V týchto dňoch obdržali predplatitelia v Slovenskej a v Českej republike časopis
číslo 4/2009 a zároveň bol distribuovaný do predajnej siete v oboch republikách. Odborné články sú v tomto čísle zamerané na: MUDr. M. Vodňanský, PhDr.
Zásady regulovania stavov diviačej zveri
Na extrémne rozšírenie diviačej zveri v niektorých oblastiach reagujú poľovníci zvýšeným odstrelom, ale problémy so škodami nie sú tým uspokojivo riešené. Zjavne musí byť lov diviačej zveri vzhľadom na jej veľmi vysokú mieru rozmnožovania intenzívnejší. Za veľké prírastky diviačej zveri sú zodpovedné dva súčasne pôsobiace faktory. Sú to veľmi priaznivé životné podmienky pre túto zver a nepostačujúci, prípadne nesprávny lov. V súčasnej kultúrnej krajine nachádza diviačia zver skoro celoročne vynikajúce potravné podmienky. Je to hlavne veľké rozšírenie pestovania kukurice, pravidelne sa opakujúce úrodné roky na žaluď a bukvu a v mnohých poľovných revíroch príliš intenzívne vykonávané neodborné vnadenie.
Rozsiahle kukuričné lány poskytujú diviačej zveri v lete a na jeseň nielen postačujúci a nerušený úkryt, ale predovšetkým atraktívnu potravu. Taktiež po zbere kukurice sú až do jarného obdobia k dispozícii na poliach zaorané zbytky kukuričných kláskov. Pritom kukurica predstavuje vyslovene výživné krmivo v dôsledku veľmi vysokého obsahu energie a ľahkej stráviteľnosti. Postačujúcu ponuku potravy v poľnohospodársky využívaných revíroch podstatne vylepšuje v poslednom období skoro pravidelne sa opakujúca úroda žaluďa a bukvy v priľahlých lesných komplexoch. Podobne ako kukurica sú aj bukva a žaluď veľmi energetické potraviny. Ich veľká ponuka umožňuje diviačej zveri prekonať zimu v dobrej kondícii v lesoch poskytujúcich zároveň dobrý úkryt.
F. Cséfalvay
Posúdenie jeleňov v ruji
V ruji vieme ťažšie posúdiť, či je jeleň chovný, alebo výradový a zároveň správne odhadnúť jeho vek, ako po iné mesiace roka. Zložitosť takéhoto odhadu pripúšťajú aj dobrí a skúsení poľovníci. Sú však poľovníci, ktorí tvrdia, že túto úlohu dokážu zvládnuť iba posúdením parožia. Z vlastných praktických skúseností viem, že posudzovaním jeleňa podľa parožia môže prísť k veľkým omylom. Správne posúdiť vek jeleňa je možné podľa jeho telesného vývoja ako aj jeho správania sa a postavenia v čriede. Parožie môže toto hodnotenie iba potvrdiť. Dokonca ani mladé jelene nie je ľahké posúdiť, pretože jelene rovnakého veku sa vyvíjajú veľmi rozdielne a preto treba počítať s reálnou odchýlkou 1 – 2 roky.
