konaniach v ramci polovnictva a PZ a napriklad o zasadu &quot;nie dvakrat v tej istej veci&quot;.

preco by musela byt lehota dana zakonom. Preco sa nemoze akceptovat, niekde sa hlasuje o prijati len na VČS ak to maju v stanovach, niekde priebezne po celý rok? Preco by primeranost lehoty ak nie je dana nemohla byt vygenerovana napr. v sulade s &quot;dobrymi mravmi&quot; sudnou praxou? Ak by som ja bol sudca, pohodicka, odkazem na potrebu istoty dotknutej osoby, teda vyvodím si lehotu primeranu a akceptovatelnu...Jadro sporu ale nie je lehota, ale samotne pravo. Ak nekonaju, alebo ziadost obchádzajú zodpovedajuca zaloba nech sud urči, že su povinní konať, pripadne clenstvo vzniklo atd. Preto tvrdim, ze ak PZ je necinné, nekomunikuje, nehlasuje, nedá odpoved, vystavuje sa vacsiemu riziku, ze oprávnený bude uspesný.

Myslim,ze povodny problem bol v tom, ci organy PZ maju postavenie spravneho organu v urcitych veciach alebo nie. Tak som vyhladal na stranke NSSR nejake rozhodnutie. Polovnik bol vyluceny z PZ. Predpokladam,ze organom PZ k tomu opravnenym. V spore islo o to, ktory sud je prislusny k preskumaniu tohto rozhodnutia. Ale to stale este nie je dolezite. Na strane 3 a 4 tohto rozhodnutia sa pise,ze ide o preskumanie rozhodnutia spravneho organu v spravnom konani Tak teraz co? To rozhdnutie je pod sp.zn. 6Nds 1/2010.

Spor o príslušnosť súdu, merito veci nespočíva v tom, či išlo o správne konanie alebo ci je správny orgán.....a pozor, gro argumentacie ide z ustanoveni noveho zakona o polovnictve. Proste si vyber ako chces...ja som svoje k tomu uz povedal. Len ked uz sme pri tom, tak mi možes na oplatenie vysvetliť ako je to z rozhodnutiami ČS o odvolaní. Len sa hlasuje, kto a ako vypracuje odôvodnenie, pripadne argumentacia atd.

Ano,merito veci bolo v prislusnosti sudu,ale ako dospel sud k rozhodnutiu o merite veci , kto je prislusny a kto nie je, odovodnil okrem ineho tym, ze ide o preskumanie rozhodnutia spravneho organu a v spravnom konani. A to je dost dolezite. A myslim,ze je jedno,ci ide o stary alebo novy zakon. Jednoducho sud skonstatoval,ze ide o preskumanie rozhodnutia spravneho organu a preto je prilsunost sudu taka,aka je. Ale takisto beriem, ked niekto s tymto nazorom nesuhlasi. Ja osobne suhlasim s nazorom NS. Upozornujem,nemam pravnicke vzdelanie, tak vsetko treba brat s rezervou.
<br/>Rozhodnutie CS (napriklad o vyluceni clena z PZ) ako odvolacieho organu upravuju Stanovy PZ . Zdoraznujem, ide podla stanov o rozhodnutie odvolacieho organu formou napriklad hlasovania. Ja osobne by som vypracoval taketo rozhodnutie v zmysle spravneho poriadku,lebo CS ma v takomto konani podla mna postavenie spravneho organu. A kto by to vypracoval? V zmysle stanov PZ tajomnik (ale moze hocikto povereny) a podpisal statutarny zastupca v mene organu,ktory vo veci rozhodol. Toto rozhodnutie by bolo urcite sucastou uznesenia z CS, odoslane, s poucenim atd...

O.K. tak ked su to spravne orgány, tak daj suvislu retaz argumentov, pravne vyvoditelných...sa len potesím. Toto uznesenie brat nemozem ako rozhodujuce, lebo tam je nasplietane vela z noveho zakona a ani § 80 ods. 3 noveho zakona, ktorý je spomenutý podla mna k tomuto nema vzťah. Bol to podla mna § pre konanie napr. OLU.....ked sa napr. rozhodovalo o priestukoch, pripadne schvalení zmluv atd. Ale fakt rad uvitam ked to niekto dokaze zodpovedajuco odôvodnit....podla mna je to vec na samostatne stanovisko napr. senatu NSSR. Tiez nie som vseveduci, preto ak niekto disponuje rozhodnutím, kde sa toto priamo riesi, rad si ho pozriem.

