Májové číslo odborného časopisu
bude vychádzať 23. apríla
Besný rys? * O hlucháňoch a hoľniakoch * Tlačová konferencia CIC * Stavy zajacov v Nemecku stúpajú * Výstava trofejí v Tirolsku * Modré svetlo proti srnám * Rys napadol psa * Rýchly a bystrozraký * Vykrádači hniezd * Z rokovania prezídia * Prekročili hranice Slovenska * Sokoliarstvo v treťom tisícročí * Neobjasnená vražda * Orol kráľovský * Umenie streľby * Rybárka bez povolenia * Jarné mámenie * „Chyť a pusť“ sa mnohým nepáči… * Revíry sa prideľujú zväzu, nie Rade…
POĽOVNÍCTVO
Besný rys?
Fakty a svedectvá
Ing. EVA GREGOROVÁ
Besnota (lyssa, rabies) patrí medzi akútne vírusové ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí. Jej význam ako nebezpečnej infekčnej nákazy spôsobujúcej zápal mozgu, končiaci sa vo väčšine prípadov smrťou, nemožno nikdy podceňovať.
O hlucháňoch a hoľniakoch
S Ing. MICHALOM ŠTEFANČÍKOM, CSc. (2. časť)
V minulom čísle PaR sme sa rozprávali s Ing. Michalom Štefančíkom, CSc. o príčinách poklesu stavov tetrovitých na Slovensku. Tvrdí, že najzávažnejšou príčinou poklesu stavov lesných kurovitých vtákov je narušenie alebo likvidácia ich vhodných prirodzených podmienok – biotopov. Pokračujeme v začatom rozhovore.
Zo sveta
Tlačová konferencia CIC
Stavy zajacov v Nemecku stúpajú
Výstava trofejí v Tirolsku
Modré svetlo proti srnám
Rys napadol psa
Rýchly a bystrozraký
Zo života sokola sťahovavého
LADISLAV FEKETE
Niektoré vtáčie druhy sú už odnepamäti v centre pozornosti človeka. Tak je to aj v prípade sokola sťahovavého (Falco peregrinus), ktorého priekopník etológie a nositeľ Nobelovej ceny profesor Konrad Lorenz kedysi nazval „vtákom vtákov“. Pre svoje výnimočné vlastnosti sa stal súčasťou erbov, legiend a neraz aj povier a výmyslov.
Zo znaleckého denníka
Vykrádači hniezd
Náznaky stredovekých pravidiel ochrany prírody na našom území datujeme už od základov feudalizmu v 8. storočí, keď cisár Karol I. Veľký vydal predpis, podľa ktorého nesmel nikto zlodejskou rukou siahnuť na zver, lebo ho čakal krutý trest. Samozrejme, išlo o panovnícku ochranu práva na lov. Akékoľvek zásahy doň stavali na roveň ťažkých zločinov a nekompromisne ich trestali. Napríklad na základe patentu Karola VI. pytliakom za trest vypaľovali na telo hanlivé znaky a neskôr, v polovici 18. storočia, Mária Terézia vydala ďalší patent, podľa ktorého sa pytliactvo trestalo nútenými prácami v okovách alebo vyhnanstvom.
ZALKO
Z rokovania prezídia
12. Levické poľovnícke dni
Prekročili hranice Slovenska
Jedno z najvýznamnejších poľovníckych podujatí na Slovensku – Levické poľovnícke dni – nadobúda stále výraznejší medzinárodný charakter. Tie tohtoročné boli 22. – 30. marca. Ich neodmysliteľnou súčasťou je hodnotenie zlatých trofejí medzinárodnou „ad hoc“ komisiou CIC, odborný seminár, filmový festival „Hubertlov – Levice“ a výtvarná a literárna súťaž „Príroda očami detí“.