Dôležité je aby sme vek jeleňa v ruji nenadsadili, pretože ak po ulovení zistíme, že jeleň mohol žiť ešte 2 – 3 roky, aby sa stal lovným, dopustíme sa omylu, ktorý už nedokážeme nikdy napraviť. Sociálna hierarchia jeleňov je určovaná vekom a zároveň aj stavbou tela a nie silou parožia, ako si niektorí myslia. Častokrát robíme najväčšie chyby v tom, že telesne silné jelene posudzujeme ako staršie. Stáva sa to najmä koncom ruje, kedy jelene nedosahujú svoju maximálnu telesnú váhu v roku, získanú v čase tzv. vykrmovania čiže tvorenia zásob tuku v mesiacoch júl a august. Hlavne jelene, ktoré sú počas ruje najaktívnejšie, strácajú pätinu svojej váhy. Čím viacej súbojov absolvuje hlavný jeleň so svojimi protivníkmi na obranu svojich jeleníc, tým viacej stráca na hmotnosti a často sa jeho sily vyčerpajú do krajnosti aj kvôli tomu, že na rozdiel od mladých, alebo úplne starých jeleňov neprijímajú takmer žiadnu potravu. Prázdne tráviace orgány týchto jeleňov spôsobujú, že zadná časť tela sa prejavuje ako slabá a úzka, predovšetkým v porovnaní s prednou časťou tela, ktorá v dôsledku mohutného krčného svalstva, hrivy, laloku s bradou, parožia (nezávisle od veku) ako aj plecami s lopatkami vytvára imponujúcu časť postavy. Pomer prednej a zadnej polovice tela (optický ťažiskový bod) môže prirodzene celkom dobre poslúžiť pri stanovení veku. Tak ako už bolo povedané, parožie je iba doplňujúci ukazovateľ pri stanovení veku. Najsilnejšie parožie dosahujú jelene vo veku 12 – 14 rokov, ale nie bezpodmienečne najbohatšie na počet vetiev.
P. Scherer
Reprodukce srnčí zvěře
Vzhledem k periodické činnosti pohlavních žláz jsou srnci schopni rozmnožování kromě krátkého období koncem zimy a počátkem jara (leden - březen) téměř po celý rok. Jejich pohlavní žlázy jsou tedy aktivní přibližně od dubna do konce prosince. Doba říje však závisí na aktivitě pohlavních žláz srn, jejich činnost je časově omezenější a podstatně kratší. Srny jsou tedy skutečným „spouštěcím mechanismem“ říje, ony určují její dobu a průběh.
Začátek pohlavní aktivity srn spadá s časovými a místními rozdíly přibližně do druhé poloviny července a první poloviny srpna. V této době dozrávají a ve vaječnících srn se uvolňují vajíčka a dochází k ovulaci. Mezi myslivci se traduje, že nejdříve říjejí mladé nevodící srny (čiplenky) a jako poslední staré vodící srny. Po dlouholetém sledování časového průběhu reprodukce v závislosti na věku srny mohu konstatovat, že se může vyskytovat řada odchylek od tradovaného standardu. Již vícekrát jsem ve svém chovu pozoroval jak byla starší vodící srna pokládána srncem dříve než nevodící čiplenka, což by mělo být podle literatury přesně naopak. Časový rozdíl byl 12 dnů (obr. 1 a 2).
V závislosti na ovulaci dochází u srn k aktivaci činnosti pohlavních žláz, jejichž produkty upozorňují srnce, že nadešel „pravý čas“ říje. Chování srnců se v té době začíná výrazně měnit. Jsou neklidní, intenzivně strouhají a hrabánkují. Aktivněji si označují hranice svých teritorií čelními pachovými žlázami, aby ostatním srncům dali najevo kdo se postará o tamní srny.
Dostane - li se srnec při hledání říjné srny na území jiného srnce dochází často k jejich kontaktu, přičemž se jeden či druhý srnec snaží vyhnat svého soka. Tyto projevy jsou pro srnce typické a podobají se soubojům při obhajování teritoria v jarním období. Skutečnost, že domovské okrsky srn zasahují většinou do několika letních stávanišť teritoriálních srnců umožňuje srnám, vybrat si srnce - otce svého budoucího potomstva.
