Sezóna sa každoročne, vlastne už len skoro každoročne vďaka zosúlaďovaniu našej legislatívy
s legislatívou EU, začína lovom sluky – posla jari.
Pre mnohých poľovníkov, hlavne z horských a podhorských oblasti je to jediná príležitosť v roku, keď zo skrine vytiahnu svoju brokovnicu. Pre iných je zas brokovnica najpoužívanejšou zbraňou, hlavne v revíroch
s chovom drobnej zveri. Naši predkovia poľovali brokovnicou takmer na všetku zver. Odborné články v časopise LOVEC z roku 1927, obhajujúce lov diviačiat
na spoločných poľovačkách hromadnou strelou (hrubým brokom) rozhodne neznejú nelogicky. Z hľadiska bezpečnosti na spoločných poľovačkách je to neporovnateľne bezpečnejší a tiež omnoho účinnejší spôsob streľby na bežiaci cieľ na krátku vzdialenosť ako používanie výkonných guľových kalibrov.
V súčasnosti je síce povolené loviť diviačiu zver aj brokovou zbraňou, avšak len s použitím jednotnej strely. Aj keď je teda používanie brokovníc oproti minulosti obmedzené, rozhodne by táto zbraň nemala chýbať v skrini žiadneho poľovníka. Veď aj v revíroch, kde nie je hlavnou zverou drobná zver je potrebné tlmiť malé šelmy, predovšetkým líšky. Pripomeňme si teda v skratke, čo sú to brokové zbrane.
CHARAKTERISTIKA A ROZDELENIE BROKOVÝCH ZBRANÍ
Broková zbraň je zbraň skonštruovaná na použitie hromadnej, alebo jednotnej strely. Hromadná strela (broky) sa používa predovšetkým na streľbu na pohyblivé (dynamické) ciele.
 |
 |
 |
 |
|
| Jednohlavňová alebo opakovacia brokovnica |
Broková dvojka | Broková kozlica | Brokový troják |
Brokovnice sú konštruované ako jednohlavňové alebo viachlavňové. Jednohlavňové brokovnice môžu byť jednovýstrelové, tzv. jednušky, opakovacie (sú zriedkavé) alebo samočinné, tzv. brokové automaty. Viachlavňové brokové zbrane delíme na brokové dvojky, brokové kozlice a brokové trojáky.
Ďalej brokové zbrane delíme na:
Lefaucheux (lefošky) do ktorých sa používa strelivo s ihlou vyčnievajúcou zhora nábojnice von z hlavne,
Lankasterky s vonkajšími bicími kohútmi ktoré sa naťahujú ručne. Používa sa do nich klasické brokové strelivo so stredovým zápalom. Aj keď lankastrky nezadržateľne ustupujú systému hamerles, dodnes sa tešia obľube hlavne fajnšmekrov, ktorí kladú dôraz na dizajn zbrane. Renomovaní výrobcovia zbraní neraz zaraďujú do svojho sortimentu luxusné lankasterové brokovnice.
Hammerlessky s vnútornými bicími kladivami, ktoré sa naťahujú zalomením
zbrane.
Flobertky používajúce náboje s okrajovým zápalom malých kalibrov,
Vtáčnice menšie ako kaliber 28 ale väčšie ako 9 mm.
BROKOVÉ KALIBRE
Kaliber brokových zbraní sa označuje súčasným označení kalibra a dåžky nábojovej komory (napr. 12 x 70 kde 12 je kaliber a 70 dåžka nábojovej komory v mm). Kaliber nie je väčšinou udávaný v milimetroch alebo palcoch ako sme na to zvyknutí u guľových kalibrov.
Brokové kalibre a ich priemer v milimetroch
Brokovnica kalibru 12 nemá teda priemer hlavní 12 mm. U týchto zbraní platí nepriama úmernosť medzi kalibrom a priemerom hlavne, teda čím je číslo označujúce kaliber brokovnice väčšie (12, 16, 20 .... ), tým je priemer hlavne menší. Čo teda znamená kaliber brokovej zbrane? Pôvod označovania brokových kalibrov je v Anglicku a udáva počet gulí rovnakého priemeru odliatych z jednej anglickej libry olova (453,59 g). Kaliber 12 teda znamená že sa z libry olova odleje 12 rovnakých gulí. Priemer hlavne kalibru 12 je potom totožný s priemerom týchto gulí, čiže približne 18,4 mm (niektorí autori udávajú, že priemer hlavne je taký, aby ňou gulička voľne prepadla, rozdiel priemeru hlavní od jednotlivých výrobcov sa pohybuje v desatinách milimetra). Tu je teda dôvod uvádzanej nepriamej úmery. Ak z libry olova odlejeme 12 gulí rovnakého priemeru, budú mať samozrejme väčší priemer ako keď z takého istého množstva olova odlejeme 16, 20 alebo 28 gulí. Priemer hlavne kalibru 20 je zhruba 14 mm. U kalibrov menších ako 32 sa označuje priemer vývrtu v tisícinách palca. Napríklad brokový kaliber 36 sa označuje .410, čo v prepočte na milimetre znamená 0,410 x 25,4 mm, teda priemer vývrtu hlavne je 10,414 mm. Dåžka nábojovej komory u súčasných zbraní je najčastejšie 70 mm aj keď čoraz častejšie sa vyskytuje dåžka 76 mm, označovaná ako MAGNUM. U starších zbraní sa môžeme stretnúť s komorou dåžky 65 mm. Použitie streliva MAGNUM v kratších nábojových komorách môže viesť k znehodnoteniu zbrane a v horšom prípade aj k poraneniu alebo dokonca usmrteniu strelca. Je preto dôležité poznať dåžku nábojovej komory a prispôsobiť jej používané strelivo.
