Dva nové národné rekordy

Ing. MARIÁN ŠEBO

Práve v čase uzávierky minulého čísla PaR, konkrétne v dňoch 12.-15. apríla prebiehalo na nitrianskom výstavisku Agrokomplex hodnotenie trofejí na Celoštátnu poľovnícku výstavu s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda Nitra 2005. Trofeje najprv 12.-13. apríla posudzovala Slovenská hodnotiteľská komisia (SHK). Ráno v prvý zo spomínaných dní sa na výstavisku zišlo 24 jej členov a po krátkom príhovore začali so svojou dvojdňovou mravčou prácou. Rozdelili sa do šiestich pracovných skupín a postupne prebodovávali trofeje predložené na výstavu. Výsledky ich meraní stanovení pracovníci priebežne ukladali do bodovacieho programu a ihneď tlačili bodovacie tabuľky na kontrolu a overenie výsledných bodových hodnôt trofejí. Komisia sa stravovala priamo v pavilóne, aby nedochádzalo k zbytočným presunom a strate času. Výsledky jej bodovania sa väčšinou zhodovali s bodovými hodnotami CIC, stanovenými okresnými a regionálnymi hodnotiteľskými komisiami, ale v prípade niektorých trofejí došlo k poklesu ich bodovej hodnoty a zopár zlatých trofejí sa ocitlo medzi striebornými.





Nové kultúry v poľných revíroch

Dr. Ing. FRANTIŠEK LIBOSVÁR, ČR

Pri hodnotení úbytku malej zveri v poľných revíroch sa stále hodnotia agrotechnické zmeny za posledných päťdesiat rokov minulého storočia. Nevyhodnocujú (resp. nezohľadňujú) sa zmeny z posledných pätnástich rokov, ani súčasné, prípadne budúce zmeny. Potrebná analýza celej problematiky by si zaslúžila trvalý komplexný výskum, ten však nejestvuje a chýbajú naň finančné prostriedky. Opakuje sa tak situácia z minulosti, kedy praktické pozorovanie a skúsenosť poľovníkov predchádzali vede.





Nad výsledkami postihu pytliactva v r. 2004

Alarmujúce signály


JUDr. Ladislav Hanniker

Keď som pred rokom oboznámil širokú poľovnícku a rybársku verejnosť s výsledkami trestného postihu pytliactva za rok 2003, vyslovil som isté znepokojenie nad nízkou dynamikou nárastu postihu tohto trestného činu, keď oproti roku 2002 došlo len k nepatrnému zvýšeniu trestne stíhaných osôb z 596 na 612. Moje znepokojenie pramenilo z poznania, že počet stíhaných osôb ani zďaleka nevyjadruje skutočný stav pytliactva na Slovensku, osobitne v oblasti poľovníctva. Vyzval som k aktivizácii členov rybárskej a poľovníckej stráže a ich podstatne efektívnejšej súčinnosti s orgánmi policajného zboru. V kútiku duše som dúfal, že sa moja výzva stretne s porozumením a prispeje k výraznejšiemu zvýšeniu a následnej stabilizácii postihu pytliakov, osobitne počtu stíhaných osôb pre trestný čin pytliactva. Pri zistení údajov za rok 2004 mi však vyrazilo dych a neveril som vlastným očiam.





Lov študenta na Aljaške

TOMÁŠ TURZA

Lov na Aljaške je snom azda každého poľovníka. A práve to bol dôvod, že sme ako študenti Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, štyria dobrí kamaráti, využili služby komerčnej agentúry a strávili pracovné leto v tejto dobrodružstvami opradenej krajine. Určité skúsenosti s prácou v USA som získal už rok predtým a následne som vyvinul nemalé študijné úsilie
na zvládnutie všetkých skúšok v predstihu. Potom už vycestovaniu do USA nič nebránilo. Vopred som si rezervoval aj lov na soba amerického - karibu. Letenka bola pomerne lacná, no o to komplikovanejšia - najprv let do Paríža, potom desaťhodinový let do Houstonu a ďalší tiež približne rovnako dlhý let cez Seattle do Anchorage. Nuž, uťahaní sme boli statočne. Problémy nám ani tak nespôsoboval časový posun ako skôr fakt, že slnko krúžilo stále dookola a nie a nie zapadnúť.







Slovenský hrubosrstý stavač
Najmladšie národné plemeno

Ing. MICHAL URBAN

Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača (SHS) ako nášho pôvodného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie pán Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého sfarbenia, ktoré sa v tom čase vyskytovali v chovoch hrubosrstých plemien. Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Potomkovia vzájomných párení týchto plemien, ale iba hrubosrstí a jednofarební, boli zapisovaní ako hrubosrsté weimarské stavače do experimentálnej plemennej knihy, zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym zväzom.
P05SHS.jpg