Ing. MARIÁN ŠEBO
Z lesov, polí a lúk
Čas zrodu
Za hlucháňom
Vyslyšaná modlitba
Spomienka na Jula Pichlera
život v revíroch
Odrážanie vody
Čistenie revíru
Prvý výskyt Aujezského choroby
Napåňali soliská
Prezimovacie zvernice
Nitrianski (nielen) poľovníci plesali
Jubilejný, 40. reprezentačný ples poľovníkov
Reakcia na článok
Sokoliarstvo v treťom tisícročí
Sokoliarstvo je držanie a chov pernatých dravcov alebo sov na účel ich výcviku a lovu zveri. Túto činnosť môžu vykonávať len členovia Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze (ďalej len SKS pri SPZ). Na sokoliarstvo sa môžu používať len tie jedince dravcov a sov, na ktorých držbu vydal súhlas príslušný orgán ochrany prírody a sú označené a evidované v súlade s osobitným predpisom. Pomocou pernatých dravcov a sov môžu na Slovensku poľovať na zver len členovia klubu a zahraničných sokoliarskych organizácií. Na lov pernatými dravcami a sovami je potrebný poľovný lístok a povolenka na poľovačku.
TOMÁŠ KRIVJANSKÝ a PETER ŠOMEK
Poľovnícke pomníky
Alois – jágerský mládenec
Pri obrázku
Neobjasnená vražda
Stopami zveri
Dravce a sovy Slovenska
Orol kráľovský
Popredný finančný manažér Imrich Béreš o svojej veľkej vášni – poľovníctve – tvrdí:
V lese chcem byť sám
Roky sa stretávame predovšetkým na podujatiach, kde sa diskutuje o stavebnom sporení a o aktivitách vo finančníctve. Keď sa však skončia tieto debaty a príde čas na súkromný rozhovor, nájde sa priestor pohovoriť si aj o koníčkoch. Predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., Imricha BÉREŠA jeden takýto „kôň“ – poľovníctvo – pred rokmi chytil za srdce.
Zhováral sa ŠTEFAN MESÁROŠ
Mytológia a poľovníctvo
Narcis
RNDr. ĽUBOMÍR BRTEK, Csc.
Hlboké, pastvou kôz a oviec nedotknuté pralesy boli okolo Egejského a Iónskeho mora, keď v nich poľoval náruživý lovec Narcis, syn riečneho boha Kéfísa. S príchodom súmraku sa v nich ozývali nielen hlasy cikád, nočných vtákov a lesnej zveri, ale aj pôvabný smiech a spev lesných víl. Bola medzi nimi aj lesná víla Echo, poznačená trestom bohyne Héry – manželky najvyššieho hromovládneho Dia.
Umenie streľby
Kaliber a výpovedná hodnota strely
TOMÁŠ KRIVJANSKÝ
Poľovník musí byť presvedčený, že zbraň a optika, ktorú práve používa, je úplne v poriadku, dobre nastrelená, ale najmä presná, a kaliber má dostatočnú energiu strely (obr. 1) na spôsobenie smrtiaceho účinku zveri, na ktorú strieľa. V poľovníckej terminológii sa tomu hovorí „veriť zbrani a strelivu“, ale najmä veriť sám sebe, svojim schopnostiam zasiahnuť a usmrtiť zver tak, aby zbytočne netrpela. Aj skúsenému poľovníkovi sa niekedy stane, že po niekoľkých neúspešných výstreloch stráca dôveru k zbrani alebo k určitému druhu strely. Málokedy je však na vine zbraň alebo strelivo. Väčšinou sú to nepriaznivé vplyvy, či už prírodné (počasie, prostredie), alebo osobné (zlý psychický stav), ktoré spôsobia, že poľovník prestáva veriť sám sebe, zbrani a strelivu.
Rybárka bez povolenia
JOZEF FERENEC
Vydra riečna (Lutra lutra) je lasicovitá šelma prispôsobená životu vo vode. Veľa by toho o nej mohli porozprávať najmä ryby, tie však mlčia. Vo vode bleskovo zaútočí na všetko, čo sa hýbe a má primeranú veľkosť. Má uzatváracie nozdry a ušnice a medzi prstami plávacie blany. Táto inteligentná potvorka nie je síce taká veľká ako jej príbuzná od mora, ale aj tak dorastá až do desaťkilogramovej hmotnosti. Najčastejšie sa vyskytuje tam, kde jej stromy a kry na brehoch riek a kanálov poskytujú dostatočný úkryt. Na Slovensku sa s ňou môžeme stretnúť na stredných tokoch neznečistených riek.