ZLOŽENIE BROKOVEJ ZBRANE
Broková zbraň sa skladá z troch hlavných častí – hlavne, púzdra záveru (baskule) a pažby, ďalej z predpažbia a príslušenstva (botka, úchytky remeňa ...)
HLAVEŇ
Brokovnice sa vyrábajú s hladkým vývrtom hlavne (aj keď špeciálne pre použitie jednotných striel sa vyrábajú v USA aj brokové zbrane s drážkovým vývrtom typu paradox). Hladký vývrt zaručí, že hromadná strela nebude rotovať a broky poletia priamo. Pokiaľ by brokom bola udelená rotácia, dostavil by sa tzv. kružnicový efekt, teda stred terča by bol čistý a všetky broky by boli po kružnici. Nábojová komora prechádza prechodovým kužeľom do hladkého vývrtu. Dåžka hlavne u brokovej zbrane ovplyvňuje presnosť streľby podstatne viac ako u zbrane guľovej a vyrába sa v rozmedzí zhruba 600 až 810 mm. Kratšie hlavne sú výhodnejšie pre použitie v lese, dlhšie zas majú výhodu pri použití v poli.
Krytie
Pre posúdenie rozptylu brokových zbraní bol stanovený pojem krytie, ktorý sa udáva v percentách a určuje sa nasledovne:
1. Strelí sa brokom 3,5 mm na vzdialenosť 35 metrov do papiera veľkosti
1 x 1 meter.
2. Okolo stredu zásahu sa opíše kruh s priemerom 75 cm.
3. Spočíta sa počet zásahov v tomto kruhu.
4. Krytie v % sa vypočíta ako počet zásahov v kruhu / počet brokov
v náboji x 100%
| Pomocná tabuľka na výpočet krytia zbraní na poľovnícke účely |
Pomocná tabuľka na výpočet krytia športových zbraní (trap a skeet) |
Príklad:
V náboji je 150 brokov. V 75 cm kruhu napočítame 100 zásahov. Krytie vypočítame podľa vzorca 100/150x100%, teda 66,6%. To znamená, že 66,6% vystrelených brokov skončilo v terči.
Hodnoty krytia sa pohybujú v rozmedzí od 40% u nezahrdlených hlavní po zhruba 80% u hlavní s plným a zosilneným plným zahrdlením.
Zahrdlenie - choke
Zahrdlenie znamená úpravu úsťovej časti brokovej hlavne, zvyšujúcu jej krytie. V praxi sa týmto zahrdlením zvyšuje účinný dostrel. Niekoľko centimetrov (4 - 6) pred ústím hlavne je nábeh, ktorý zaisťuje pozvoľný prechod priemeru hlavne do zahrdlenia. Zahrdlenie udáva o koľko je zmenšený priemer hlavne. Klasické zahrdlenie zvyšuje rýchlosť brokov a zvyšuje krytie. Podľa veľkosti zúženia rozlišujeme hlavne so štvrtinovým, polovičným, trojštvrťovým, plným a zosilneným plným zahrdlením.
Najčastejšie používané zahrdlenia brokových hlavní.
1, Klasické zahrdlenie
2, Zahrdlenie typu zvon (Glocken - Choke)
3, Zahrdlenie na špic (Spitzbogen – Choke)
4, Skeet-zahrdlenie č. 1
5, Komorové zahrdlenie (Nischen - Choke)
6, Skeet-zahrdlenie č. 2 (1/4 choke)
2, Zahrdlenie typu zvon (Glocken - Choke)
3, Zahrdlenie na špic (Spitzbogen – Choke)
4, Skeet-zahrdlenie č. 1
5, Komorové zahrdlenie (Nischen - Choke)
6, Skeet-zahrdlenie č. 2 (1/4 choke)
Nasledujúce údaje platia pre kaliber 12.
|
Zahrdlenie |
Označenie |
Zahrdlenie má priemer menší o |
Krytie v % |
|
Nezahrdlené |
IIIII |
rovnaký po celej dåžke hlavne |
30 |
|
štvrtinové – 1/4 |
IIII |
0,25 mm |
35 – 40 |
|
polovičné – 1/2 |
III |
0,5 mm |
60 |
|
trojštvrtinové 3/4 |
II |
0,75 mm |
70 |
|
plné 1/1 |
I |
1 mm |
75 – 80 |
|
zosilnené plné 1,25 |
I* |
1,25 mm |
80 - 90 |
Tabuľka ukazujúca krytie brokových hlavní so stredným (1) a veľkým (2) zahrdlením a označením užitočného (etického pre usmrtenie zveri) dostrelu týchto hlavní.
