Januárové číslo odborného časopisu
 
 
vychádza  10. januára 2007
 
Prekročili sme svoj tieň * Duchovné centrum poľovníctva *  Zubor hrivnatý a jeho reštitúcia v NP Poloniny * Z rokovaní prezídia SPZ * Lovy s požehnaním * Medveď! Medveď! *  Túlavé psy *Putovný pohár doputoval * Lov diviačej zveri na vnadisku * Košické výstavy * Choroby farbiarov * Fretkovanie - zabudnutý spôsob lovu? ......
 
 
 
S prezidentom SPZ Ing. Mariánom Lipkom nielen o našom mieste pod slnkom (1.)

Prekročili sme svoj tieň

Slovenský poľovnícky zväz ako reprezentatívna organizácia, združujúca takmer 55 000 poľovníkov a priateľov prírody, zastupuje záujmy svojich členov nielen vo vzťahu k štátnym a samosprávnym orgánom či k mimovládnym organizáciám, ale aj smerom do zahraničia. Na ktoré medzinárodné aktivity SPZ by ste chceli obrátiť pozornosť našej poľovníckej verejnosti?
    Keďže som sa na stránkach nášho časopisu k tejto problematike doteraz ucelenejšie nevyjadroval, pokúsim sa najskôr zhrnúť najdôležitejšie fakty a súvislosti. Po prvé: Kompetencia zastupovať záujmy slovenských poľovníkov vo vzťahu k zahraničiu, ktorá bola na SPZ nanovo prenesená v r. 1994, sa týka nielen našich členov, ale celého slovenského poľovníctva.

 
 
 
 

Stála expozícia CIC v Palárikove je už skutočnosťou
Duchovné centrum poľovníctva
JURAJ HALAS

Po ôsmich rokoch tvorivého a organizačného úsilia sa myšlienka stala činom: v palárikovskom kaštieli, presne na mieste, kde prezident SPZ Ing. Marián Lipka na sklonku roku 1998 po prvý raz vyslovil ideu vytvoriť stálu expozíciu Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC), podpísali 21. októbra minulého roku signatári - CIC, SPZ a Lesy SR - zmluvu o založení tohto poľovníckeho svätostánku.
 
 
 


ZO SVETA

Poľovnícke sympózium v Londýne

Orlosup bradatý v Alpách

Konferencia  o kozorožcovi alpskom

Prieskum mienky poľovníkov


 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zubor hrivnatý a jeho reštitúcia v NP Poloniny
Návrat tuláka
ŠTEFAN  PČOLA st., ŠTEFAN PČOLA ml.
 

 
Zubor hrivnatý (Bison bonasus) je mohutným zvieraťom, ktoré si vyžaduje rozsiahle oblasti lesov, v ktorých by sa mohol nerušene a voľne pohybovať. V dnešnej dobe sú však práve takéto oblasti v Európe čoraz väčšou vzácnosťou. V súčasnosti prebiehajú úsilia o reštitúcie (prinavrátenie) zubra do ekosystémov, ktoré pôvodne obýval. Mnohé z týchto aktivít boli aj úspešné a zakladanie nových populácií zubrov po celej Eurázii je potrebné. Dnes zubry okrem iných oblastí obývajú aj Karpaty, kde sa im veľmi dobre darí. Tieto populácie sú dlhodobo životaschopné, aj keď zatiaľ len za pomoci človeka, čo nasvedčuje tomu, že tu našli vhodné podmienky. Aby bol vývoj priaznivý, je dôležité zabezpečiť správny manažment druhu, vytvorenie migračných trás a dlhodobý monitoring.
 

 
 


Z rokovaní prezídia SPZ

Novembrové výjazdové zasadnutie P SPZ sa uskutočnilo na pôde OkO SPZ Trebišov, kde členov prezídia privítali členovia predstavenstva tamojšej organizácie, ako aj zástupcovia OkO SPZ Michalovce a Sobrance. Na stretnutí predstavitelia jednotlivých organizácií z regiónu východného Slovenska informovali o svojej činnosti aj o problémoch, s ktorými zápasia.
 