Chovateľské prehliadky trofejí
Slovensko hodnotilo
Slovenský poľovnícky zväz je poverený Ministerstvom pôdohospodárstva SR organizovaním chovateľských prehliadok trofejí. Tohto roku sa uskutočnili podľa pokynov Ústredia SPZ v mesiacoch február a marec. Chovateľské prehliadky trofejí zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 2006/07 usporiadalo 62 organizátorov (57 OkO–RgO SPZ, 4 organizácie vojenských lesov a CHPO Poľana). Vyhodnotenie chovateľskej prehliadky trofejí je sviatkom poľovníkov v príslušnom regióne a je spojené s výstavkou trofejí, osvetovými akciami, výtvarnými súťažami detí, ukážkami vábenia zveri, odbornými seminármi, školeniami poľovných hospodárov a poľovníckej verejnosti a vydaním katalógu trofejí poľovnej zveri. Súčasťou výstav trofejí bývajú ukážky poľovníckych umeleckých činností, remesiel a prezentácia firiem zaoberajúcich sa predajom poľovníckych potrieb a poskytovaním služieb v oblasti poľovníctva. Nechýbajú sprievodné výstavky spodných čeľustí raticovej zveri usporiadaných podľa veku, výstavy poľovníckej fotografie, témy motorizmu a zveri a videofilmy zamerané na ochranu životného prostredia zveri a ochranu prírody.
RYBÁRSTVO
Lov jalcov bez plaváka
Jarné mámenie
So zubatým slnkom opretým do chrbta sa predieram húštinou, ktorá je po teplej zime a rýchlom príchode jari už začiatkom marca oveľa napučanejšia, ako po minulé roky v tomto čase. Plytká, krištáľovo čistá voda potoka poskytuje skvelý výhľad na všetkých jej obyvateľov od malých slimáčikov a vodného hmyzu až po ryby rozličného druhu.
Zo skúseností špecialistu na sumce a zubáče
„Ta naše Morava…“
Pochádzam z malej dedinky na Záhorí, ktorú založili rybári na brehu rieky Moravy. Už odmalička ma táto rieka veľmi lákala. Náš najkrajší vodný tok na Záhorí tvorí štátnu hranicu s Rakúskom, je súčasťou CHKO Záhorie a NPR Horný a Dolný les, preto tu platia rôzne zákazy a obmedzenia, ktoré sú predmetom diskusií…
Miro K.
MOKRÉ PRÍBEHY
Deň, ako sa patrí
„Naučím ťa ja ryby chytať…“
Zubáč na krku
Kúpeľ
Čierňanka č. 2
V tieni vàb je pánom pstruh
Ing. PETER BELEŠ
Kysuce sú známe pomerne hustou sieťou riek a väčších i menších potokov, ktoré ústia do rieky Kysuca. Jeden z väčších ľavostranných prítokov Kysuce sa volá Čierňanka, na ktorej sú vytvorené dva samostatné rybárske revíry.
Zápisník ichtyológa
Na ramenách Tisy
Pod Plavečským hradom
Keď nové znamená lepšie
Bc. ROMAN ZUPKO
Je pár dní po začiatku pstruhovej sezóny a mnohí z nás už utíšili svoj 6,5–mesačný nepokoj, ktorý bol spôsobený zákazom lovu v pstruhových vodách. Podobne som na tom aj ja. Aj keď sa vraví, že muži často zabúdajú na všelijaké výročia a dôležité dátumy, skúste sa opýtať rybárov, kedy má meniny Dana, respektíve Danica. Určite väčšina z nich bez mihnutia oka odpovie, že 16. apríla.
Pružné, dynamické a úspešné nadväzce
Návrat monofilu
Malá slučka – veľký účinok. Do týchto štyroch slov možno zhrnúť podstatu používania tuhších kaprových nadväzcov v kombinácii s „pružným“ naviazaním.