Zo znaleckého denníka
Rafinovaní zlodeji

ZALKO

Spoločenské zmeny, ktoré u nás nastali na začiatku deväťdesiatych rokov, uvoľnili priestor aj podstatným zmenám v podnikateľskej oblasti. Takmer vo všetkých odvetviach začali podnikať mnohí poctiví, skúsení i neskúsení, ale aj prešibaní odvážlivci. Atraktívnym a zvlášť zaujímavým sa stalo podnikanie v oblasti ubytovacích, stravovacích a pohostinských služieb. Začali sa množiť súkromné hotely, penzióny a novinkou sa stali pizzerie ale aj reštaurácie, kde časť menu tvorili poľovnícke a rybacie špeciality. Na spestrenie interiérov a skrášlenie prostredia sa v takýchto reštauráciách začali zriaďovať aj veľké akváriá a zákazník si mohol vybrať rybu, ktorú chcel mať na tanieri. Niektoré poľovnícke reštaurácie vyzdobili veľmi vkusne, ale boli a sú aj také, kde majú nesprávne upravené a nevhodne rozmiestnené trofeje, preparáty šeliem ale aj chránených dravých vtákov a nezmyselné gýče. Možno vidieť aj preparovanú hlavu zajaca, ktorý má medzi ušami srnčie parožky, líšku alebo sluku obesenú na rozvetvenom konári medzi kačicami. Čo, kto a kde lacno či lacnejšie kúpil, zdedil alebo dostal, zavše bez dobrej rady a vkusu zavesil na stenu v snahe o zvýšenie atraktívnosti prostredia. A kde boli viac či menej vhodné a vyhovujúce podmienky, pútavosť prostredia mali zvyšovať akési minizoozáhrady, v ktorých sa často aj bez splnenia zákonných podmienok chovali a aj chovajú rôzne druhy poľovnej zveri.






Praktický rybolov
Kedy na ryby?
Správne zvolená nástraha - polovica úspechu
Nedravá prívlač
ROMAN ZUPKO













Vďaka, Ondrej!

JÚLIUS PICHLER

Najskôr trochu z histórie. Prvého lipňa v živote som chytil na riečke Ľubochnianka v auguste 1966. Po búrke, v pomerne zakalenej vode mi skočil na pstruhovú nástrahu. A nielen chytil, ale vôbec prvýkrát v živote som na vlastné oči videl túto nádhernú rybu. Očarila ma svojím krásnym zavalitým telom vyfarbeným
do strieborna, s malými šupinkami pofàkanými čiernymi bodkami. Chrbtová plutva, to bola symfónia farieb Smetanovej skladby Má vlast. Čosi jedinečné.



Objavte nedocenenú nástrahu na prívlačový lov dravých rýb

Červy zo „silikónového údolia“

Hneď na úvod treba priznať dva podstatné fakty. Po prvé: nástrahy, o ktorých bude reč, nemajú v skutočnosti nič spoločné s presláveným americkým Silicon Valley. Po druhé: v nasledujúcom texte nehodláme objavovať Ameriku, ani vynaliezať koleso, pretože silikónové červy nie sú žiadnou horúcou novinkou. Už dávnejšie sa osvedčili ako vynikajúca nástraha v plytkých a zarastených vodách, v ktorých sa s inými umelými nástrahami často zachytíme o prekážky na dne či o vegetáciu. Nie každý rybár však má s nimi také bohaté praktické skúsenosti ako známy špecialista Andrej Donskov, stály spolupracovník ruského dvojmesačníka Rybolov Elite, ktorý sa o svoje poznatky podelil s jeho čitateľmi.





Jubilant Ondrej Budaj:

Vybudovali sme úspešnú organizáciu

Ondrej Budaj je pre mnohých, najmä starších rybárov veľmi dobre známou osobnosťou. V rokoch 1953-1990 ako tajomník SRZ posunul slovenské rybárstvo o veľký kus dopredu. Počas jeho pôsobenia vzrástla členská základňa na 60-tisíc členov, vybudovalo sa množstvo rybárskych domov a kvalitných rybochovných zariadení, ktoré slúžia dodnes. V týchto dňoch (18. júna 2005) oslávi Ondrej Budaj osemdesiate narodeniny. Pri tejto príležitosti sme sa ho spýtali na jeho spomienky a poznatky z minulosti, ale aj na jeho názor na dnešné smerovanie slovenského rybárstva.






20. ročník súťaže O rekordný úlovok roka
Štyri nové rekordy

O mimoriadnych úlovkoch rýb sa začalo písať na stránkach časopisu PaR už od jeho vzniku v roku 1958. Pred 20 rokmi vyhlásila redakcia časopisu PaR a SRZ súťaž O rekordný úlovok roka pre všetkých členov SRZ, loviacich športovým spôsobom na slovenských revíroch. Cieľom súťaže bolo a naďalej je evidovať úlovky jednotlivých druhov rýb s najvyššími hmotnosťami. Aby súťaž bola zaujímavá, vytvorili sa hmotnostné kategórie, za ktoré sa dodnes udeľujú bronzové, strieborné a zlaté odznaky.







VN Liptovská Mara a VVN Bešeňová

Ing. PETER BELEŠ

Jedným z najvýznamnejších vodných diel na Slovensku je vodná nádrž Liptovská Mara spolu s vyrovnávacou vodnou nádržou Bešeňová. Nachádza sa na hornom úseku Váhu v Liptovskej kotline a okrem jej hlavných funkcií: využitie energetického potenciálu Váhu a ochrana priľahlého územia pred povodňami ďalšími sú rekreácia a športový rybolov. A keďže práve v tomto období dovàši toto významné vodohospodárske dielo i významné jubileum - 30 rokov svojej existencie, patrí sa predstaviť jeho prínos aj pre nás rybárov.










Partneri

Kto je online?

Práve tu je 689 návštevníkov a žiadni členovia on-line