Sokol myšiar (Falco tinnunculus), nazývaný tiež poštolka, či pustovka, je najčastejšie sa vyskytujúcim dravcom v blízkosti ľudských obydlí. Patrí do skupiny tzv. malých sokolov. Tak ako aj iné druhy sokolov nestavia si vlastné hniezdo. Môžete sa s ním preto stretnúť nielen vo voľnej prírode, ale tiež v intraviláne obcí. Svoju prítomnosť prezrádza tiež výrazným zvukovým prejavom, najčastejšie v období hniezdenia, kedy sa opakovane ozýva ostrým „ki ki ki ki“. Samček aj samička majú hrdzavo-hnedý chrbát s čiernymi bodkami, brušná strana je bledšia. Rozdiel je v sfarbení hlavy a chvosta – kým samec má tieto časti tela popolavosivé, v prípade samice a mladých jedincov sú hnedavé s pruhovaním. Na konci chvosta je výrazný čierny lem, ktorý možno pozorovať z oboch strán.
Rozšírenie
Druh je rozšírený takmer v celej Európe, pričom európska populácia predstavuje vyše 330.000 párov. Na Slovensku hniezdi 4-6.000 párov z tohto počtu.
Prostredie
Typickým prostredím sokola myšiara je otvorená krajina, najmä v nížinách a pahorkatinách. Polia, lúky, a pasienky predstavujú potravný biotop a remízky, stromoradia, či nesúvislé lesné porasty s dostatkom hniezd strák, myšiakov a iných druhov, mu poskytujú podmienky na hniezdenie. Hniezdi aj na skalných bralách. Ako už bolo spomenuté, sokol myšiar sa adaptoval na život v blízkosti ľudských obydlí. V mestách a na dedinách využíva na hniezdenie rôzne budovy, napríklad kostoly, hrady, paneláky, ale aj porasty stromov v parkoch, záhradách či cintorínoch. Vyhľadávaným miestom na hniezdenie sú aj hniezdne búdky, zhotovené z dreva, alebo hliníka.
Časť populácie naše územie v zimnom období opúšťa, časť u nás zimuje.
Potrava
Už z názvu druhu vyplýva, čo tvorí prevažnú časť potravy – sú to drobné zemné cicavce, predovšetkým hraboš poľný. Vďaka tomu je sokol myšiar spolu s ďalšími druhmi s rovnakým potravným spektrom veľmi dôležitým článkom pri regulácii početnosti škodcov poľnohospodárskych plodín. V potrave sa vyskytujú tiež plazy – jašterice a slepúchy, vtáky a najmä v lete aj hmyz. Veľmi často môžeme vidieť poštolku pri trepotavom lete, kedy takýmto spôsobom striehne na korisť na jednom mieste niekoľko sekúnd, nie však dlhšie ako minútu. Po tom, ako korisť objaví, spustí sa prudko k zemi a zaloví.
Hniezdenie
Svadobné lety a obhajovanie hniezdneho teritória prebieha koncom februára a v marci, hniezdenie začína v apríli a máji. V niektorých prípadoch môže mať pár dve znášky za rok. Samica znáša najčastejšie 4-6 vajec a inkubuje ich približne 4 týždne. V tomto období sa samec stará o prísun potravy pre samicu. Po 4-5 týždňoch od vyliahnutia mláďatá vyletujú z hniezda. Po tom, ako absolvujú svoje prvé lety, bývajú často vyčerpané a môžu sa stať ľahkou korisťou rôznych predátorov (líška, kuna), ale tiež psov a mačiek. Často vypadnú z hniezda ešte pred vyletením.
Faktory ohrozenia
Sokol myšiar je ohrozený priamo nelegálnymi odstrelmi, prípadne likvidovaním hniezdnych príležitostí vystreľovaním hniezd v remízkach a vetrolamoch. Ďalším ohrozením je používanie chemických pesticídnych a rodenticídnych prípravkov, kedy v dôsledku konzumácie otráveného živočícha dochádza k sekundárnej otrave, prípadne dochádza k degradácii potravného biotopu. Sokol myšiar patrí medzi najčastejšie obete zrážky s autom, nakoľko často loví pozdåž ciest.
Praktická pomoc
Ľudia sa na našu organizáciu často obracajú v prípade, že sokol myšiar si na hniezdenie vyberie črepník na ich balkóne, alebo iné vhodné miesto. V takomto prípade je najlepším riešením sokola nevyrušovať a nechať ho vyhniezdiť. Prítomnosť tohto druhu môže spestriť Váš život, keď ho budete bez rušenia sledovať pri kàmení mláďat, alebo pri ich prvých pokusoch o vzlietnutie. V prípade vhodných podmienok vychovajú rodičia zdravé potomstvo. Okrem kľudu môžete pomôcť napríklad aj v prípade, že by hrozilo vypadnutie mláďat z hniezda (črepník na okraji balkóna, na parapete a pod.) a zabezpečiť okraj z jednej strany pletivom, prípadne inou zábranou tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť rodičov a ich prístup na hniezdo.
V prípade nálezu vyčerpaného, zraneného, alebo inak hendikepovaného živočícha je vždy potrebné kontaktovať odborníkov zo štátnych alebo mimovládnych organizácií. Každá situácia si vyžaduje individuálny prístup. Pri náleze mláďatka vypadnutého z hniezda je vždy najlepším riešením, ak nie je zranené, umiestniť ho späť. Ak sa jedná o vyletené mláďa, je dobré ho umiestniť na vyvýšené miesto, pokiaľ možno v blízkosti hniezda, aby sa oňho rodičia ešte dokázali postarať a aby sa nestalo korisťou iných živočíchov.
Spracovala: Lucia Deutschová
Autor fotografií: Bedřich Landsfeld
