Prinášame Vám obsah časopisu



 



  č2/2011



História a súčasnosť legislatívy škôd spôsobovaných zverou a na zveri.

Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2009

Čo by mal mať každý užívateľ poľovného revíru

Zmluvu o súčinnosti pri prevencii škôd spôsobovaných poľovnou zverou a na zveri, uzavretá v súlade s § 25 písm. g) a § 26 ods. 1, písm. l) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetom zmluvy je dohoda o súčinnosti zmluvných strán pri predchádzaní škôd spôsobovaných poľovnou zverou a na zveri v  poľovnom revíri, na poľnohospodárskych a lesných kultúrach a škôd spôsobených užívateľmi poľovných pozemkov na poľovnej zveri pri obhospodarovaní pozemkov použitím mechanizačných, technických a chemických prostriedkov v rozpore so zákonom o poľovníctve.

Povinnosti užívateľa poľovného revíru
1)    Užívateľ poľovného revíru sa zaväzuje priebežne a v súlade s platnou legislatívou plniť schválený plán chovu a lovu raticovej zveri a plán starostlivosti o zver.
2)    Užívateľ poľovného revíru sa zaväzuje vykonávať v revíri tieto opatrenia:
A)    na lesnom fonde – so súhlasom vlastníka (správcu, užívateľa) pozemkov (prípadne so súhlasom OLÚ):
a)    zriaďuje na príslušných pozemkoch ohryzové plochy a vysádza plodonosné dreviny
b)    zbavuje náletu, rekultivuje a melioruje nevyužité lúky, oseje ich kvalitnými trávnymi zmesami
c)    na vhodných plochách vysadí poľnohospodárske plodiny a miešanky, topinambur, príp. zemiaky, udržuje predpísanú výmeru políčok pre zver
d)    priebežne kontroluje a po dohode s vlastníkom (správcom, užívateľom) opravuje oplôtky chrániace lesné kultúry a mladé lesné porasty
e)    po dohode s vlastníkom (správcom, užívateľom) pozemkov vykoná aplikáciu repelentných prostriedkov proti obhryzu, odhryzu a lúpaniu  drevín zverou
B)    na poľnohospodárskom fonde
a)    na základe požiadavky užívateľa pozemkov vykonáva ochrannú službu dozrievajúcich plodín proti poškodzovaniu zverou na vybraných parcelách
b)    po dohode s vlastníkom (správcom, užívateľom) na vhodných miestach zabezpečuje odvádzacie prikrmovanie, príp. zriadi políčka pre zver, na ktorých vysadí plodiny atraktívne pre zver
c)    po dohode s vlastníkom (správcom, užívateľom) pozemkov vykoná aplikáciu chemických odpudzovačov a repelentných prostriedkov
d)    spolupracuje s užívateľom poľovných pozemkov pri budovaní a údržbe elektrických oplotení a iných technických opatrení slúžiacich na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou
Text: Ing. T. Lebocký, prezident SPK a SPZ


Posúdenie a lov srnčej zveri   

 

Všeobecné zásady selektívneho odstrelu


V pôvodných prírodných ekosystémoch nenarušených človekom sa sama príroda starala o to, aby početný stav srnčej zveri bol úmerný úživnosti prostredia a preto z populácií automaticky odstraňovala všetky prebytočné, choré a slabé jedince. V skutočnosti tu nešlo o statickú rovnováhu, ale o neustále jemné kolísanie okolo optimálneho stavu.
Človek však narušil tento stav zmenou ekosystémov najmä z kvalitatívneho pohľadu. Preto dnes príroda nevie regulovať vývoj populácie srnčej zveri a preto ho musí usmerňovať človek, ktorý však musí poznať zákonitosti ktorými sa vývoj srnčej zveri riadi a musí si vytýčiť ciele, ktoré chce dosiahnuť v chove srnčej zveri. Naším cieľom je chovať srnčiu zver iba v únosnom množstve, ktoré zodpovedá úživnej kapacite jej  prostredia.
A práve jedným z rozhodujúcich opatrení na dosiahnutie tohto cieľa je správny selektívny odstrel. Prvé zásady selektívneho odstrelu podobné dnešným vyslovil už v roku 1895 Ferdinand von Raesfeld. Dnes platný selektívny odstrel nevychádza iba z náležitého posúdenia chovnej hodnoty jedinca, ako sa to často v praxi zjednodušuje, ale predovšetkým zo zhodnotenia a odborného obhospodarovania celej populácie.
Cieľom obhospodarovania srnčej zveri by malo byť udržanie optimálnej hustoty zveri v súlade s kultúrnou krajinou a vývojom tejto zveri. Dosiahnutie reálnej hustoty zveri je totiž nevyhnutný predpoklad pre skutočné obhospodarovanie. Ale prevádzať selektívny odstrel presne podľa papierových plánov je jednoducho nereálne, pretože stavy srnčej zveri v lesných revíroch presne zachytiť je obtiažnejšie ako v poľných revíroch. Zlepšenie kvality stavov potrebuje dlhší čas, ktorý sa nedá nahradiť bezvýberovým lovom.
Hlavné zásady selektívneho odstrelu:
-    U všetkých vekových tried samčieho i samičieho pohlavia stanoviť vysoké kvalitatívne požiadavky, aby sa dosiahol kontinuálny vývoj silnej stavby tela a kvality parožia.
-    Kvalitatívne požiadavky v platnej smernici sú vytvorené tak, že pri optimálnom dosiahnutí hustoty zveri a odlovu použiteľného prírastku bude nasledovať vytvorenie nových kritérií selektívneho odstrelu.
-    Pri samčej aj samičej zveri treba posudzovať zdravotný stav, telesnú stavbu tela a u srncov kvalitu trofejí tak, aby sa z chovu prednostne vyraďovali všetky choré a menej kvalitné jedince a kvalitné jedince sa ponechali v revíri.
Text: P. Lihocký, Hubertlov