Chýba nám podrobnejší prehľad o výskyte hlaváčov
Nečakajme na príkazy zhora
RNDr. JOZEF MÁJSKY
Pôvod oboch našich zástupcov čeľade hlaváčovité (Cottidae) treba hľadať v Ázii, odkiaľ sa k nám dostali v dvoch etapách. Začiatkom mladších treťohôr prenikol do Európy cez riečne systémy ležiace severne od novo vzniknutého Sarmatského mora (predchodca Čierneho mora) spolu s ďalšími sibírskymi druhmi rýb aj hlaváč bieloplutvý – európsky (Cottus gobio). Jeho príbuzný, hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), sa do strednej Európy dostal takmer rovnakou cestou, ale až v štvrtohorách, v čase, keď už ustupoval pevninský ľadovec. Patrí teda k najmladším druhom našej ichtyofauny, podobne ako napríklad aj hlavátka podunajská.
Pred začiatkom novej sezóny na Zemplínskej šírave
„Chyť a pusť“ sa mnohým nepáči…
Jednu z najväčších slovenských vodných nádrží Zemplínsku šíravu vybudovali pred vyše 40 rokmi. Od roku 1994 je rybárskym revírom SRZ. Vystriedalo sa na nej viacero rybárskych hospodárov. Súčasným, štvrtým v poradí je od roku 2004 Ján KRAVEC. Na sklonku uplynulej miernej zimy sme navštívili pracovisko pána porybného a dali sme mu niekoľko otázok.
Reakcia na článok: O čo im ide?
Revíry sa prideľujú zväzu, nie Rade…
Mimoriadna príloha SRZ, ktorá vyšla vo februárovom vydaní PaR, vyvolala medzi rybármi diskusie o súčasnosti a budúcnosti športového rybolovou na Slovensku. Pripomeňme, že príloha bola venovaná rozhodnutiu Generálnej prokuratúry SR, ktorá ním reagovala na podnet MsO SRZ v Seredi, namietajúcej proti nesúladu paragrafu 4 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve s Ústavou SR. Stanovisko jedného z iniciátorov podnetu, pána Pavla Kalinaya, sme uverejnili v minulom vydaní PaR. Dnes prinášame ohlas nestora slovenského organizovaného rybárstva a bývalého dlhoročného vrcholového funkcionára SRZ Ondreja BUDAJA.
Sereď verzus Žilina?
Nielen členovia SRZ, ale aj ostatní občania, ktorých aspoň okrajovo zaujíma situácia v našej spoločenskej organizácii, sú v poslednom čase svedkami mediálnej „vojny“ stručne nazvanej Sereď verzus Žilina.
Rada SRZ
Letom svetom
Čoraz zdravšie ryby
Nahadzovaniu odzvonilo?
Zubaté z Dánska
Dobré lososy sa vracajú…
Zdychava vzdychá od nečistôt
Som vášnivý milovník prírody a hlavne riek, potokov, jazier, rýb a všetkého, čo súvisí s vodou. Zaujal ma preto článok o znečisťovaní našich vôd Poobzerajme sa okolo seba, uverejnený v PaR č. 2/2007.
Michal Tomlain
Potrebujeme vo vyhláške exoty?
RNDr. JOZEF MÁJSKY
Je celkom prirodzené, že zoznam rýb, ktoré možno loviť v našich vodách podľa platnej legislatívy upravujúcej výkon rybárskeho práva, sa za posledné polstoročie upravoval a menil v závislosti od aktuálnej situácie – predovšetkým od vývoja početnosti jednotlivých druhov rýb. Mnohé druhy sa stali vzácnymi a ohrozenými, resp. boli zaradené medzi chránené druhy našej fauny. Vari najsmutnejšie sú tie prípady, keď druh v našich vodách vyhynul. Na druhej strane však našu ichtyofaunu obohatili nové druhy rýb, ktoré boli u nás zámerne introdukované alebo prirodzeným spôsobom prenikli na územie Slovenska.
Z našich revírov
MO SRZ Vrbové tridsaťročná
Hornád nad Vlachmi – deväť rokov po…
Posledný bol Oborín