Redakcia časopisu Poľovníctvo a rybárstvo
Panónska cesta 9
852 32 Bratislava 5
Bratislava, 23.06.2009
Vybavuje: Ing. Kostra
Naše číslo: 296/2009
VEC: Otvorený list – protest proti nepravdivým a neobjektívnym informáciam uverejnených v článku „Myšiak lesný“ v časopise Poľovníctvo a rybárstvo
Úvodom nášho listu by sme chceli zdôrazniť, že máme záujem o konštruktívnu spoluprácu s tou časťou poľovníckej verejnosti, ktorá vníma aj iné aspekty poľovníctva ako lov, predovšetkým starostlivosť o zver, ochranu predátorov, harmóniu človeka s prírodou, jej neustále spoznávanie a rešpekt pred ňou a nie koristnícky a dobyvateľský vzťah k prírode, kde predátori sú neželaný a trpený element, len pre to, že ich niekto legislatívne chráni.
Vždy sme mali záujem o korektné vzťahy s poľovníkmi, spolupracujeme aj so Slovenským poľovníckym zväzom, viacerými poľovníckymi združeniami a spoločnosťami a našim spoločným spájajúcim ohnivkom reťaze je okrem iného aj boj proti pytliactvu, vykrádačom hniezd dravcov a zakázaným metódam lovu zveri. Preto nás nepríjemne prekvapilo, keď sme si prečítali článok „Myšiak lesný“ v čísle 5/2009 časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, v rubrike zver mesiaca. Dovtedy sme považovali Váš časopis za seriózny a renomovaný časopis, kde sú publikované aj odborné články na dobrej úrovni, ale po prečítaní uvedeného článku sme zostali doslova zaskočení. Autor článku neobjektívne až nenávistne reaguje na našu tlačovú správu z konca marca s názvom Hromadné masakrovanie vtákov na Slovensku pokračuje. Snaží sa vzbudiť dojem, že 22 dravcov (16 myšiakov lesných, 1 myšiak severský, 1 sokol myšiar, a 4 exempláre sokola rároha) v blískosti obcí Malženice a Jaslovské Bohunce uhynulo všetkými inými možnými spôsobmi len nie následkom otravy spôsobenej nastražením otrávených návnad. Autor bez akejkoľvek dôkaznej podpory uvádza, že dravce uhynuli príčinou prirodzených faktorov či už vplyvom aplikácie rodenticídov, kontaktu s elektrickým vedením, vplyvom moreného osiva cez potravný reťazec, ale aj „zimným nedostatkom“. Ochrana dravcov na Slovensku – RPS disponuje konkrétnymi dôkazmi (toxikologickými analýzami), že všetky dravce boli otrávené karbofuranom (2,3-dihydro-2,2-dimethyl-7-benzofuranyl methylkarbamát). Akými konkrétnymi dôkazmi na podporu svojich hypotéz a tvrdení disponuje autor článku? Nie je úlohou zástupcu šéfredaktora dbať na odbornosť a objektívnosť článkov publikovaných vo vlastnom časopise? Ak by aj autor nemal k dispozícii v čase písania článku toxikologické analýzy, tak by mohol už obyčajnou logikou prísť k záveru, že ak by taký masový úhyn bol spôsobený tzv. „zimným nedostatkom“, nebol by iba na obmedzenej ploche 1 km2 ale aj inde v okolí. Keby si autor článku dal tú námahu, dozvedel by sa, že nájdené uhynuté jedince boli v dobrej kondícii, takže o aký zimný nedostatok sa jednalo? Navyše mali uhynuté dravce kàčovito zovreté pazúry (jeden z príznakov otravy karbofuranom). Ak by si autor pozorne prezrel fotodokumentáciu z miesta tragédie napr. na internetovej stránke http://www.dravce.eu.sk, zistil by, že v čase nálezu na lokalite žiadny sneh nebol ! A dravce boli màtve iba niekoľko dní. Aký „zimný nedostatok“ má autor na mysli? A aké vysvetlenie má autor na prítomnosť mnohých màtvol mestských holubov a zajacov? Ako vysvetlí ich prítomnosť? Tiež „zimným nedostatkom“, napriek tomu, že v ich telách sa preukázal karbofuran? Keby si autor pozorne prečítal celý náš článok, zistil by, že na poli bolo rozhádzaných niekoľko desiatok takýchto návnad. Autor ďalej tvrdí, že k masovému úhynu mohlo dôjsť aj „kontaktom s elektrickým vedením vysedávaním na ståpoch.“ Má snáď autor článku nejaký dôkaz, keď si môže dovoliť také jednoznačné konštatovanie? Na telách uhynutých dravcov neboli nájdené žiadne známky popálenia elektrickým prúdom. Úhyn vplyvom rodenticídov a moreného osiva? Nič podobné nebolo na ploche aplikované v tom čase, čo polícia overila na územne príslušnom poľnohospodárskom družstve, ktoré obhospodaruje pozemky kde boli nájdené uhynuté dravce.