Význam prechodov diviačej zveri v praxi    




Lov diviačej zveri sme v našom revíri uskutočňovali hlavne individuálnym spôsobom lovu a v menšej miere aj na spoločných poľovačkách. O organizovaní a bezpečnosti spoločných poľovačiek na diviačiu zver bolo popísaných už mnoho článkov. Mojim cieľom je ale zaoberať sa otázkou, akú úlohu zohrávajú prechody diviačej zveri pri spoločných poľovačkách a ako sme ich dokázali úspešne využívať. Je však všeobecne známe, že úspešné využívanie prechodov je možné iba v revíroch v primeranej rozlohe teda minimálne 1 000 hektárov.
Pri spoločných poľovačkách vyháňajú honci s poľovne upotrebiteľnými psami diviačiu  zver v pohone na strelcov, ktorí sú rozmiestnení okolo celého pohonu. Stanovištia strelcov okolo pohonu sme vyberali vždy tak, aby bol strelec od okraja pohonu vzdialený aspoň  100 metrov t.j., aby mal k dispozícii maximálne strelecké pole a aby mal dostatok času na správne posúdenie zveri a napokon, aby zveri bol na tomto dlhšom úseku poskytnutý aspoň nejaký čas na čiastočné zbavenie sa stresu, do ktorého sa zver obyčajne dostáva, ak je štvaná poľovnými psami. Túto vzdialenosť sa nám nie vždy podarilo zabezpečiť, nakoľko je to ovplyvnené terénom danej časti revíru. Preto boli často strelci stavaní v príliš krátkej vzdialenosti od pohonu, čo spôsobovalo niekedy aj bezhlavé strieľanie bez správneho zamierenia a zver bola ešte viac šokovaná.
Aby sme podľa možnosti zabránili uloveniu šokovanej zveri, rozmiestňovali sme strelcov na prechody diviačej zveri vzdialené vždy od pohonu minimálne 500 metrov. Úlohou vedúceho poľovačky a jeho pomocníkov bolo vždy ku každému pohonu nájsť v revíri prechody, o ktorých sme predpokladali, že zver bude z pohonu unikať. Takéto údaje bolo možné získať iba na základe dlhoročnej aktívnej činnosti v chove a love diviačej zveri.
Text: A. Mikuška, bývalý predseda PZ Pravenec


Prikrmovanie srnčej zveri v apríli

   