Dnes som spomenul,ze nie som vykladacom zakona. Na to je opravneny niekto iny. Ja som len povedal,ze sudy v nasej republike maju takyto nazor a ja s nim suhlasim. Ked hovorim v mnoznom cisle ,ze sudy, tak na stranke Najvyssieho sudu existuju i ine rozhodnutia,kde prezentuju ten isty nazor. A tento nazor maju aj sudy nizsieho stupna. V nemenopvanom okresnom meste na sude prebiehal spor a nahradenie vole CS k prijatiu za clena PZ. Sud sa priklonil k nazoru,ze sa bude postupovat este v zmysle stareho zakona, pretoze ziadost o clenstvo bola podana este za ucinnosti stareho zakona s odvolanim sa prave na prechodne ustanovenia noveho zakona a to §80,ods. 3 a ten hovori len a len o spravnom konani a nie inom druhu konania. Z toho som usudil, ze proces prijatia,vylucenia clena...podlieha spravnemu poriadku,lebo inak by sud asi postupoval podla noveho a nie stareho zakona,pokial by neslo o spravne konanie.

Este dodavam,ze sud odmietol nazor odporcu,aby sa postupovalo v zmysle noveho zakona z dovodov, ktore som spomenul nizsie. Ale je to len rozhodnutie OS, takze sudy vyssieho stupna mozu mat iny nazor.

No vidis a najvyssi sud je zas ineho nazoru a podla neho uz ma v podobnej veci rozhodovat krajsky sud ak si dobre pamatam ten obsah uznesenia.....tak si teraz vyber. Milosko, ja by som pojmy v texte nebral za jednoznacne potvrdenie zaveru. Isty by som si bol az sa bude rozhodovat konkretne tento problem a sud bude priamo argumentovat k tomuto.

Este pridavam jeden nazor NS v konani 8Nds/1/2010 :
<br/>Podľa § 244 ods.2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
<br/>rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
<br/>záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
<br/>zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
<br/>verejnej správy (ďalej len &quot;rozhodnutie správneho orgánu&quot;).
<br/>Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
<br/>vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
<br/>zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
<br/>práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
<br/>priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
<br/>
<br/>Myslim,ze ide o toho isteho ucastnika ako v predchadajucom uvedenom konani NS. A myslim,ze tu jednoznacne NS odobril nazor ,ze vylucenie z PZ je spravnym aktom a to z tych dovod, ktore som uviedol v pociatku tejto temy.

Milosko, mna nezaujimaju citacie paragrafov, ktore si viem najst aj sam...mna zaujima preco sa tieto aplikuju-normalna, logicka a odovodnena konstrukcia, preco postupovat podla týchto. Ked to jednoznacne odobril, je tam nejaka pravna uvaha, preco je to tak? Toto ma zaujima....vysporiadaval sa niekedy sud s obdobnými argumentami ako som napr. uviedol ja? Poukazoval na konkretne ustanovenia?
<br/>
<br/>Ked sme uz pri tom....mozme sa vratil este pred ucinnost noveho zakona k 83/1990 Zb. Kto moze ziadat preskumanie rozhodnutia obcianskeho združenia sudom? Clen združenia. Co ak ide o rozhodnutie o vyluceni clena....mohol aj tento ziadat podla dotknuteho ustanovenia zakona 83/1990....vlastne rozhodnutim o odvolani, ktore mu CS nezobrala pravolatne prestal byt clenom PZ. Teda okamihom dorucenia-oznamenia rozhodnutia uz pravoplatne clenom nebol...teda logicky zalobu nemohol podat uz ako clen.....a predsa sudy preskumavali veselo na okresnej urovni podla § 15 zakona 83/1990 taketo rozhodnutia....myslis, ze sa týmto problemom niektorý sud vobec zaoberal? Uz si to pochopil, ze pokial nepride argumentacia s ktorou sa je potrebne vysporiadat, aj sud moze ist zdanlivo spravnou cestou, pripadne cestou lahsieho odporu. Ja stale tvrdim, ze sud este neriesil vobec otazku, ci je PZ a jeho organy spravnym organom. Mozno sa mylim, ale skutocne neviem, ci sa takouto podstatou veci sud nejako zaoberal. Skor mam dojem, ze sa to napasovalo do §§ o spravnom sudnictve a potom sa strany natahovali uz na konkretnostiach rozhodnutia, ale procesnou strankou, teda aj splnením podmienok na takýto postup sa priamo nezaoberali....ak ano daj info...nikto nie je vseveduci aj ja sa rad poucím. Preto som sa aj na zaciatku pytal, ze budem rad, ked mi da niekto na stol konkretnu argumentaciu (nie cit. paragrafov bez ich vykladu) ze je to skutocne tak.

