Aprílové číslo odborného časopisu
 
vychádza 29. marca 2006
 
Východ má svoje čaro

Režijné poľovné revíry odštepného závodu Sobrance sa rozprestierajú od Východoslovenskej nížiny po hrebene Slánskych a Vihorlatských vrchov. Tieto najvýchodnejšie poľovné revíry v rámci SR hraničia s Ukrajinou a Maďarskou republikou. Prírodné krásy, druhové zloženie poľovnej zveri a historický vývoj im vtlačili neobyčajný kolorit a iba pre ne charakteristické čaro.
Nie mýtus, ale realita
 
 
 

Jar je tu a s ňou i sťahovavé vtáctvo. Po väčšine okolitých krajín, kde užboli potvrdené pozitívne prípady vysoko patogénnej vtáčej chrípky subtypu H5N1, prenosného na ľudí - máme túto nákazu aj na Slovensku. Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR zvolávajú pracovné stretnutia orgánov štátnej správy a dotknutých subjektov a prijímajú príslušné opatrenia. Rovnako ako v poslednom minuloročnom čísle Poľovníctva a rybárstva, aj teraz sme položili k danej téme zopár aktuálnych otázok riaditeľovi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dunajskej Strede Doc. MVDr. Dušanovi Rajskému, PhD.

 
 

Novýzákon o poľovníctve ČR a legislatíva EÚ

Dr. Ing. RUDOLF NOVÁK
, delegát ČMMJ vo FACE, Brusel
Po nekonečných diskusiách v zákonodarných orgánoch a médiách obe komory Parlamentu ČR napokon schválili a prezident podpísal Zákon č. 449/2001 Zb. o poľovníctve. V diskusiách sa často poukazovalo na to, že náš nový zákon nie je v súlade s komunitárnym právom, t. j. právom EÚ a bude nevyhnutné "tento nepodarený zákon" pred vstupom ČR do EÚ zásadne zmeniť(pozri verejné vyhlásenia niektorých poslancov a senátorov alebo generálneho riaditeľa Lesov ČR, š. p., pána Olivu). Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že tieto vyhlásenia či vyjadrenia pre médiá neboli pravdivé a vznikli buď zámerne alebo iba z neznalosti veci. Aká je teda skutočnosť?
 

Osud hlucháňa je aj v našich rukách
Ing. MICHAL ŠTEFANČÍK, Csc. 

Rapídny pokles stavov tetrova hlucháňa v západnej a strednej Európe je všeobecne známy. Zahlavné príčiny tejto skutočnosti sa pokladajú najmä klimatické zmeny - globálne otepľovanie,narušenie, resp. likvidácia biotopov, imisie, nadmerné vyrušovanie, ochudobňovanie potravinovejbázy, tlak prirodzených predátorov, poľovnícke využívanie, choroby a možno aj ďalšie vplyvy, ktoré zatiaľnepoznáme. V tejto súvislosti je zaujímavý aj názor, že tetrov hlucháň ako vývojovo starý druh - pamätník doby ľadovej „dožíva“ svoju éru.



Neduh zvaný pytliactvo
 

 
Jedným z negatívnych javov súvisiacich s poľovnou zverou na Slovensku je pytliactvo. Existuje odpradávna a jeho formy a pohnútky sa menia v súvislosti s vývojom ľudskej spoločnosti, ekonomickej a spoločenskej situácie, technickej úrovne prostriedkov používaných pri love a v neposlednom rade aj s vývojom spoločenskej morálky a situácie v poľovníctve. V poslednom období sme svedkami vysokého počtu prípadov pytliactva, jeho bezohľadnosti, komercionalizácie a v mnohých prípadoch i organizovanosti. V tejto súvislosti sme položili niekoľko otázok hovorcovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Nitre a dlhoročnému poľovníkovi mjr. Mgr. Milošovi Fábrymu.

  

Novinky z európskej metropoly

Poslanec Európskeho parlamentu Peter Baco je členom Skupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa volá Trvalé poľovníctvo, biodiverzita a aktivity v prírode. Preto sme sa ho opýtali na novinky v tejto Skupine.
Liaheňstredoškolských odborníkov
Ing. IGOR KOŠECKÝ V predchádzajúcich kapitolách sme spomínali pedagógov poľovníctva na vysokej lesníckej škole (Technickej univerzite) vo Zvolene, ktorá je na Slovensku jediná. Na našom území však pôsobia aj tri stredné lesnícke školy s maturitou, a to v Banskej Štiavnici, Liptovskom Hrádku a v Prešove.
 
 

Zo znaleckého denníka
Pytliacki zlodeji
Zalko

Z dlhodobej poľovníckej a znaleckej praxe poznáme veľké množstvo prípadov, v ktorých došlo k porušeniu poľovníckych pravidiel z náruživosti ku streľbe, z chamtivosti po trofejach ale aj z márnomyseľnosti, bez úprimného vzťahu k živej prírode. Tým zarážajúcejšie je, že sa nájdu ľudia s poškvrneným charakterom a okrem spomenutých negatív sa prezentujú aj organizovaným pytliactvom a zlodejstvom. Na svoje nekalé praktiky používajú rôzne zakázané technické pomôcky, ako sú prístroje na nočné videnie, laserové zameriavače, zakázané a nebezpečné zbrane vybavené výkonnými tlmičmi a výkonné motorové vozidlá.
 
 
 

Mýty v poľovníckej optike
 
TOMÁŠ KRIVJANSKÝ Od roku 2000 som pri hodnotení poľovníckej optiky v odbornej streleckej literatúre okrem iného našiel niekoľko mylných pojmov a mýtov, ktoré si, myslím, treba objasniť. Uvádzam aspoňniekoľko nesprávnych formulácií autorov z problematiky poľovníckej optiky.

 
 


Metódy výcviku psa
 
 
 

DUŠAN SLIVKA V priebehu výcviku sa musí cvičiteľ stať pre svojho psa hlavným podnetom, ktorý prevláda nad všetkými okolitými podnetmi prostredia, v ktorom sa obaja nachádzajú. Prvým predpokladom dosiahnutia takéhoto stavu je vypestovanie dobrého vzťahu medzi cvičiteľom a psom. Aby sa tak stalo, musí mať cvičiteľ dostatok potrebných teoretických vedomostí. Je výhodné, ak začínajúci cvičiteľ má nablízku vzdelaného staršieho skúseného psovoda. Ten dokáže začiatočníkovi skutočne pomôcť a usmerniť ho vo výcviku. Aj keď pri učení svojho psa by mal byť psovod pozorný a jemný, to ešte neznamená, že celý výcvik postaví na samých láskavostiach. V rozhodujúcich chvíľach musí dokázať prejaviť potrebnú rozhodnosť a tvrdosť! Pozor, nikdy nezamieňajte tvrdosť za brutalitu.
 
 
 

Krása v toku zakliata
 
 

Text a snímky JOZEF FERENEC Lesné kurovité vtáky sú prevažne strednej veľkosti so zavalitým telom. Sliepky všetkých druhov sú si veľmi podobné, s nenápadným krycím sfarbením. Kohúty sa vyznačujú zasa nápadným pestrým a lesklým operením. Všetky u nás žijúce druhy hniezdia na zemi. Výborne behajú alebo kráčajú, nikdy neskáču. Vzlietajú veľmi rýchlo, nie však často a neletia dlho. Samce - kohúty sú na nohách vyzbrojené ostrohami, ktoré im slúžia ako zbrane pri vzájomných súbojoch. O vajcia a mláďatá sa stará len samica - sliepka, ktorá ich aj sama vodí. Mláďatá sú po vyliahnutí samostatné, teda nekàmivé.

 
 
 
 
 
Úprava dåžky nosného remeňa pušky

Ing. JOZEF BENIČÁK Nosný remeň je neodmysliteľnou súčasťou poľovníckej pušky pri jej nosení na pleci. Ak však dáme pušku z pleca dole, stane sa zdanlivo zbytočným. Plantá sa okolo pušky, niekedy okolo našich nôh a rúk a v určitých situáciách nám jednoducho prekáža pri manipulácii. Napríklad pri držaní pušky v pohotovostnej polohe na streleckom stanovišti, na posede, v aute, v byte, pri športovej streľbe a pod. Preto je vhodné voľný pohyb remeňa zaveseného na puške nejakým spôsobom obmedziť. Skrátenie remeňa (ide o fiktívnu zmenu jeho dåžky) možno dosiahnuť jednoduchým spôsobom.
Atrakcia alebo hrozba?
 
 
 
 
 
 
 
JAROSLAV ANDREJI, IVAN STRÁŇAI, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Výskyt kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) v tomto období v rôznych lokalitách Slovenska je pomerne často medializovanou témou. Známe sú jeho „rabovacie výlety“ predovšetkým zo severného Slovenska z riek Váh a Orava, ktoré boli publikované aj v predchádzajúcich číslach tohto časopisu.

 
 
 

Jarné lovy
 
 

Roman Zupko
Tohoročné extrémne silné mrazy už zrejme definitívne pominuli a rybári sa pomaličky preberajú zo zimnej letargie. Pre nedočkavcov sa sezóna ani nekončí a pre tých menej otužilých sa práve teraz začína obdobie prvých rybačiek.





Ako by sa vám páčilo „splynúť“ pri love s rybami?
Hello, Belly!
 