V jarnom období je možné v niektorých revíroch pozorovať srnčiu zver, ktorej zrkadlo je znečistené zbytkami výkalov po hnačkách.
Z potravy prijatá energia je zväčša premenená na zásobný tuk, čo je jeden zo základných prejavov fyziologickej prípravy organizmu na prichádzajúce zimné obdobie. Táto zásoba tuku u najmenšieho prežúvavca Európy nie je veľká, činí iba 10 – 15% telesnej hmotnosti a tento zásobný tuk pri normálnom správaní a nevyrušovaní počas zimy zver prakticky ani nespotrebuje. A až do konca januára je táto zásoba stále doplňovaná tak, aby zabezpečila prežitie zveri v prípade nepredvídaného predåženia času prechodu zo zimného do jarného obdobia. Je to zrejme tisícročiami vyskúšaná rezerva na prežitie. Týmto spôsobom je zabránený vznik deficitu energie. Srnčia zver tukové zásoby ukladá aj pod kožou, ako ochranu proti chladu. Vytučnený srnec znesie bez komplikácií aj 25 stupňov mrazu, ale jedinec bez týchto zásob hynie už pri -10 °C.  Ďalej je tuk ukladaný v priestoroch medzi svalmi, do okolia ľadvín, srdca, čriev v blízkosti pobrušnice a malé tukové ložiská sa nachádzajú aj pozdåž čriev. Tukové rezervy si zver ukladá počas odpočinku. U sàn sa vytvára väčšie množstvo tuku ako u srncov. V praxi existujú dve základné podmienky, aby vytvorená zásoba tuku postačila zveri na prežitie zimy, a to: nevyrušovanie a prikrmovanie.
Text: Prof. Dr. R.R. Hofmann, Baruth - Mark, Nemecko


Znakovanie líšky po zásahu    



K správnemu lovu každej zveri patrí zásada, že strelec po výstrele na zver by si mal dobre všímať značenie zveri po výstrele, aby potom správne v prípade potreby vykonal dohľadávku. Táto zásada platí aj pri love líšky, či už brokom alebo guľovou strelou na poľovačkách, postriežkach a posliedkach. Pri streľbe brokom na poľovačkách na malú zver sa strieľa na líšku na často krát väčšiu vzdialenosť, čo má za následok, že rozptyl jednoznačného značenia je zriedkavý, lebo nevieme presne určiť miesto zásahu. Všeobecne je však možné povedať, že líšky napriek rovnakým zásahom rozlične reagujú. Kto je zvyknutý po každom výstrele zadržať otvorené oči a pozorovať presne cieľ, ten dokáže spoznať a popísať značenie líšky po zásahu, ak ale má skúsenosti s väčším počtom ulovených líšok. Musíme mať stále na mysli, že v praxi existujú vždy odchýlky od pravidiel, tak že sa nedá spoľahnúť na tieto pravidlá. Aby mal poľovník určitú oporu pri posudzovaní značenia uvádzam niekoľko príkladov z vlastnej praxe. Strelcov líšok zároveň vyzývam, aby svoje vlastné poznatky a skúsenosti z pozorovania značenia líšok po zásahu napísali a poslali redakcii.
Líška pri mnohých zásahoch je neuveriteľne tvrdá na zásah a preto je veľmi dôležité líšku pozorne sledovať po výstrele. Jedine tak je možné zistiť, či dokážeme postrieľanú líšku dohľadať. Zažil som aj také prípady, že líška padla zasiahnutá iba jedným brokom do srdca, ale horšie to bolo s postrieľaním na nohu. Na líšku strieľame zásadne tak, že stojí kolmo alebo šikmo na šírku na vzdialenosť asi 35 metrov brokom s priemerom 4 mm. Menší brok spôsobuje často neúspech, hlavne v zime keď má líška hustú zimnú srsť. Základným pravidlom pri love líšok by mala byť svedomitá dohľadávka aj pri zdanlivom chybení.


Migrácia diviačej zveri za potravou 

   

Je pravda, že žaluď a kukurica sú bohaté na energetické živiny, ale potrebu bielkovín si diviačia zver veľmi rada získava aj zo živočíšnej potravy. Ak chýba jedno aj druhé vedie to k značnému premiestňovaniu – migrácii zveri.
Telesný vývoj a reprodukcia diviačej zveri sú vo vzájomnej súvislosti a najväčší význam tu zohrávajú jesenné a zimné potravinové podmienky. Tieto sú ale riadené rozdielnosťou periód dozrievania najdôležitejších druhov drevín. Úrodné roky na žaluď a bukvicu a v určitých oblastiach aj na gaštany vytvárajú obraz jesennej aktivity čo do času a priestoru denného cyklu diviačej zveri. Doteraz bol veľmi málo hodnotený vzťah diviačej zveri na určité regióny bohaté na žaluď a bukvicu. Žaluď a kukurica obsahujú síce veľa „nosičov energie“ ale majú málo bielkovín a nepriaznivý pomer minerálnych látok.
V dôsledku druhovo špecifického metabolizmu musí diviačia zver dodatočne získavať bielkoviny zo živočíšnej potravy ako sú červy, larvy a pandravy. Z toho dôvodu vznikajú škody na lúkach a poliach rozrývaním pôdy.
Pre Hubertlov napísal: Prof. Dr. P. Müller
Fakulta biogeografie, Univerzita Trier, Nemecko