1. Sudy nepreskumavali rozhodnutie organov PZ vo vztahu k neclenom PZ podla §15 zak.83/1990 . Ako dokaz davam do pozornosti rozhodnutie NS v konani 3 M Cdo 20/2007. Treba precitat,aby som nemusel citovat. A mam aj ine rozhonutie NS,v ktorom je totozny nazor. Takze nesuhlasim s tym,co si napisal prave na zaklade rozhodnutia sudov a dokonca toho najvyssieho a myslim,ze argumentacia NS je v tomto pripade presvedciva.
<br/>2.Moj nazor je, ze pouzitie §15 zak.83/1990 k preskumaniu rozhodnutia organov PZ je uplne ina pravna situacia pri vylucenych clenoch (na rozdiel od uchadza o clenstvo,ktory samozrejme nie je este clenom). Upozornujem,moj nazor. Podla mna dolezity je stav v case vydania rozhodnutia organu PZ o vyluceni. Organ PZ predsa vylucuje clena a nie neclena. To , ze v case preskumania rozhodnutia organu PZ sudom uz nie je clen, je uplne nepodstatne. Predsa napadam rozhodnutie organu,ktoreho som clenom,teda CS,cize ako clen a nie ako neclen.Je to nieco podobne ako v pracovnom prave. Sudna ochrana zamestanca podla zak.prace napriklad pri neplatnom skonceni prac.pomeru trva i ked tento prac.pomer uz skoncil minimalne vo vztahu k narokom z tohto ukonu. Cize dolezity je stav v case vydania rozdnutia organom PZ a preto je mozne pouzit k sudnej ochrane §15 zak.83/1990 pri vylucenych clenoch.
<br/>3.Treba precitat cele rozhodnutie v konani 8Nds/1/2010 a uz to nebude len citacia paragrafov. K tomu,co som uviedol ,sud nejako dospel a aj zdovodnil. A dal aj odpoved na problematiku,ktoru riesime.

O.K Milosko, v debate mozme pokracovat, ked das konkretnu argumentaciu, preco su organy PZ spravnym orgánom. Ci si ju vymyslis alebo ju niekde okopírujes mi je jedno, ale taketo rozhodnutia co si poukazal toto neriesia-ani v jednom nie je konkretna argumentacia preco spravny organ (vzdy je to tam len uvedene pomenovanim bez zdôvodnenia, hola citacia §§ atd.). Takze alebo hodis nieco do placu alebo to mozme zapichnut...lebo uz to nikam nevedie, zjavne si este nepochopil, co ti tu cely cas pisem, a to, že nic nie je take jednoznacne ako ti niekto nakukal

OK,mozeme to zapichnut. Myslim,ze minimalne v bode co sa tyka sudnej ochrany vyluceneho clena je to v poriadku. Na druhej strane,ani tvoja argumentacia zase nepresvedcila mna,ze organy PZ nie su spravnymi organmi v rozhodnutiach tykajucich sa pravom chranenych zaujmov a ani nie je konkretna. Ja mam svoje nazory podlozene aspon rozhodnutiami sudov. Ty nie. Ale to je jedno. Ja som hlavne rad,ze vobec niekoho zaujima tato problematika, lebo je viac ako potrebne ju vyriesit a vobec nevidim problem v tom,ze sme sa my dvaja nezhodli. Skor ma trapi to,ze sa k tejto teme nikto iny nepripojil. To o niecom svedci.
<br/>Uz len na zaver, ubezpecujem ta, ze nikto mi nic nenakukal a tento druh podsuvania nemam rad. Toto nie je moja prva tema,do ktorej som prispel. A vzdy prezentujem svoje vlastne myslienky a dokladam ich minimalne rozhodnutiami sudov.