 

 
 
 
Keď som asi pred ôsmimi rokmi po prvý raz videl na známom nemeckom jazere Chiemsee rybára loviaceho z akéhosi „plávacieho kolesa“ pár desiatok metrov od brehu, nevdojak som sa poobzeral, či niekde na brehu nenájdem filmový štáb. Napadlo mi totiž, či som sa nestal svedkom nakrúcania ďalšej z bizarných komédií o večnom výmyselníkovi Mr. Beanovi.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  

Lučenec dôležité stredisko výroby nížinných druhov pre oblasť Poiplia, Malohontu a stredného Pohronia
 
 
 
Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK Slovenský rybársky zväz je v súčasnosti najväčším výrobcom násadových rýb určených na zarybnenie rybárskych revírov. Na ich zarybnenie v zmysle schválených zarybňovacích plánov každoročne treba zabezpečiť obrovské množstvo násadových rýb rozličných vekových a hmotnostných kategórií. Úsilím SRZ by malo byť, aby sa pokiaľ možno potrebné množstvo týchto násadových rýb vyprodukovalo v našich prevádzkach a nemuseli sme ich nakupovať, prípadne dovážať zo zahraničia. Treba pripomenúť, že k tomuto dlhodobému cieľu sa nám najmä v uplynulých rokoch darí pomerne úspešne približovať aj vďaka zmene v prístupe k výrobe raných štádií a rovnako aj staršej násady. Kým v nedávnej minulosti boli výrobné strediská Slovenského rybárskeho zväzu zväčša odkázané na nákup nielen plôdikov, ale aj dvoj-a trojročnej násady, dnes je situácia diametrálne odlišná. Väčšinu násad dokážeme aj vďaka prevádzkam, akou je stredisko SRZ v Lučenci, vyprodukovať sami.
 
 

Hron č. 12
 

 
 
Ing. PETER BELEŠ Na Horehroní je viacero atraktívnych pstruhových vôd. Jednou z najvychýrenejších je horný úsek rieky Hron od Zelenského mosta nad obcou Beňuš po most na železničnú stanicu Telgárt, evidovanýako rybársky revír č. 3-1140-4-1 Hron č. 12. Revír obhospodaruje Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Brezno, ktorá zodpovedne a v súlade so zákonom o rybárstve na ňom hospodári.

 
 

Jarné prebúdzanie
Text a snímky Dr. PETER ÁČ, PhD
 

 
 
Marec je tradične mesiacom dvoch tvárí. Zimu strieda vytúžená jar. Nastáva jarná rovnodennosť, ktorá však má dve rozličné podoby. Kým v horských a podhorských oblastiach ešte neúprosne kraľuje zima a len veľmi pomaly sa vzdáva jari, v nížinách sa už za pomoci zubatého slniečka príroda prebúdza do nového života. Povrch Zeme sa výrazne ohrieva a zároveň sa predlžujú dni.




Bahník americký 
 

Text a snímky RNDr. JOZEF MÁJSKY Keď som pred viac ako rokom písal o rôznych spôsoboch dýchania našich rýb (PaR č. 1/2005), netušil som, že mi onedlho šťastena dopraje uloviť zástupcu prastarej skupiny dvojdyšných rýb (Dipnoi), ktorá sa objavila v prariekach Pangey na našej Zemi užna konci prvohôr, teda pred takmer 400 miliónmi rokov.

Obyčajná podustva

JAROSLAV ŠUBJAK Podustva je bežnou rybou väčšiny našich tečúcich vôd. Vyskytuje sa rovnako v podhorských riekach, ako aj v nížinných vodách. Dokonca si zvykla aj na niektoré priehrady, kde sa zdržuje najmä na prítokoch. Hlavnou podmienkou jej výskytu je štrkovité dno - skaly s nárastom rias. V dôsledku rozšírenia sme ju v minulosti zvykli radiť medzi tzv. plevelné alebo hospodársky menejcenné druhy rýb... Význam podustvy je však oveľa väčší ako sa nazdávame, ba dovolím si tvrdiť, že má v našich vodách nezastupiteľné miesto. Prečo? Pokúsim sa to v krátkosti zdôvodniť.
 
  Kanál pre kaprárov
 
V novembri 2005 uplynulo 40 rokov od začiatku napúšťania VN Zemplínska Šírava a uvedenia nádrže do overovacej prevádzky. Ako poslednýobjekt bol ukončený odpadovýkanál z nádrže do Laborca a to v máji 1966. Medvedia hora s obmedzeniami Od 1. 1. 1997 platil v revíri č. 4-4030-1-4 VN Zemplínska Šírava celoročný zákaz lovu rýb z pobrežia v úseku označenom tabuľami pod Odborným liečebným ústavom (OLÚ) Medvedia hora. Dåžka vyňatého pobrežného pásu bola približne 300 metrov.
 
 
 

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 310 návštevníkov a žiadni členovia on-line