Od štatistiku k chovu a lovu diviačej zveri    



Zmeňme zásadu pre určovanie veku diviačej zveri

Pre správne vedenú štatistiku je veľmi dôležité dôsledné zatriedenie jedinca do  kategórie lanštiakov a diviačat. Podľa poľovníckej štatistiky je lanštiak definovaný ako diviača, ktoré sa v nasledujúcom roku dostalo po 31. marci do druhého roku svojho života. Prakticky teda po 31. marci preraďujeme 11 – 12 mesačné diviačatá do kategórie lanštiakov. Samotná prax ale vyvracia správnosť takéhoto členenia mladej diviačej zveri. Všetci dobre vieme, že diviačatá sa nerodia iba v jarných mesiacoch, ale počas celého roka. Na základe takejto štatistiky je „teoreticky“ možné evidovať lanštiaka aj vo veku 4 mesiacov života, keď sa narodil v decembri.
V praxi sa tak vyskytuje veľké množstvo lanštiakov ulovených po 31. marci, ktoré dosiahli vek iba 8 – 10 mesiacov, pretože pochádzajú z neskorých letných vrhov. Výsledkom takejto štatistiky je, že podiel ulovených diviačat v štatistike je nižší na úkor lanštiakov. Príkladom toho sú údaje o odstrele diviačej zveri v našom PZ za roky 1974 – 1992, keď bolo z celkového počtu ulovenej diviačej zveri iba 48% diviačat ale 32% lanštiakov, medzi ktorými boli dokázateľné biologické diviačatá vo veku 7 – 10 mesiacov života v množstve asi 15% a vo vekovej triede starších diviakov bolo asi 8% jedincov v biologickom veku od 20 do 22 mesiacov.
Z uvedeného dôvodu považujeme za správne z hľadiska biológie zaviesť evidenciu podľa skutočne dosiahnutého veku, teda za lanštiaka považovať iba jedinca vo veku viac ako 12 mesiacov života a za staršieho jedinca iba od veku 24 mesiacov.
Aby sme mohli uloveného diviaka hlavne v jarnom a letnom období jednoznačne zaradiť medzi lanštiakov, alebo starších jedincov musíme v každom prípade posúdiť vek podľa rastu jednotlivých zubov v spodnej čeľusti, pretože iba tak je možné určiť skutočný biologický vek jedinca. Takýto spôsob evidencie sa v plnom rozsahu uplatňuje v mnohých štátoch.
Text: A. Mikuška, Prievidza


Tvrdá strela    



Divina je vysokohodnotná potravina. Existujú strely chrániace divinu v štandardných kalibroch? Ak áno, potom ako pôsobia pri zásahu diviačaťa, sto kilového diviaka, alebo  dospelého jeleňa? Sú to otázky o ktorých sa často medzi poľovníkmi diskutuje. V tomto príspevku sa pokúsime vysvetliť účinok tvrdej strely na zver. Každý poľovník v čase od septembra do konca roka má možnosť strieľať v našich revíroch zver od diviačaťa a srnčaťa až po dospelých diviakov a silného rujného jeleňa. Vo vyjadrení telesnej hmotnosti ide bežne o zver od 15 až po 200 kg váhy a niekedy aj viac. Hrozne vyzerajúci účinok zásahu strely na slabé telo srnčaťa, nevyzerá však tak hrozne na tele silného diviaka. V tomto článku budeme posudzovať účinok strely na zver s priemernými váhami po vyvrhnutí, ktoré sú u srnčej zveri 13 kg, jelenej 70 kg, danielej 35 kg, muflonej 20 kg a diviačej 42 kg. To znamená, že napríklad priemerný jedinec jelenej zveri je 5x ťažší ako priemerný jedinec srnčej zveri. Preto sa v praxi často stáva, že strela ktorá sa zdá byť u srnčej zveri ako tvrdá, čiže šetriaca divinu, spôsobuje aj pri dobrom zásahu na komoru dlhšiu únikovú dráhu ľahšej srnčej zveri. Naopak u dospelej jelenej a ťažkej diviačej zveri vykazuje „normálne“ účinky. Budeme sa zaoberať práve strelami bežných štandardných kalibrov, ktoré spôsobujú malé poškodenie diviny u bežných štandardných kalibrov. Pre razantné, najmä magnum kalibre platia čiastočne iné zásady. Všeobecne sa považujú tvrdé, čiže deformačné strely, za strely, ktoré šetria divinu. U štandardných kalibrov treba započítať do tejto kategórie nasledujúce strely: Barnes X-Bullet, Federal Trophy Bondet, Winchester Fall Safe, Swift A-Frame, obmedzene tiež Blaser CDP, Norma, Oryx, alebo Nosler Partition. V predchádzajúcich číslach Hubertlovu sme už charakterizovali strely s riadeným, rozkladom od firmy Dynamit Nobel  typu TUG, TIG a Evolution.
Text: P. Lihocký, Hubertlov 