Najde - li srnec říjnou srnu začne ji vzápětí pronásledovat a honit. Srna, u níž ovulace ještě není na vrcholu srnci uniká a často se velkými oblouky vrací na své stávaniště a někdy zaběhne i do teritoria jiného (sousedního) srnce. Srnec se jí snaží nadběhnout a zahnat zpět. V této fázi říje je vzdálenost mezi srncem a srnou poměrně velká. Toto počáteční honění je charakteristické chování říjného páru, které předchází kopulačnímu aktu (pokládání) a pro myslivce je spolehlivou indicií, že v honitbě začíná srnčí říje. Honění nemá přesný řád, jak se myslivci dříve domnívali. Srnec honí srnu nejčastěji v kruzích, oválech či „osmičkách“, podobající se geometrickým útvarům. Poloměr těchto obrazců může na počátku říje dosahovat několik desítek metrů. Srnec při honění srny intenzivně supí a srna píská. Někdy můžeme pozorovat násilné projevy srnce, vzrušeného pohlavním pudem, vůči srně, případně i vůči jejím srnčatům. Ve výjimečných případech jsou srnčata srncem tolerována a následují říjný pár při honění. Divoké honění je občas vystřídáno klidným pastvením srny i srnce, někdy i se zalehnutím. V této počáteční fázi říje, která trvá přibližně jeden až dva dny, se srna nenechá pokládat, protože její ovulace ještě nedostoupila vrcholu. Rozmnožovací pud srny na vrcholu říje je zřejmě silnější než pud mateřský, což nám umožňuje sledovat chování srny k jejím potomkům. Při milostných hrách se srncem srna dočasně zcela ignoruje naříkavé pískání srnčete. Několikrát jsem pozoroval jak srna svá srnčata v době říje odkládá, nekojí je a dokonce je od sebe odhání.
J. Gál
Ako môžeme uchrániť našu malú poľnú zver
Život našej malej poľnej zveri, ale aj ostatnej zveri a vtákov hniezdiacich na zemi ohrozuje viacej druhov predátorov. Z krkavcovitých je to najmä vrana túlavá a straka čiernozobá, ktoré Vyhláška č. 230/2001 zaradila medzi nechránené druhy zveri. Na znižovanie stavov týchto vtákov sa nám plne osvedčili postriežky spojené s vnadením. Motorovou pílou sme si vyrezali kryté stanovište v hustom trnkovom kroví a prekryli maskovacou sieťou v ktorej sa nachádzal úzky strelecký prierez – priezor. Výber streleckého krytu musel byť urobený tak, aby sa v smere brokovej streľby nachádzal vždy porast vysokých stromov zachytávajúci letiace broky. V priestore pred krytom bolo vždy voľné pole, alebo lúka na ktorú sme predložili asi v 25 metrovej vzdialenosti návnadu z uhynutého zajaca, alebo aspoň jeho vypchatú kožu. Spodná biela strana zajaca bola vynikajúcim lákadlom vrán a strák, ktoré ju pozorovali už zo značnej vzdialenosti, lebo biela farba brucha zajaca sa dobre vynímala na tmavom podklade na zemi. Taktiež ako návnadu sme používali deň predtým strelené vrany a straky.
Stanovište v úkryte som zaujal vždy ešte za úplnej tmy a trpezlivo čakal až začne svitať. S pribúdajúcim svitaním sa vždy ozvalo prvé zakrákanie, keď obyčajne prilietal párik vrán a začal krúžiť nad vnadiskom. Vrany sú totiž veľmi obozretné a nedôverčivé. Človek musí mať pritom veľkú trpezlivosť. Keď sa začali pomaly spúšťať dolu ku koristi vždy prvú vranu zasiahol môj výstrel a vrana padala dolu ako vývrtka a hneď nasledoval druhý výstrel, ktorý niekedy nebol úspešný. Úspešné výstrely sú veľmi dôležité tak, aby vrana po výstrele prípadne zasiahnutá neodletela, lebo vzdialené vrany na výstrely nereagujú splašene, ale bez problémov sa približujú k návnade. Ak však odletí postrieľaná vrana, tak vyplaší ostatné a spôsobí medzi nimi paniku.
Ing. J. Mercel
Selektívny odstrel jeleňov s I. a II. parožím
V našom PZ na Hornej Nitre už od jeho vzniku roku 1949 bol daný zákaz lovu jeleňov ihličiakov s prvým parožím. Hlavné dôvody boli v tom, že parožie týchto ihličiakov sa vtedy nepovažovalo za trofej a že nikto nevie podľa prvého parožia posúdiť aké parožie nasadí jeleň v ďalších rokoch, lebo trofejový jeleň môže byť napokon aj zo slabého ihličiaka. Jeleň s prvým parožím sa neposudzoval ako chovný alebo výradový.
