Poľovníctvo
Prípravy finišujúIng. MARIÁN ŠEBO
Koncom marca vrcholila organizačná a korešpondenčná časť prípravy Celoštátnej výstavy s medzinárodnou účasťou POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA NITRA 2005.
Takže, aspoň heslovito:
čo sa v uplynulých týždňoch a dňoch dialo v meste pod Zoborom?
Na kus reči s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom GašparovičomLovec nie je poľovník
Už o pár desiatok minút mal vymenovať nových sudcov, našiel si však chvíľu aj pre náš časopis. Ako vysvitlo, pán prezident je naším čitateľom prostredníctvom syna, ktorý Poľovníctvo a rybárstvo odoberá. Bol to trochu zvláštny kontrast, sedieť v tých starožitných kreslách prezidentského paláca a zhovárať sa pritom o lese či útoku vlčej svorky. Nuž ale - prečo nie, keď je vaším spoločníkom muž, ktorý je už takmer štyridsať rokov členom Slovenského poľovníckeho zväzu?
Telemetria jelenej zveri na Poľane
SLAVOMÍR FINĎO, JOZEF BUČKO, PETER KAŠTIER, Lesnícky výskumný ústav Zvolen
V tomto príspevku nadväzujeme na výsledky telemetrie jelenej zveri z Nízkych Tatier, ktoré sme uverejnili v PaR č. 9/2003 a porovnávame ich s novými poznatkami dosiahnutými na Poľane v rokoch 2004-2005. S odstupom času nás zaujímalo správanie jelenej zveri v jednom z našich najznámejších poľovných revírov - Chránenej poľovnej oblasti Poľana, ktorá je známa kvalitnou populáciou jelenej zveri a vysokoúživným prostredím.
Telemetrický výskum na Poľane sme začali v roku 2004 vďaka ochote a podpore Lesov SR, š. p. v Banskej Bystrici. Na tomto mieste sa tiež chceme úprimne poďakovať lesníkom z jednotlivých lesných správ, ktorí nám pomohli pri odchytávaní zveri a poskytovali nám aj poznatky z priameho pozorovania označených jedincov.
Nová etapa ozdravovania diviačej populácieMVDr. RUDOLF JANTO, Krajská veterinárna a potravinová správa Banská Bystrica, Ing. MARCEL LEHOCKÝ, Lesy SR Banská Bystrica,
MVDr. VILÉM KOPŘIVA, Krajská veterinárna a potravinová správa Trenčín
Z poľovníckeho hľadiska je diviačia zver veľmi atraktívny druh a v súčasnej civilizačnými zmenami poznačenej krajine nadobúda jej chov a obhospodarovanie nové významy. V prvom rade spomeňme jej adaptabilitu na zmenené podmienky a obrovskú reprodukčnú kapacitu, ktorá sa pri nesprávnom obhospodarovaní začína užívateľom poľovných revírov vymykať z rúk nielen u nás, ale aj v celej Európe. Následok sa v kontexte s priaznivými životnými a potravnými podmienkami (napr. zvyšovanie výmery plôch s pestovaním kukurice) prejavuje v poslednom desaťročí výrazným zvyšovaním denzity diviačej zveri až do takých rozmerov, že vo viacerých európskych krajinách sa už hovorí o populačnej explózii diviačej zveri.
Zo znaleckého denníka
Smoliar
Zalko (autor)
Ak je pravdou, že nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch, v našom prípade to určite platí najmenej dvojnásobne. Keď sa pracovitý a podnikavý človek, možno trochu hazardér, pretåka životom tak, že ho na každom kroku doslova prenasleduje nešťastie a veľké nepríjemnosti, potom nazvať ho smoliarom ani nie je primerané. Možno primeranejšie by bolo označiť ho za nešťastného a nerozvážneho bonvivána.
Bettinsolitalianska elegancia na slovenskom trhu
Značka BETTINSOLI je na slovenskom trhu pomerne nová a poľovníci ju veľmi nepoznajú, preto bude pre mnohých veľmi užitočné dozvedieť sa niekoľko informácií o zbraniach tejto značky.
Program Celoštátnej výstavy s medzinárodnou účasťou
POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA Nitra 2005
Rybárstvo
Fenomén zvaný feederROMAN ZUPKO
S feedrom som sa zoznámil pred tromi rokmi. Kedže nemám veľa času na dlhé výpravy, hľadal som metódu lovu, pri ktorej by som v relatívne krátkom čase nachytal množstvo rýb a zároveň tým aktívne relaxoval.
Dážďovka je teraz neodolateľnou nástrahouSezóna ostrieža
V zime a v prvých mesiacoch jari, kedy sú ešte šťuky i zubáče chránené, je ideálny čas na lov ostriežov. Nemecký špecialista Michael Kahlstadt, ktorého mnohí pokladajú za „dážďovkového čarodejníka“, sa s čitateľmi časopisu Der Raubfisch podelil o svoje skúsenosti zo zimného lovu ostriežov. Pre čitateľov PaR sme vybrali najzaujímavejšie postrehy z jeho článku.
Umelý odchov plôdika jesetera maléhoMVDr. JURAJ MÉSZÁROS, CSc., Ing. JÁN KOHÚT,
Ing. MAGDALÉNA JANOUŠOVÁ, JURAJ VITEK, RÓBERT HUSZÁR
Chov jesetera malého (Acipenser ruthenus L. 1758)
sa v európskych akvakultúrach uberá cestou ochrany a zveľadenia genofondu pôvodných riečnych populácií (Holčík, 1998), pričom je ovplyvnený možnosťami trhovej produkcie rýchlorastúcich medzidruhových krížencov. Na udržanie pôvodných populácií jesetera malého v Dunaji a jeho prítokoch už nestačí iba prirodzená reprodukcia, ale treba vytvárať podmienky na zvýšenie produkcie násadového materiálu v umelých chovoch.
Výnimka na vybrané kaprové revíry
Na základe žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu vydalo Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutie č. 527/4. 3. 2004. Na jeho základe sa na vybraných kaprových revíroch SRZ, ktoré uverejňujeme, začína rybárska sezóna od 16. mája 2005 (pondelok).
Hlavátkový festivalText a snímky MIROSLAV ZONTÁG
Hlavátka - skvost nášho rybieho sveta, poklad našich vôd! - tieto superlatívy vyriekol pred vyše päťdesiatimi rokmi nestor slovenských hlavátok, ich obdivovateľ a chovateľ Samo Ivaška z Martina.
Kaprové stredisko Rady SRZ Malé Zálužiedôležitá prevádzka pre odchov šťuky, kapra a sumca
Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK
Stredisko Malé Zálužie vybudoval Slovenský rybársky zväz, ale po založení akciovej spoločnosti Slovryb bolo začlenené do výrobných štruktúr tejto spoločnosti. Po zmene legislatívy v oblasti obhospodarovania vyhlásených rybárskych revírov sme ho však od roku 1995 opäť včlenili medzi výrobné strediská Rady SRZ a stalo sa dôležitou prevádzkou nadregionálneho významu. A fakt, že v ňom naozaj dokážu chovať kvalitné násady, potvrdzuje aj stále rastúci dopyt nielen základných organizácií SRZ, ale aj iných užívateľov rybárskych revírov v oblasti Nitra - Zlaté Moravce - Hlohovec - Trenčín - Topoľčany a Piešťany.
Nové technológie chovov lososovitých
V apríli sa v priestoroch renesančného zámku kniežaťa Dr. Radoslava Kinského v Žďári nad Sázavou konal odborný seminár zameraný na akvakultúru lososovitých pod názvom Výživa, prevencia ochorení a progresívne technológie v chovoch lososovitých rýb. Vydarený seminár pre viac než 70 účastníkov prevažne z ČR, ale aj zo Slovenska zorganizovala dánska spoločnosť BioMar, zameraná na výrobu kàmnych zmesí pre umelé chovy rýb.
Ichtyofauna Drietomice v Bielych KarpatochRNDr. JOZEF MÁJSKY, ŠOP SR, Správa CHKO Biele Karpaty, RNDr. IGOR HOLEČEK, ObÚ ŽP
Trenčín
Potok Drietomica je hneď po riečke Vláre druhým najvodnatejším pravostranným prítokom Váhu stekajúcim z Bielych Karpát. Prameň a najhornejší úsek tohto bielokarpatského toku leží na moravskej strane pohoria. Nad obcou Drietoma (okr. Trenčín) má Drietomica okrem menších úprav lomovým kameňom (mosty, kopanice a pod.) prirodzený charakter, håbku 0,5-2 m a priemernú šírku 5,5 m. Prakticky v celej dåžke sú dobre vyvinuté brehové porasty (jelša lepkavá, vàby), niektoré úseky sú priamo v kontakte s lesom. Keďže má zachované aj zoocenózy (bežný je v nej napr. rak riečny), bol asi 8 km dlhý úsek Drietomice nad obcou Drietoma až po štátnu hranicu s ČR vyhlásený za prírodnú pamiatku (PP) . Prevažná časť chráneného toku leží v CHKO Biele Karpaty a táto skutočnosť zatiaľ nijako neovplyvnila rybárske využívanie revíru (2-0380-4-1 lososový P).
Ján Dubeň vystavovalVeľa vody pretieklo slovenskými riekami a potokmi počas štyri a pol desaťročia, kedy si rodák zo Štiavnika neďaleko Žiliny a dlhoročný pracovník Výskumného ústavu chemických vláken vo Svite prvýkrát zobral k vode okrem rybárskeho prúta aj fotoaparát - v tom období populárnu dvojokú zrkadlovku Flexaret. Fotoaparát sa potom na dlhé roky stal Jánovi Dubeňovi nerozlučným priateľom a postupne čoraz hlbšie vnikal do tajov čierno-bieleho kumštu.
Belá č. 1Ing. PETER BELEŠ
Najvýznamnejším pravostranným prítokom Váhu v jeho hornej časti je známa horská riečka Belá, vznikajúca sútokom Kôprovského a Tichého potoka v Podbanskom. Potoky odvádzajú z tatranských dolín rovnomenného názvu vodu, vyznačujúcu sa nízkou teplotou, vysokým nasýtením kyslíkom a, samozrejme, aj čistotou, čo sú základné predpoklady výskytu lososovitých druhov rýb. V pozadí sa vynímajú Liptovské kopy a hneď vedľa symbolický vrch slovenského štátu - Kriváň, ktorý dotvára rozprávkovo krásnu scenériu okolia. Plocha povodia Belej predstavuje 244 km2, dåžka údolia 36,3 km a lesnatosť 40 %. Správcom vodného toku je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica.
