S kuvikom plačlivým (Athene noctua) sa dnes najčastejšie stretneme na poľnohospodárskych dvoroch v nížinách, pahorkatinách a v kotlinách. Jarné a jesenné noci takýchto miest patria práve jeho „kuvikaniu“. Netreba sa ho obávať, neprináša smrť ako sa vraví v poverách, práve naopak, vytvorí atmosféru a je obohatením našej krajiny. Jeho význam spočíva tiež v love hlodavcov - škodcov poľnohospodárskych plodín. Z pohľadu ekológie je kuvik prirodzenou súčasťou krajiny a ak v nej chýba, niečo nie je v poriadku.
Je to malý druh sovy s rozpätím krídel do 50cm. Samček i samička sú rovnako sfarbení, sivohnedí až hnedí s guľatými škvrnami s bielym spodkom tela. Majú voskovožltý zobák a čierne pazúry.
Rozšírenie
Kuvik je rozšírený v celej Európe, chýba v Írsku a v Škandinávii, ťažiskom rozšírenia sú krajiny okolo Stredozemného mora a Rumunsko. Areál ďalej pokračuje cez severnú a severovýchodnú Afriku do Ázie, severne od Himalájí, južne od Ruska až po Žlté more. Európska populácia zahàňa asi 560 tisíc hniezdnych párov a približne od polovice minulého storočia je hodnotená ako klesajúca. Na Slovensku druh ustupuje podobne ako inde v strednej Európe. V minulosti patril kuvik medzi najbežnejšie druhy sov u nás, dnešný stav sa odhaduje asi na 800 – 1000 hniezdnych párov a populácia má mierne klesajúcu tendenciu. Najväčšiu hustotu dosahuje na Východoslovenskej nížine.
Prostredie
Pre kuvika je charakteristická otvorená poľnohospodárska krajina, nížinná alebo pahorkatinná. Súvislým lesom sa vyhýba. V minulosti osídľoval voľnú krajinu, no s ústupom pasienkárstva a zmenami v krajine (intenzifikáciou poľnohospodárstva) sa ťažiskom jeho rozšírenia stali areály poľnohospodárskych dvorov. Ako lovisko potrebuje voľnú plochu s nízkym alebo riedkym porastom, pravidelne kosené lúky, okraje ciest a podobne, kde loví pochôdzkou po zemi, prípadne s poztriežky. Tak isto potrebuje miesto pre oddych a hniezdenie. Známe sú i hniezdenia na sídliskách. Mimo Európy obýva aj púšte a polopúšte, stepné biotopy a hniezdi aj v zemných norách.
Potrava
V potrave v lete prevláda veľký hmyz, v zime malé hlodavce a vtáky. Typickou potravou sú dážďovky. Kuvik loví v noci, no v období hniezdenia aj cez deň. Je bojovný a korisť prehåta vcelku.
Hniezdenie
Pár žije v partnerstve po celý život, verný sú aj teritóriu. Prenikavým hlasom „kuvit“ si ho obhajuje najmä na začiatku jari, no aj na jeseň. Hniezdenie trvá asi dva mesiace a kuvik hniezdi raz ročne. Na 4 – 7 bielych vajciach sedí iba samička, samček ju kàmi. O potomstvo sa starajú obaja rodičia. Hniezdi na povalách budov, pod strechami, v rôznych dierach múrov, v dutinách stromov alebo v zemných norách. Na hniezdisku nesmie byť vyrušovaný a musí nájsť dostatok potravy.
Faktory ohrozenia
Nepriateľom kuvika sú vertikálne postavené rúry a odkvapy do ktorých kuvik spadne a už nevie vyletieť, otvorené nádrže s melasou alebo odpadovým kalom, otrávené hlodavce, doprava. No kuvik mizne z našej krajiny hlavne vďaka zániku pasienkov a lúk, starých ovocných sadov a hlavových vàb v minulosti pestovaných ako zdroj prútia, používaniu chémie v poľnohospodárstve, zaorávaniu okrajov poľných ciest, zmenšeniu potravnej ponuky. Medzi prirodzené faktory patria tuhé zimy a predácia na hniezdach. Presné príčiny jeho úbytku však nie sú úplne známe.
Praktická pomoc
Pre stabilizáciu a ochranu druhu v Európe je dôležité podporiť výskum, ktorý by spresnil príčiny úbytku. Je potrebné zachovávať a zlepšovať štruktúru krajiny, navrátiť stromoradia do polí, nezaorávať okraje poľných ciest, vytvárať pre kuvika nové loviská s nízkym porastom. Dôležité sú bezpečné hniezdiská ktoré je možné vytvárať formou búdok umiestňovaných na starých budovách fariem.
Spracoval: Martin Dobrý
Autor fotografií: Stanislav Harvančík
Autor fotografií: Stanislav Harvančík