Dnes platí zásada chovnosti aj u prvého parožia ihličiaka podľa troch oblastí, keď sa posudzuje dåžka a ukončenie kmeňa. Chovným jedincom je každý, ktorého kmeň je dlhší ako 25 - 35 cm (podľa oblastí) a tupo ukončený.
V našom PZ Pravenec bolo stále presadzované plnenie odstrelu jelenej zveri v nižších vekových triedach hlavne jeleňov s prvým a druhým parožím podľa platných zásad tak, ako nám prednášal na našich členských schôdzach Dr. Bališ z Košíc. V skutočnosti sa plánovalo a aj teraz sa v PZ plánuje uloviť z celkového počtu jeleňov minimálne 30% v I. vekovej triede t. j. ihličiakov - 2 ročných jeleňov s prvým parožím a 30% jeleňov v II. vekovej triede t. j. 3 - 5 ročných jeleňov, čiže spolu minimálne 60%. Z jeleníc sa plánuje uloviť z celkového počtu 25 - 30% 2 ročných (vlaňajších jelienčat) a napokon z celkového stavu jelenej zveri sa plánuje uloviť 20% jelienčat. Prepočítané na počet jedincov to vyzerá takto: Zo 100 kusov celkového počtu jelenej zveri sa plánuje uloviť 40% jeleňov a z toho 60% v I. a II. vekovej triede t. j. 24 kusov. Ďalej plán stanovuje odlov 40% jeleníc, z toho 30% dvojročných t. j. 12 kusov a 20% jelienčat z celkového počtu jelenej zveri t. j. 20 kusov. Spolu sa plánuje odloviť 56 kusov mladých jedincov. Z uvedeného príkladu je vidieť, že v našom plánovaní sa kládol veľký dôraz na plnenie odstrelu mladých jeleňov a to až do výšky minimálne 60% z celkového počtu jeleňov.
Hľadali sme odpoveď na otázku v akom rozsahu je možné u mladých jeleňov, najmä s prvým parožím teda 2 ročných ihličiakov vykonávať správny selektívny odstrel podľa znakov parožia. Ako ovplyvňujú určité znaky (parametre) parožia selektívny odstrel?
Zistili sme, že touto problematikou sa zaoberal nemecký odborník na jeleniu zver Harald Drechsler, ktorý dlhé roky sledoval jednotlivé znaky parožia (dåžku kmeňov, spodný obvod kmeňov, váhu parožia a počet vetiev) a pritom zistil, že medzi dåžkou kmeňa - ihlice u 2 ročných jeleňov s prvým parožím a hore uvedenými znakmi v ďalších rokoch života jeleňa sú iba veľmi malé súvislosti. Ďalej zistil, že podľa prvého parožia (ihlice) u dvojročného jeleňa je veľmi ťažko robiť závery v tom smere, aké parožie jeleň nasadí v ďalších rokoch. Medzi dåžkou ihlice a parožím, ktoré jeleň nasadí v 6. - 7. roku života sotva existuje nejaká súvislosť.
E. Obert, Ľ. Buzna
Úvaha nad diviačou zverou
Je všeobecne známe, že diviačia zver zaznamenala v druhej polovici minulého storočia nebývalé rozšírenie, prejavujúce sa ešte aj dnes, kde bez problémov obsadzuje ďalšie územia. Podľa správy zverejnenej v novinách Plus jeden 24. 1. 2009 sa napríklad diviačia zver v Žiline pohybuje priamo pod oknami činžiakov jednotlivo alebo v malých skupinách. Mnohí obyvatelia Petzvalovej ulice na žilinskom sídlisku Hájik sú z diviačích návštev priamo vystrašení. Podľa časopisu Jäger č. 4/2009 žije v Berlíne okolo 10 tisíc kusov diviačej zveri. Zver, ktorá kedysi žila skryto v súvislých listnatých lesoch sa dnes mimoriadne rozšírila vo všetkých stredoeurópskych krajinách, čo dokazujú aj vysoké odstrely, tak ako sú uvádzané v tabuľke. Z uvedenej tabuľky vidieť pokles lovu v roku 2006 spôsobený podľa mojich záznamov vedených už takmer 50 rokov o poľovníckej činnosti v PZ Pravenec, tvrdou zimou 2005 – 2006 s nízkymi teplotami trvajúcimi až do marca v čase rodenia diviačat. Už vtedy som si zapísal, že úlovky v roku 2006 zásadne poklesnú z titulu podchladenia a úhynu diviačat, podobná situácia sa opakovala aj v marci 2009.