Koeficient pre výpočet zahrdlenia pre iné brokové kalibre
|
Veľkosť |
IIIII |
IIII |
III |
II |
I |
I* |
|
Koeficient |
0,00 |
0,0133 |
0,027 |
0,0405 |
0,054 |
0,0676 |
Príklad pre výpočet plného zahrdlenia (I) pre najbežnejšie brokové kalibre :
kaliber 12 - menovitý priemer hlavne 18,40 mm x 0,054 = 0,99 mm
kaliber 16 - menovitý priemer hlavne 16,00 mm x 0,054 = 0,86 mm
kaliber 20 - menovitý priemer hlavne 14,00 mm x 0,054 = 0,76 mm
Pre výpočet zahrdlenia konkrétnej hlavne treba uviesť jeden problém. U výrobcov zbraní v rôznych krajinách platia rôzne normy pre priemer valcovej časti hlavne a to rádovo v rozmedzí desatín milimetra. Priemer je obvykle vyrazený na každej hlavni.
Zahrdlenie je buď pevné, dané pri výrobe hlavne, alebo výmenné.
Výmenné zahrdlenia sú vlastne rúrky s vonkajším závitom, ktoré sa našróbujú do ústia hlavne a buď končia s ňou, alebo presahujú o 2- 8 cm jej koniec. Údaj o zahrdlení je veľmi dôležitý, pretože určuje praktické použitie zbrane. Väčšina dvojhlavňových brokovníc má každú hlaveň zahrdlenú inak. Rozšírená je kombinácia štvrtinového a trojštvrtinového zahrdlenia. Menšie zahrdlenie je výhodnejšie pri streľbe na kratšie vzdialenosti, väčšie naopak na vzdialenejšie ciele.
Zvláštnosťou je skeetové zahrdlenie, ktoré krytie znižuje. Toto zahrdlenie je nepatrné, naviac sa smerom k ústiu hlavne opäť rozširuje. Výsledkom je teda väčší rozptyl pri lepšom rozložení zhluku v zasiahnutej ploche. Brokový roj je ďaleko pravidelnejší.
Vyťahovače - vyhadzovače
Brokové zbrane sú vybavené vyťahovačmi alebo vyhadzovačmi nábojníc. Vyťahovač pri zalomení zbrane nábojnice (alebo aj nevystrelené náboje) len povysunie, aby sa dali pohodlne vybrať. Vyhadzovač (ejektor) vyhodí vystrelenú nábojnicu z komory. Pri zalomení nevystrelenej zbrane sa chová ako vyťahovač.
POKRAČUJEME .....
Ing. Ján Hečlo
Poľovnícka informačná databáza
kaliber 12 - menovitý priemer hlavne 18,40 mm x 0,054 = 0,99 mm
kaliber 16 - menovitý priemer hlavne 16,00 mm x 0,054 = 0,86 mm
kaliber 20 - menovitý priemer hlavne 14,00 mm x 0,054 = 0,76 mm
Pre výpočet zahrdlenia konkrétnej hlavne treba uviesť jeden problém. U výrobcov zbraní v rôznych krajinách platia rôzne normy pre priemer valcovej časti hlavne a to rádovo v rozmedzí desatín milimetra. Priemer je obvykle vyrazený na každej hlavni.
Zahrdlenie je buď pevné, dané pri výrobe hlavne, alebo výmenné.
Výmenné zahrdlenia sú vlastne rúrky s vonkajším závitom, ktoré sa našróbujú do ústia hlavne a buď končia s ňou, alebo presahujú o 2- 8 cm jej koniec. Údaj o zahrdlení je veľmi dôležitý, pretože určuje praktické použitie zbrane. Väčšina dvojhlavňových brokovníc má každú hlaveň zahrdlenú inak. Rozšírená je kombinácia štvrtinového a trojštvrtinového zahrdlenia. Menšie zahrdlenie je výhodnejšie pri streľbe na kratšie vzdialenosti, väčšie naopak na vzdialenejšie ciele.
Zvláštnosťou je skeetové zahrdlenie, ktoré krytie znižuje. Toto zahrdlenie je nepatrné, naviac sa smerom k ústiu hlavne opäť rozširuje. Výsledkom je teda väčší rozptyl pri lepšom rozložení zhluku v zasiahnutej ploche. Brokový roj je ďaleko pravidelnejší.
Vyťahovače - vyhadzovače
Brokové zbrane sú vybavené vyťahovačmi alebo vyhadzovačmi nábojníc. Vyťahovač pri zalomení zbrane nábojnice (alebo aj nevystrelené náboje) len povysunie, aby sa dali pohodlne vybrať. Vyhadzovač (ejektor) vyhodí vystrelenú nábojnicu z komory. Pri zalomení nevystrelenej zbrane sa chová ako vyťahovač.
POKRAČUJEME .....
Ing. Ján Hečlo
Poľovnícka informačná databáza