 

 
 

Lovy s požehnaním
MARIÁN ŠEBO
 

Pri potulkách slovenskou prírodou som sa stretol s mnohými zaujímavými ľuďmi, ktorí hore a zveri zasvätili svoj život. Jednou z nich je členka SPZ, zanietená poľovníčka, žena pracujúca v lesnom hospodárstve, ale čo je najzaujímavejšie, popri tom hlása slovo Božie.
Miroslava Balková pôsobí na južných úpätiach Štiavnického Pohoria, v teritóriu Odštepného závodu Krupina.



 
 
 
 
Z lesov, polí a lúk
Medveď! Medveď!
Silvestrovská poľovačka
Túlavé psy
Driemajúci rys

 
 
 

Lov diviačej zveri na vnadisku
 

Názory poľovníckej verejnosti na povolený spôsob lovu diviačej zveri na vnadisku sa rôznia -od veľmi pozitívnych (väčšia bezpečnosť pri streľbe, lepšie umiestnenie zásahu, lepšia selekcia, ľahšie plnenie plánu lovu) po negatívne až odmietavé (neetický spôsob lovu voči zveri, zneužívanie aj na odstrel iných druhov zveri, zneužívanie princípu vnadenia malým množstvom zakopaného krmiva na podávanie veľkého množstva sypaného krmiva na kopách, sťahovanie zveri z iných revírov a pod.) Navrhujeme preto čitateľom PaR, aby sa k tejto problematike vyjadrili v rámci verejnej diskusie príspevkami v rozsahu max. 15 riadkov.


Putovný pohár doputoval
TOMÁŠ KRIVJANSKÝ
 

Na Devínskej Kobyle, ktorá je súčasťou Bratislavy, poľujem už takmer štvrť storočia. Pomenovanie tohto vrchu nesie aj naše PZ, ktoré pracuje pri Mestskom výbore SPZ v Bratislave. V roku 1984, keď som vstupoval do združenia, sme strieľali v kameňolome na strelnici s poetickým názvom - Srdce, ktorý vznikol na základe tvaru tejto severnej lokality pod Devínskou Kobylou.


 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Košické výstavy
Ing. GABRIELA OROSZOVÁ
 

 
V dňoch 9.-11. novembra 2006 sa konal v Košiciach III. ročník medzinárodnej kontraktačno - predajnej výstavy Poľovníctvo a Lesníctvo a II. ročník medzinárodnej prezentačno - predajnej výstavy Košická výstava nožov a chladných zbraní, ktorá bola spojená so súťažou CASSOVIA TOP KNIVES.
 
 
 
 


Vdýchni nožu dušu
Ing. MARIÁN ŠEBO
 
 
 
 

Dňa 10. decembra minulého roku sa v bratislavskom Dome kultúry Ružinov konala výstava nožov Slovenskej asociácie nožiarov (SAN). Zúčastnilo sa na nej 16 vystavovateľov - majstrov nožiarov, členov SAN, ktorí prezentovali výsledky svojej umeleckej a majstrovskej zručnosti.


 
 

Ako som naháňal medvede na Kamčatke
SVATOPLUK ŠLECHTA
 

 
Lietadlo sa pomaly blížilo k pevnine. Náhlivo som načmáral svoje meno na papier. To aby ma po prílete do Elizova poznali ruskí poľovníci. Lietadlo pokojne pristálo a my sme opustili letiskový priestor. Čakali sme na batožinu a svojich známych. Na mňa čakali len taxikári, pripravení ošklbať ma o posledný rubeľ.

 
 
 

Choroby farbiarov
DUŠAN SLIVKA
 

 
Rovnako ako človeku, ani farbiarovi sa nevyhýbajú choroby a poranenia. Poskytnutie základného ošetrenia má byť pre každého majiteľa psa samozrejmou vecou. Myslím si, že všetkým druhom chorôb je jednoduchšie predchádzať ako ich liečiť. Každý psovod si musí všímať aj menšiu odchýlku správania sa svojho psa a venovať jej dostatočnú pozornosť.
p08-farbiar.jpg
 
 
 

Najlepší a rekordní strelci za rok 2006

 
 
 

Fretkovanie - zabudnutý spôsob lovu?
JOZEF FERENEC
 
 
 
Takmer v celej Európe je v súčasnosti rozšírený králik divý (Oryctolagus cuniculus). Na Slovensku bol tiež veľmi rozšírený až do 50-tych rokov minulého storočia. Vtedy postihla králiky epidémia vírusu myxomatózy, ktorá sa okrem iného šíri požieraním trusu. Choroba u nás stavy králikov silne zdecimovala a dnes ich žije na celom území sotva tisíc.
 