Takéto rozšírenie populácie diviačej zveri aktívnej hlavne v noci v našich stredoeurópskych kultúrnych krajinách zákonite spôsobuje aj zvýšené škody na poliach, kde dozrievajúce obilie, kukurica a zemiaky sú pravidelne doslovne zničené a preorávané. Podobný osud stíha lúky a pasienky a v mestách sú to predovšetkým záhradky občanov. Aj keď má diviačia zver mimoriadnu schopnosť prispôsobiť sa každému prostrediu, v zásade uprednostňuje vlhké listnaté a zmiešané lesy s možnosťou celoročného bahnenia, ktorého význam je dnes pre každého poľovníka všeobecne známy (zbavenie sa parazitov a ochladzovanie). Diviak, ako všežravec požiera takmer každú rastlinnú a živočíšnu potravu. Pomocou silného rypáka a vynikajúcich čuchových orgánov rozrýva pôdu a hlavne po dažďoch hľadá živočíšne bielkoviny vo forme dážďoviek, pandráv, lariev a iných malých živočíchov. Týmto spôsobom diviak rozrýva na jar polia na ktorých v predchádzajúcom roku bola zasiata kukurica. V týchto prípadoch bola vynikajúca súhra medzi poľovníkmi v Pravenci s agronómom JRD Horná Nitra dnes už nebohým Ing. P. Pavlíkom. Boli sme svedkami, že jedálnym lístkom diviaka bola vždy uhynutá zver hlavne na jar. V roku 1975 pri napåňaní soliska v Ostrej doline som bol svedkom (vzdialenosť asi 300 m) zápasu diviaka s medveďom o uhynutého jeleňa, ktorého počas ruje postrieľal hosť, ale ani s nasadením poľovného psa nebol dohľadaný. Tento súboj prehral diviak. A tak som spolu so skupinárom M. Škyrtom mal možnosť pozorovať, ako v priebehu troch týždňov medveď skonzumoval jeleňa aj diviaka. Ako zbytok zostalo len parožie a hrubé kosti.
P. Lihocký
Dni Svätého Huberta vo Sv. Antone
V dňoch 5. – 6. 9. 2009 sa uskutočnil už 19. ročník Celoslovenských poľovníckych slávností Dni Svätého Huberta vo Svätom Antone.
Už tradične organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý program na celý víkend so Svätohubertovskou omšou v nedeľu.
Prebiehali tiež rôzne súťaže, ako: Naj brada a klobúk, Poľovnícky šperk a nôž, Hájnikova žena, Poľovníctvo vo fotografii, Ukážky práce sokoliarov a kynológov, Atraktívny rybolov, Hádzanie flinty do žita, 5 F vtipná súťaž a Klubová výstava AJD.
Okrem súťaží si mohli návštevníci prezrieť stálu poľovnícku expozíciu v kaštieli, doplnenú o expozíciu Príroda TaNaPu, Tatranské jelene. Program po celý víkend spestrovalo premietanie DVD a streľba na laserovej strelnici, ako aj streľba z luku, kuše a historických zbraní a jazda na koňoch.