Seriál: Stopy a pobytové znaky poľovnej zveri  

 

K lepšiemu poznaniu života všetkých druhov poľovnej zveri patria okrem posúdenia pohlavia, veku a ďalších kvalitatívnych znakov tiež poznatky o životných prejavoch, medzi ktoré patria aj stopy a ďalšie pobytové znaky v revíri.
Odborní autori, ale aj praktickí poľovníci sa vo svojich príspevkoch doteraz väčšinou zaoberali najdôležitejšími prejavmi biológie poľovnej zveri. Čitatelia preto žiadali našu redakciu, aby sme sa zaoberali aj zdanlivo menej dôležitou súčasťou biológie zveri a to ich stopami a ďalšími pobytovými znakmi. Väčšina odborných kníh a článkov sa touto problematikou zaoberá len okrajovo a preto sme využili úzku spoluprácu s popredným nemeckým odborníkom Ing. H. G. Schumannom, ktorý navyše dokáže zver a jej stopy aj veľmi verne výtvarne znázorniť. V tomto seriáli sa budeme postupne zaoberať stopami našej všetkej poľovnej zveri, ktoré autor nielen presne popíše, ale ich bude zároveň aj verne dokumentovať na priložených perokresbách.
Podľa stôp a ďalších pobytových znakov môžeme určiť kde sa zver počas roka, ale aj v priebehu dňa zdržuje, a dokonca po získaní základných skúseností v stopovaní dokážeme väčšinou odhadnúť jej vek, hmotnosť a aj pohlavie. Tieto znalosti napomôžu pri pozorovaní zveri každému priateľovi prírody, ale aj skúsenému poľovníkovi a patria k základným poľovníckym vedomostiam.
Pre Hubertlov napísal a nakreslil: Ing. H. G. Schumann, Nemecko



Príčiny úmrtnosti kurčiat bažanta 

  

Koncom mája, začiatkom júna sa rodia mladé kurčatá bažanta, ktoré sú však hneď od začiatku vystavené rôznym nebezpečenstvám. A preto sa každý poľovný hospodár snaží urobiť opatrenia na zníženie ich úmrtnosti tak, aby na jesenných poľovačkách boli dosiahnuté dobré výrady. Splnenie takejto úlohy zo strany poľovného hospodára nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje si poznanie hlavných príčin úmrtnosti kurčiat, najmä tých, ktorým môžu členovia poľovného revíru predchádzať. Každý chovateľ bažantov vie, že ak mala bažantia sliepka v období sedenia na vajciach pokoj, tak sa kurčatá liahnu skoro naraz. Vyliahnuté kurčatá majú hmotnosť 17 - 20 gramov a po osušení ihneď opúšťajú hniezdo a chodia so sliepkou, ktorá ich asi 10 - 14 dní zahrieva pod krídlami a v prípade nepriaznivého počasia aj dlhšie. Stará sa o ich potravu a učí ich ako si ju majú hľadať a zároveň ich chráni. A práve v prvých dňoch po vyliahnutí sú kurčatá najviac ohrozené a dosahujú najvyššiu úmrtnosť.
Kurčatá rastú pomerne rýchlo a podľa pozorovania v našom revíri vážia v 9. týždni už takmer 400 gramov a po desiatich dňoch sa pokúšajú už vyletovať na nízke kríky a stromčeky do výšky 1 meter a po 7. – 8. týždňoch už hradujú spolu so sliepkou. V normálnom roku pri správnom vývoji sa v septembri už osamostatňujú a začínajú sa túlať. Aby sa nerozpàchli do širokého okolia, musíme ich v tomto období začať prikrmovať.
Rast a vývin kurčiat v prírode závisí predovšetkým od počasia, najmä od počtu slnečných hodín, teploty vzduchu, vodných zrážok a podobne. Okrem poveternostných vplyvov, ktoré poľovníci vo voľnej prírode nemôžu ovplyvniť, existujú ďalšie faktory, ako je výskyt a hustota predátorov a zabezpečenie dostatku potravy. Tieto posledné faktory už ale správny chovateľ bažantej zveri dokáže ovplyvniť v prospech celej populácie.
Text: K. Farkas, Trebišov





Partneri

Kto je online?

Práve tu je 146 návštevníkov a žiadni členovia on-line