 
 
 


Delegáciu SRZ prijal prezident republiky Ivan Gašparovič
Petrov zdar, priatelia rybári!

 
 
 
 
 
Záver uplynulého roka bol doslova nabitý významnými udalosťami v živote Slovenského rybárskeho zväzu. Najskôr sme koncom októbra oslávili 80. výročie vzniku jednotnej rybárskej organizácie na Slovensku, potom sa v druhej polovici novembra uskutočnil IX. zjazd SRZ a napokon v prvých decembrových dňoch prijala delegáciu najvyšších predstaviteľov zväzu v prezidentskom paláci hlava štátu - JUDr. Ivan Gašparovič.

 
 
 
 
 

S ministrom pôdohospodárstva M. Jureňom o poľovníkoch i rybároch
Dajme prírode, ale aj ľuďom, čo im patrí
Na sklonku roku 2006 poskytol minister pôdohospodárstva SR Ing. Miroslav Jureňa nášmu časopisu exkluzívny rozhovor, ktorým sme, samozrejme, v mene desaťtisícov našich čitateľov zisťovali predovšetkým to, ako šéf tohto rezortu vidí súčasnosť i budúcnosť poľovníctva a rybárstva na Slovensku.



 
 
 
 
 
 
 
Zápas o právo na rybolov sa neskončil
JURAJ HALAS
 
 
 
 
 
 
 
Tri týždne po slávnostnom zhromaždení, venovanom 80. výročiu vzniku jednotnej rybárskej organizácie na Slovensku, sa 18. novembra 2006 uskutočnil v Podbanskom IX. snem SRZ. Takmer 240 delegátov zo všetkých 122 miestnych a mestských organizácií na ňom zhodnotilo jeho činnosť a rozhodlo o hlavných smeroch činnosti v ďalšom volebnom období.



 
 
 
 
 
 
 
 
 
  
 
 

Praktický rybolov
Keď dvaja robia to isté…
 

 
Určite to poznáte: lovíte takmer „plavák pri plaváku“ v susedstve s neznámym rybárskym kolegom, no zatiaľ čo vám iba občas niečo zabrnká na háčik a na nervy, on vyťahuje ploticu za ploticou. Pohľad na jeho náčinie a koncovú montáž nedáva miesto na pochybnosti - všetko máte presne ako on. Dokonca aj kostné červy očividne kúpil v tej iste predajni! Prečo sú však jeho kostnáčiky aj po desaťminútovom „kúpeli“ čulé ako Mark Spitz, a vaše visia na háčiku ani utopenci? Nie je to nijaká záhada - váš kolega jednoducho larvy správne navlieka. Správne nastražovanie je však namieste nielen v prípade kostnáčov, ale aj iných typov nástrah. Ponúkame vám niekoľko osvedčených postupov.
 
 



MOKRÉ PRÍBEHY
Dvaja huncúti
Dlhá chvíľa


 
 
 

Čaro rybačky
ROMAN ZUPKO
 

 
Po prečítaní niektorých článkov či príbehov môžu podaktorí čitatelia nadobudnúť dojem, že rybačka je jednou z najjednoduchších vecí na svete. Myslia si, že autorom článkov sa darí loviť ryby všade a za každých okolností. S podobným prístupom som sa stretol aj pokiaľ išlo o mňa. Pravda je však taká, že nie vždy sa mi darí a často víťazia ryby. Ruku na srdce - koľkokrát ste odchádzali od vody s dlhým nosom a možno aj trochu sklamaní? Ryby jednoducho nebrali.