Väčšina návštevníkov si ale nenechala ujsť najdôležitejšie podujatie 19. ročníka Celoslovenských poľovníckych slávností Dni Svätého Huberta, ktorým ako po minulé roky boli bezosporu Majstrovstvá Slovenska vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu a Majstrovstvá Slovenska vo vábení jelenej zveri Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu.
Majstrom Slovenska vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri pre rok 2009 a Putovný pohár Hubertlovu získal M. Lévay, I. vicemajstrom SR sa stal T. Minich a II. vicemajstrom O. Stupka.
Vydavateľstvo Hubertlov, ako generálny sponzor Majstrovstiev Slovenska, odovzdalo víťazom veľmi hodnotné ceny.
Majstrom Slovenska vo vábení jeleňov pre rok 2009 a Putovný pohár Hubertlovu získal V. Kaděrka, I. vicemajstrom SR sa stal R. Štanceľ a II. vicemajstrom P. Plánovský ml.
Víťazi obdržali od SPZ ako vecnú cenu guľovnicu a pozorovací ďalekohľad a ďalší traja veľmi hodnotné ceny od vydavateľstva Hubertlov.
Ing. M. Číž
Sibírske srnce
V seriáli o unikátnych exponátoch z Múzea vo Sv. Antone dnes pokračujeme s kolekciou trofejí sibírskych srncov. Naše múzeum vlastní zbierku 58 kusov trofejí na ozdobných drevených podložkách. Trofeje sibírskych srncov pôsobia veľmi mohutne. Parožie má veľmi vysoké kmene s hrubými perlami, veľkú rozlohu, dovnútra zatočené zadné vetvy a ďaleko od seba postavené – pomerne malé ružice. Parožie je viac rozvetvené ako u našich srncoch a môže mať až 10 vetiev. Literatúra uvádza dåžku aj 450 mm a takéto parožky značne prevyšujú dåžku lebky. Zbierku do svätoantonského (vtedy antolského) kaštieľa predal v roku 1950 pán František Krész z Loku, ktorý pôsobil ako nadlesný v službách grófa Karola Forgácha v Jelenci. Osoba grófa Forgácha je čitateľom Hubertlovu iste známa. Práve on sa zalúžil v roku 1883 o prvé vydarené vypustenie muflónov do voľnej prírody na európskom kontinente. Bolo to práve na forgáchovskom majetku v Gýmeši (Jelenec).
Srnec lesný má viac poddruhov – Capreolus capreolus capreolus – európsky, c. c. armenicus – maloázijský, c. c. bedfordi – východoázijský (ten žije dokonca i v nadmorských výškach do 4500 m n m), c. c. melanotis – severočínsky, c.c. coxi žije v Libanone, Iraku, iráne, Izraeli i na Cypre. Srnec sibírsky – Capreolus capreolus pygargus je z poddruhov najväčší a má i najsilnejšie parožie. Súvislý areál výskytu srnčej zveri sa začal deliť striedaním sa ľadových a poľadových dôb. Široká zaľadnená oblasť odsunula východnú populáciu viac do vnútornej Ázie, kde sa postupne vyvíjal poddruh sibírskej srnčej zveri.
Oblasť jej rozšírenia je dnes od európskej časti Ruska – západne od Uralu – prakticky až po Japonské more. Areál zahàňa severné Mandžusko, Altaj, severnú Kóreu i severnú Čínu. Sibírska srnčia zver má dlhšie nohy, hmotnosť srncov je až do 60 kg, u sàn do 52 kg. Dåžka tela je okolo 140 cm, výška v kohútiku 90 cm a dåžka hlavy 215 až 250 mm.
Ing. M. Stanovský
Memoriál J. Kadleca
44. ročník tohto memoriálu sa konal v Hronovciach, okres Levice v dňoch 12. – 13. septembra 2009. Okresná organizácia SPZ v Leviciach zachraňovala, dá sa povedať, situáciu na poslednú chvíľu, pretože o organizovanie tohto podujatia sa na Slovensku žiaľ nenašiel záujemca.