Mrzí nás, že práve redakcia PaR sa namiesto spoločného odsúdenia takýchto poľutovaniahodných nelegálnych praktík dal na ich bagatelizovanie, snahu o spochybňovanie a zastieranie, o navodení dojmu, že ochranári si uvedené fakty vymýšľajú v snahe útočiť na poľovnícku obec. O tom svedčí aj veta z článku: „Podobné tlačové správy sú zamerané proti poľovníkom.“ Mohol by autor článku nájsť jedinú vetu, v ktorej sme z masakry pri Malženiciach obvinili poľovníkov? Trestné oznámenia boli podané na neznámeho páchateľa.
Ak má autor pochybnosti o používaní karbofuranu, dávame do pozornosti internetovú stránku http://www.karbofuran.cz, kde môže nájsť aj databázu zdokumentovaných otráv živočíchov.
Zo strany zástupcu šéfredaktora redakcie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo by sme skôr očakávali ústretovosť a odsúdenie podobných barbarských, nelegálnych praktík vykladania neselektívnych otrávených návnad namiesto bagatelizovania, zahmlievania existencie problému, zakrývania si očí pred realitou a nedôvodneného útočenia na organizáciu, ktorá na to poukazuje. To je z najväčšou pravdepodobnosťou asi tá najkratšia cesta ako pomôcť poľovníctvu. V našej dokumentácii máme zaznamenaných viac prípadov vykladania otrávených návnad, napríklad pri Majcichove Veľkom Grobe, alebo Veľkom Mederi, kde boli vykladané otrávené vajcia, na ktorých bolo aj grafické varovanie vo forme lebky s nápisom JED! Situáciu možno dokresliť nálezmi mnohých otrávených jedincov vzácnych druhov dravcov, u ktorých bolo preukázané, že príčinou úhynu bola otrava.
V ďalšej časti článku autor spomína prípad z roku 2003 vo Vlčanoch. Tu by sme autorovi doporučili, aby si spomenul, kto zozbieral uvedených 116 pernatých dravcov a kto následne robil veterinárnu expertízu. Je zarážajúce, že pán Ing. Šebo, ktorý bol vtedy na mieste činu si už akosi nevie spomenúť, že bohužiaľ prípad nebol odborne zvládnutý v dôsledku nesprávneho postupu vyšetrovania došlo k pochybeniu vyšetrovania štátnymi orgánmi. Príčina úhynu totiž nebola zisťovaná, pretože všetky uhynuté jedince namiesto podrobnej obhliadky boli ihneď odvezené a spálené v kafilérii, tieto okolnosti sú zaznamenané aj vo vyšetrovacích spisoch.
Sme presvedčení, že verejnosť má právo na objektívne informácie. Rozhodne svoje miesto majú aj subjektívne názory jednotlivcov ale len vtedy ak sú podporené dôkazmi. Rubrika zver mesiaca, kde sú predstavované jednotlivé druhy, si skôr vyžaduje objektívne, vecné informácie a fakty. Vecným a objektívnym informáciám o druhu myšiak lesný je formálne venovaný iba prvý krátky odstavec, čo pôsobí dosť úsmevne. Namiesto toho je väčšina článku zameraná na mierne povedané subjektívne hodnotenie postoja a vyjadrení iného občianskeho združenia, na osočovanie založeného na nedostatočne zistených až vymyslených informáciách a ignorovania dôležitých faktov publikovaných v našej tlačovej správe. Takto podľa nášho názoru došlo k nekorektnému spôsobu manipulácie s verejnou mienkou.
Sme preto rozhodnutí podniknúť právne kroky a cez médiá dať informácie na správnu mieru, veríme však, že Vaša redakcia podnikne primerané kroky a uverejní ospravedlnenie a informáciu, že v článku boli publikované subjektívne názory nezakladajúce sa na pravde a nepravdivo vyslovený názor, že naša organizácia útočí na poľovníkov.
Záverom si dovoľujeme požiadať redakciu PaR o zverejnenie našej reakcie vo Vašom časopise, čo by sme považovali za najoptimálnejšie vyriešenie tejto nepríjemnej situácie, ktorá poškodzuje dobré meno našej organizácie.
Veríme, že naše stanovisko prispeje k pochopeniu situácie a uvedené nedorozumenie sa kladne vyrieši
Jozef Chavko
Predseda RPS
Predseda RPS
Na vedomie:
Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Sekcia lesnícka – oddelenie poľovníctva
Dobrovičova 12
812 66 Bratislava
Kancelária Slovenského poľovníckeho zväzu
Štefánikova 10
Bratislava 811 05
Štátna ochrana prírody SR
Správa CHKO Malé Karpaty
Štúrova 115
900 01 Modra
Poľovnícka informačná databáza