Letom svetom

Svetový rekord: 38,3 kg!
Festival tresiek
Prvý stokilový
Mína na háčiku
Màtve ryby v Jazere màtvych
Švajčiarov budú skúšať
Sú tam aj väčšie…
…a ryby padali z neba
Dravec loví dravce
Šanca na prežitie
Iný kraj - iný mrav
Viete, čo jete?
Suši ohrozuje tuniaky

 
 
 

Úlovky do súťaže
Odmenou opäť aj celoročné povolenky
 
 


 
 
 
 
 
 
Kysuca č. 3 - súčasnosť a budúcnosť
Ing. PETER BELEŠ
 

 
Ďalší atraktívny rybársky revír nachádzajúci sa na rieke Kysuca, je úsek rieky od ústia riečky Bystrica v meste Krásno nad Kysucou po ústie potoka Olešnianka, ktorý predstavuje kaprovú vodu. Predmetný úsek je evidovaný ako rybársky revír č. 3-1850-1-1 Kysuca č. 3 a obhospodaruje ho Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Čadci. Správcom vodného toku je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Odštepný závod Piešťany, Závod stredného Váhu I. Púchov.
 
 



Život zasvätený rybám
doc. JUDr. JÁN GREGA, CSc., Mgr. V. PODOSYANOVÁ

Začiatkom januára oslávil sedemdesiate narodeniny RNDr. Ján Kokorďák, CSc., ktorý vyše tri desaťročia publikoval aj v našom časopise. V rokoch 1955-1960 študoval na Kyjevskej štátnej univerzite, v roku 1976 získal na Brnenskej univerzite akademický titul RNDr. a v roku 1984 obhájil na KU v Prahe kandidátsku dizertačnú prácu. Medzitým (v rokoch 1976-1978) študoval aj u profesora Kostomarova na Katedre rybárstva a hydrobiológie VSŽ v Brne chov a plemenitbu rýb. Jeho prácu usmerňovali najmä profesori Krupauer, Lellák a Oliva.
 
 
 
 


Tipy a triky
Ide to aj bez lyžičky
Nezahadzujte obaly!
Keď vám tečie do topánok…
Pilníkom na nechty

 
 
 

Po stopách novozélandských zlatokopov
Úhor ako noha
 

Tisíce kilometrov po cestách i necestách absolvovali Jens Bursell a Soren Beck pri putovaní za gigantickým úhorom, ktorý obýva najmä neprístupné úseky novozélandských horských riek. Pri love tejto fascinujúcej ryby zažili situácie, ktoré im doslova trhali nervy i náčinie. Ich vzrušujúce rozprávanie vám v čase, keď na Novom Zélande vrcholí leto, môže spríjemniť chvíle zimného čakania na návrat k vode.



 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Castingový rok 2006 v kocke
MVDr. JURAJ MÉSZÁROS
 
 
Vrcholom uplynulej sezóny boli majstrovstvá sveta se¬niorov v rybolovnej technike v Írsku. Írska národná asociácia castingu (Irish National Casting Association) v prominentom golfovom areáli Carton Estate neďaleko Dublinu organizačne spojila svetové podujatie Emerald World Masters so svetovým šampionátom v rybolovnej technike podľa pravidiel International Casting Sport Federation (ICSF).
 
 
 


Z rybárskych revírov
Prekonaný traťový rekord
Amur na Bukovec
O kapra Budkovských rybníkov

 
 
 


Prečo majú ryby magickú moc nad 100-ročnou Vilmou Jamnickou
Kapry sme rozdávali celej dedine
JARMILA KARASOVÁ
 
 
 

Napriek svojmu veku sa vie táto drobná, výnimočná žena o seba ešte stále postarať celkom sama. Popri bežných domácich prácach ďalej zostavuje horoskopy pre svojich známych i pre neodbytných menej známych… Na požiadanie dodnes chodí zarecitovať svojho obľúbeného Villona či Kostrovu Ave Eva. A s obdivuhodnou energiou i vtipom zvládla naša najznámejšia „stovkárka“ aj množstvo interview, ktoré v posledných týždňoch minulého roka poskytovala pri príležitosti vzácneho jubilea ako na bežiacom páse.


 
 
 
 
 


Partneri

Kto je online?

Práve tu je 325 návštevníkov a žiadni členovia on-line