Lesné práce sa konali v bažantnici Hroble Lesy SR, š.p. OZ Levice a PZ Hron Želiezovce, podmienky pre poľné práce pripravilo PZ Hubert Hronovce a napokon dobré podmienky pre práce na poli pripravilo PZ Štvorchotár Kuraľany.
Všetky organizačné problémy spojené s prípravou náročného podujatia si však zobrali na starosť členovia predstavenstva OKO SPZ Levice, ktorí na čele s jeho predsedom Dr. J. Hlásnikom pripravili podujatie na vysokej úrovni a to po každej stránke.
Na memoriál sa spolu prihlásilo 20 stavačov a jeden zlatý retriever, čo štatút memoriálu pripúšťa. Losovania, ktoré sa uskutočnilo vo večerných hodinách 11. 9. 2009 v kultúrnom dome obce Hronovce sa však zúčastnilo iba 19 stavačov a zlatý retriever.
Podujatie úspešne ukončilo 8 stavačov, pričom víťazom sa stal NKS Ringo z Potôňskej lúky, ktorého viedol Ján Kolenič. Ako druhá sa umiestnila sučka ČF Ajka Soókyho dvor vedená Ľubošom Juhásom. Táto sučka predviedla aj najlepšiu prácu v poli. Na treťom mieste skončil ČF Timur z Tešínských bukú – vedený Ottom Banásom. Memoriál úspešne ukončil aj spomínaný zlatý retriever.
Z. Hlavačka
Základy stavby optických přístrojú VII.
K nejvíce diskutovaným tématům v oboru lovecké optiky patří otázka paralaxy puškohledů. V první řadě je nutno uvést definici tohoto pojmu – paralaxou je označována optická chyba přístroje ( puškohledu ), která vzniká při zamíření na krátkou nebo velkou vzdálenost a při pohledu oka do puškohledu mimo optickou osu.
Zjednodušeně lze tedy říct, že pokud střelec dosáhne ideální polohy oka, tj. ve správné vzdálenosti od okuláru a navíc přesně v optické ose puškohledu nedojde k žádné chybě způsobené paralaxou. To je ovšem pouze teorie a v praxi je to prakticky nerealizovatelné. Většina výrobců zbraní dnes nastřeluje a testuje zbraně na vzdálenost 100 m. Z toho vychází výrobci optiky a konstruují puškohledy tak, že při zamíření na tuto vzdálenost dopadá obraz přesně na rovinu záměrné osnovy a potom nemá vliv zda má střelec oko v ose nebo nikoliv. Tyto puškohledy ( jedná se o naprostou většinu modelů ) jsou pak označovány jako na 100 m bez paralaxy. U některých modelů, zvláště určených pro střelbu na velké vzdálenosti, je tato hodnota nastavena např. na 200m nebo se dá upravovat střelcem.
P. Lihocký
Moderné strely – RWS ID a UNI
V predchádzajúcej časti tohto seriálu som charakterizoval a opísal výsledky testu najnovšej strely s riadeným rozkladom od firmy RWS a to strely Evolution.
Jej vzniku predchádzalo skonštruovanie prvých moderných striel práve v muničke RWS už v druhom decéniu minulého storočia priekopníkom vo vývoji nových dvoj jaderných striel s takzvaným riadeným rozkladom.
Jeden z najvýznamnejších tvorcov nábojov od vzniku strelných zbraní Wilhelm Brennek skonštruoval už v roku 1917 v službách muničky RWS nový náboj kalibru 7x64. Pre tento náboj zároveň vyvinul aj úplne novú strelu, ktorú označil TIG (Torpedo - Ideal - Geschoss). Strela TIG bola prvou dvojjadernou strelou na svete, ktorej jadro sa skladalo z dvoch odlišne kompozitných materiálov. Jej mäkšia časť sa deformuje do tvaru hríbu a jej tvrdšia časť zabezpečuje zvýšený prienik telom zveri, čím sa zásadne odlišuje od predchádzajúcich tradičných poloplášťových striel. Vznik tejto strely znamenal revolučný posun vo vývoji striel a dá sa povedať, že Brennek jej vývojom predbehol dobu aspoň o pol storočia. Určená bola pre kalibre od 7x57 po 8x57. Wilhelm Brennek následne vyvinul aj ďalšiu dvoj jadernú strelu, ktorú označil ako TUG (Torpedo – Univerzal – Geschoss). Táto strela bola určená najmä do väčších kalibrov od .308Win. až po .375H&H Magnum. V súčasnosti sa strela TIG označuje ako ID a strela TUG ako UNI, pretože na základe rozhodnutia súdu značkami TIG a TUG môže označovať svoje náboje len firma Brennek.
