Poľovníctvo
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_p01.jpg)
Ing. MARIÁN ŠEBO
Koncom marca vrcholila organizačná a korešpondenčná časť prípravy Celoštátnej výstavy s medzinárodnou účasťou POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA NITRA 2005.
Takže, aspoň heslovito:
čo sa v uplynulých týždňoch a dňoch dialo v meste pod Zoborom?
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_p02.jpg)
Lovec nie je poľovník
Už o pár desiatok minút mal vymenovať nových sudcov, našiel si však chvíľu aj pre náš časopis. Ako vysvitlo, pán prezident je naším čitateľom prostredníctvom syna, ktorý Poľovníctvo a rybárstvo odoberá. Bol to trochu zvláštny kontrast, sedieť v tých starožitných kreslách prezidentského paláca a zhovárať sa pritom o lese či útoku vlčej svorky. Nuž ale - prečo nie, keď je vaším spoločníkom muž, ktorý je už takmer štyridsať rokov členom Slovenského poľovníckeho zväzu?
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_p03.jpg)
Telemetria jelenej zveri na Poľane
SLAVOMÍR FINĎO, JOZEF BUČKO, PETER KAŠTIER, Lesnícky výskumný ústav Zvolen
V tomto príspevku nadväzujeme na výsledky telemetrie jelenej zveri z Nízkych Tatier, ktoré sme uverejnili v PaR č. 9/2003 a porovnávame ich s novými poznatkami dosiahnutými na Poľane v rokoch 2004-2005. S odstupom času nás zaujímalo správanie jelenej zveri v jednom z našich najznámejších poľovných revírov - Chránenej poľovnej oblasti Poľana, ktorá je známa kvalitnou populáciou jelenej zveri a vysokoúživným prostredím.
Telemetrický výskum na Poľane sme začali v roku 2004 vďaka ochote a podpore Lesov SR, š. p. v Banskej Bystrici. Na tomto mieste sa tiež chceme úprimne poďakovať lesníkom z jednotlivých lesných správ, ktorí nám pomohli pri odchytávaní zveri a poskytovali nám aj poznatky z priameho pozorovania označených jedincov.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_p04.jpg)
MVDr. RUDOLF JANTO, Krajská veterinárna a potravinová správa Banská Bystrica, Ing. MARCEL LEHOCKÝ, Lesy SR Banská Bystrica,
MVDr. VILÉM KOPŘIVA, Krajská veterinárna a potravinová správa Trenčín
Z poľovníckeho hľadiska je diviačia zver veľmi atraktívny druh a v súčasnej civilizačnými zmenami poznačenej krajine nadobúda jej chov a obhospodarovanie nové významy. V prvom rade spomeňme jej adaptabilitu na zmenené podmienky a obrovskú reprodukčnú kapacitu, ktorá sa pri nesprávnom obhospodarovaní začína užívateľom poľovných revírov vymykať z rúk nielen u nás, ale aj v celej Európe. Následok sa v kontexte s priaznivými životnými a potravnými podmienkami (napr. zvyšovanie výmery plôch s pestovaním kukurice) prejavuje v poslednom desaťročí výrazným zvyšovaním denzity diviačej zveri až do takých rozmerov, že vo viacerých európskych krajinách sa už hovorí o populačnej explózii diviačej zveri.
Zo znaleckého denníka
Smoliar
Zalko (autor)
Ak je pravdou, že nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch, v našom prípade to určite platí najmenej dvojnásobne. Keď sa pracovitý a podnikavý človek, možno trochu hazardér, pretåka životom tak, že ho na každom kroku doslova prenasleduje nešťastie a veľké nepríjemnosti, potom nazvať ho smoliarom ani nie je primerané. Možno primeranejšie by bolo označiť ho za nešťastného a nerozvážneho bonvivána.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_p05.jpg)
talianska elegancia na slovenskom trhu
Značka BETTINSOLI je na slovenskom trhu pomerne nová a poľovníci ju veľmi nepoznajú, preto bude pre mnohých veľmi užitočné dozvedieť sa niekoľko informácií o zbraniach tejto značky.
Program Celoštátnej výstavy s medzinárodnou účasťou
POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA Nitra 2005
Rybárstvo
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r01.jpg)
ROMAN ZUPKO
S feedrom som sa zoznámil pred tromi rokmi. Kedže nemám veľa času na dlhé výpravy, hľadal som metódu lovu, pri ktorej by som v relatívne krátkom čase nachytal množstvo rýb a zároveň tým aktívne relaxoval.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r02.jpg)
Sezóna ostrieža
V zime a v prvých mesiacoch jari, kedy sú ešte šťuky i zubáče chránené, je ideálny čas na lov ostriežov. Nemecký špecialista Michael Kahlstadt, ktorého mnohí pokladajú za „dážďovkového čarodejníka“, sa s čitateľmi časopisu Der Raubfisch podelil o svoje skúsenosti zo zimného lovu ostriežov. Pre čitateľov PaR sme vybrali najzaujímavejšie postrehy z jeho článku.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r03.jpg)
MVDr. JURAJ MÉSZÁROS, CSc., Ing. JÁN KOHÚT,
Ing. MAGDALÉNA JANOUŠOVÁ, JURAJ VITEK, RÓBERT HUSZÁR
Chov jesetera malého (Acipenser ruthenus L. 1758)
sa v európskych akvakultúrach uberá cestou ochrany a zveľadenia genofondu pôvodných riečnych populácií (Holčík, 1998), pričom je ovplyvnený možnosťami trhovej produkcie rýchlorastúcich medzidruhových krížencov. Na udržanie pôvodných populácií jesetera malého v Dunaji a jeho prítokoch už nestačí iba prirodzená reprodukcia, ale treba vytvárať podmienky na zvýšenie produkcie násadového materiálu v umelých chovoch.