Ani táto zmena ale nemení nič na skutočnosti, že tieto prvé dvoj jaderné strely sa vyrábajú v RWS aj v súčasnosti a boli vzorom pre iné muničky pri konštrukčnom vývoji moderných striel.
A. Molčan
Život a lov líšky v lete
Je zaujímavé a vzrušujúce sledovať život a správanie sa líšky počas letného obdobia, ale aj spôsob jej lovu v tomto čase. Príchodom jarného obdobia sa životný priestor a prostredie z hľadiska možnosti poskytnutia úkrytu pre líšky vo väčšine poľovných revírov podstatne mení. Už koncom apríla ponúka repka na južnom Slovensku veľkoplošné úkryty a od konca júna sú to obilné polia a neskôr aj kukuričné polia.
V prípade, že líška nemá vybudovaný brloh v repke, potom veľmi skoro opúšťa svoj materský brloh a presúva sa s celým vrhom do bujne rastúcej a kvitnúcej repky, kde môže celá rodina bez problémov prežívať v bezpečí.
Keď sme v apríli a máji mohli pozorovať cez deň pri dostatočnom svetle pohybujúcu sa líšku, tak sa vo väčšine prípadov jednalo o samicu. Zisťovali sme, kde sa nachádza jej potomstvo tak, že sme dookola obišli celé pole repky a na jeho okrajoch sme hľadali stopy mladých líšok. Totiž mladé líšťatá sú mimoriadne zvedavé a nezostávajú celý deň v repke. Na sledovanie mladých líšok používame ľahké prenosné posedy, ktoré staviame nie celkom pri okraji lánu repky, kde sa líšťatá radi potulujú. Pri postavení posedu dbáme vždy na smer vetra a dávame ho do vzdialenosti asi 40 metrov od prechodu. Pri odstrele líšťat používame zásadne celoplášťové strely, ktorými dosahujeme najlepšie výsledky. V tomto čase pri pozorovaní a love líšok musíme dbať na veľkú opatrnosť, lebo mladé líšky sú už vo veku 8 – 12 týždňov, keď sa hrajú na okrajoch repkového poľa dosť nedôverčivé. Z tohto dôvodu aj posed obložíme maskovacou sieťou, aby líšky nezbadali našu siluetu na horizonte pri postriežke. Mladé líšky už veľmi dobre vnímajú všetky zmeny v teréne a neunikne im ani malý rebríkový posed.
B. Doucha
Raritné srnce
Každoročně na chovatelské přehlídce trofejí se objevují srnčí parůžky jako rarity – anomálie. Letošní chovatelská přehlídka se konala v městečku Nasavrky 6. – 8. března 2009 a presentovala se z některých honiteb Chrudimska raritami. Z předložených srnčích parůžku v počtu 637 bylo 10 rarit. Pravodatným myslivcům, kteří pravidelně, každoročně loví srnce, vždy srdce zaplesá, když se objeví v revíru srnec s raritní trofejí. Někteří myslivci – lovci přímo závidí, aby tu onu raritu co nejdříve ulovili. Kdo má více loveckého štěstí a má ho rád Sv. Hubert i bohyně lovu Diana, tak mu ho přihraje. Tito myslivci dají přednost ulovení rarity před klasickým šesterákem i třeba starým, nebo medailovým. Chci se s vámi čtenáři Hubertlovu podělit o myslivecký zážitek s raritními trofejemi srnců z regionu Chrudim.