Výnimka na vybrané kaprové revíry
Na základe žiadosti Slovenského rybárskeho zväzu vydalo Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutie č. 527/4. 3. 2004. Na jeho základe sa na vybraných kaprových revíroch SRZ, ktoré uverejňujeme, začína rybárska sezóna od 16. mája 2005 (pondelok).
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r04.jpg)
Text a snímky MIROSLAV ZONTÁG
Hlavátka - skvost nášho rybieho sveta, poklad našich vôd! - tieto superlatívy vyriekol pred vyše päťdesiatimi rokmi nestor slovenských hlavátok, ich obdivovateľ a chovateľ Samo Ivaška z Martina.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r05.jpg)
dôležitá prevádzka pre odchov šťuky, kapra a sumca
Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK
Stredisko Malé Zálužie vybudoval Slovenský rybársky zväz, ale po založení akciovej spoločnosti Slovryb bolo začlenené do výrobných štruktúr tejto spoločnosti. Po zmene legislatívy v oblasti obhospodarovania vyhlásených rybárskych revírov sme ho však od roku 1995 opäť včlenili medzi výrobné strediská Rady SRZ a stalo sa dôležitou prevádzkou nadregionálneho významu. A fakt, že v ňom naozaj dokážu chovať kvalitné násady, potvrdzuje aj stále rastúci dopyt nielen základných organizácií SRZ, ale aj iných užívateľov rybárskych revírov v oblasti Nitra - Zlaté Moravce - Hlohovec - Trenčín - Topoľčany a Piešťany.
Nové technológie chovov lososovitých
V apríli sa v priestoroch renesančného zámku kniežaťa Dr. Radoslava Kinského v Žďári nad Sázavou konal odborný seminár zameraný na akvakultúru lososovitých pod názvom Výživa, prevencia ochorení a progresívne technológie v chovoch lososovitých rýb. Vydarený seminár pre viac než 70 účastníkov prevažne z ČR, ale aj zo Slovenska zorganizovala dánska spoločnosť BioMar, zameraná na výrobu kàmnych zmesí pre umelé chovy rýb.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r06.jpg)
RNDr. JOZEF MÁJSKY, ŠOP SR, Správa CHKO Biele Karpaty, RNDr. IGOR HOLEČEK, ObÚ ŽP
Trenčín
Potok Drietomica je hneď po riečke Vláre druhým najvodnatejším pravostranným prítokom Váhu stekajúcim z Bielych Karpát. Prameň a najhornejší úsek tohto bielokarpatského toku leží na moravskej strane pohoria. Nad obcou Drietoma (okr. Trenčín) má Drietomica okrem menších úprav lomovým kameňom (mosty, kopanice a pod.) prirodzený charakter, håbku 0,5-2 m a priemernú šírku 5,5 m. Prakticky v celej dåžke sú dobre vyvinuté brehové porasty (jelša lepkavá, vàby), niektoré úseky sú priamo v kontakte s lesom. Keďže má zachované aj zoocenózy (bežný je v nej napr. rak riečny), bol asi 8 km dlhý úsek Drietomice nad obcou Drietoma až po štátnu hranicu s ČR vyhlásený za prírodnú pamiatku (PP) . Prevažná časť chráneného toku leží v CHKO Biele Karpaty a táto skutočnosť zatiaľ nijako neovplyvnila rybárske využívanie revíru (2-0380-4-1 lososový P).
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r07.jpg)
Veľa vody pretieklo slovenskými riekami a potokmi počas štyri a pol desaťročia, kedy si rodák zo Štiavnika neďaleko Žiliny a dlhoročný pracovník Výskumného ústavu chemických vláken vo Svite prvýkrát zobral k vode okrem rybárskeho prúta aj fotoaparát - v tom období populárnu dvojokú zrkadlovku Flexaret. Fotoaparát sa potom na dlhé roky stal Jánovi Dubeňovi nerozlučným priateľom a postupne čoraz hlbšie vnikal do tajov čierno-bieleho kumštu.
![](/images/upload/Image/PaR/maj/k_r08.jpg)
Ing. PETER BELEŠ
Najvýznamnejším pravostranným prítokom Váhu v jeho hornej časti je známa horská riečka Belá, vznikajúca sútokom Kôprovského a Tichého potoka v Podbanskom. Potoky odvádzajú z tatranských dolín rovnomenného názvu vodu, vyznačujúcu sa nízkou teplotou, vysokým nasýtením kyslíkom a, samozrejme, aj čistotou, čo sú základné predpoklady výskytu lososovitých druhov rýb. V pozadí sa vynímajú Liptovské kopy a hneď vedľa symbolický vrch slovenského štátu - Kriváň, ktorý dotvára rozprávkovo krásnu scenériu okolia. Plocha povodia Belej predstavuje 244 km2, dåžka údolia 36,3 km a lesnatosť 40 %. Správcom vodného toku je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica.