Prinášame Vám obsah časopisu



 



  č 1/2011



Levické poľovnícke dni 2011           

Na jar kroky nielen slovenských poľovníkov smerujú do Levíc.
Tento rok sa už po 16. krát budú konať Levické poľovnícke dni. Ich súčasťou je
Medzinárodný filmový festival „Hubertlov - Levice 2011“ s tematikou prírody a poľovníctva v kategóriách – „Dokumentárny a náučno-metodický film“, „Príroda a zver“ a „Domáce video – filmové začiatky“. Súťažné snímky je potrebné doručiť do 20. marca 2011 do kancelárie SPZ,  Štefánikova 10, Bratislava. Verejná projekcia bude 5., 6. a 7. apríla v kinosále KD Družba v čase uvedenom na plagátoch MsKS Levice. Vyhlásenie víťazov sa uskutoční dňa 8. apríla 2011 počas Galavečera Levických poľovníckych dní.








Súťaž výtvarných a literárnych prác „Príroda očami detí“. Môžu sa jej zúčastniť žiaci ZŠ z okresu Levice. Kresby a literárne príbehy je potrebné doručiť do 15. marca 2011 do kancelárie OkO SPZ, Dopravná 14, Levice.
Výstava „Poľovníctvo a príroda“, ktorá bude v dňoch 31. marca – 9. apríla 2011 v Dome kultúry DRUŽBA v Leviciach. Na výstave budú, okrem preparátov zveri a živočíchov v ich prírodnom prostredí, vystavené aj všetky trofeje ulovené v roku 2010 v okrese Levice. Slávnostné otvorenie LPD, vernisáž výstavy, vyhodnotenie výtvarnej a literárnej súťaže sa uskutoční 31. marca 2011 o 14.oo hod. Verejnosť je vítaná na výstave od 1. do 8. apríla v čase od 9.oo do 17.oo hodiny a 9. apríla od 9.oo do 11.oo hodiny.
Odborný seminár „Škody zverou a na zveri a možnosti ich obmedzenia“ bude dňa 2. apríla 2011 v kinosále DK Družba v Leviciach so začiatkom o 9.oo hod. Prihlášky na seminár treba zaslať kancelárii OkO SPZ, Dopravná 14, Levice do 20. marca 2011.
Poľovnícke predajné trhy budú v dňoch 2. a 3. apríla 2011 v priestoroch DK Družba. Návštevníci Levických poľovníckych dní si budú môcť zakúpiť knihy, doplnky, darčeky a pomôcky, ktoré súvisia s poľovníctvom a voľným časom stráveným v prírode.
3. apríla 2011 medzi 13.oo a 16.oo hod. sa môžu deti formou hier a súťaží na nádvorí Levického hradu zoznámiť s prírodou, lesom, poľovníctvom, sokoliarmi,  lesničiarmi, vábničiarmi, kynológmi a lesníkmi.
Majstrovstvá Slovenska juniorov vo vábení zveri Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu, sa uskutočnia 8.apríla 2011 v kinosále DK Družba v Leviciach, ako súčasť Galavečera LPD.
Súčasťou Galavečer Levických poľovníckych dní, 8.apríla 2011 v kinosále DK Družba v Leviciach bude tiež vyhodnotenie, odovzdávanie cien a projekcia víťazných filmov Medzinárodný filmový festival „Hubertlov - Levice 2011 a beseda s autormi. Záujemcovia si voľné vstupenky môžu vyzdvihnúť v pokladni kina Družba Levice a v kancelárii SPK a SPZ, Dopravná 14, Levice.

Pozývame Vás na Levické poľovnícke dni 2011. Pozývame Vás stráviť čas v príjemnom prostredí s príjemnými ľuďmi.

Text: Ing. D. Krajniak, predseda organizačného výboru


Lov líšky v zime
 

  

Podľa mojich skúseností (strelil som viac ako 50 líšok) uloviť v zime líšku na snehu je určitým umením, lebo poľovník musí zvíťaziť nad líškou vyznačujúcou sa vynikajúcimi zmyslami. Ak objavíme líščí brloh, neznamená to, že ľahko pri ňom ulovíme aj líšku.
Keďže časopis Hubertlov považujem za najodbornejší poľovnícky časopis u nás, pokúsim sa s jeho čitateľmi podeliť o svoje skúsenosti.
Prvým predpokladom úspechu pri love líšok je, vyhľadanie líščieho brlohu v starých lesných porastoch s prehľadnými streleckými možnosťami. Už v lete som si pripravil pri brlohoch kryté stanovištia buď v korune stromu, alebo na zemi. Vždy to boli dve stanovištia zohľadňujúc pritom stav snehu a smer vetra vo vzdialenosti 20 – 25 metrov od brlohu. Nikdy nestaviam stanovištia na líščích prechodoch, lebo v tom prípade by som strieľal na líšku vždy naostro spredu alebo zozadu, čo nezaručuje úspech. V čase párenia som vždy počítal s líškami prichádzajúcimi k brlohu, lebo v tom čase lišiaci stále kontrolujú brlohy. Pri stálej snehovej pokrývke bolo možné prechody líšok dobre rozoznať a pozorovať.
Druhým predpokladom úspechu je, že poľovník musí využiť ten najvhodnejší čas pre úspešnú postriežku a to tak, že musí zistiť kedy je líška v brlohu. Zistil som, že líška sa po napadnutí prvého snehu uchyľuje do brlohu a správa sa tak ako každá zver po napadnutí prvého snehu t.j. veľmi málo sa pohybuje a revír vyzerá tak, ako by v ňom nebolo zveri. O to aktívnejšia je ale líška v druhú noc po napadnutí snehu. A tak som vždy na druhý deň po napadnutí snehu zisťoval, ktoré brlohy sú vlastne obývané. Ak je jasné slnečné zimné počasie líška je zriedkavo v brlohu, lebo tak ako poľovné psy obľubuje teplo a slnečné lúče čo som si overil tým, že som nachádzal čerstvé ležiská na snehu v otvorených priestoroch ožiarených slnkom. Na druhej strane som však líšku nachádzal v brlohoch hlavne v čase párenia. Je to inak najlepší čas na lov líšok. V tomto čase denne kontrolujem vchody do brlohov bez toho, aby som sa k nim bezprostredne približoval.
Text: L. Brezník, Žiar nad Hronom


Názory odborníkov na termín lovu sluky lesnej  

 

Od roku 1980 sa začali vykonávať prvé výskumy v 5 európskych krajinách, ale skutočne vedecký výskum sa začal v posledných dvoch rokoch minulého storočia vytvorením pracovnej skupiny expertov ornitológov zo Švédska, Anglicka, Škótska, Francúzska a Nemecka, ktorí spoločne vykonávali výskum využívajúc výsledky lovu v uvedených krajinách, výsledky krúžkovania a telemetrie sluky lesnej.
Výsledky výskumu ukázali, že v Európe sa ročne loví asi 3 – 4 milióny slúk, pričom v Nemecku a Anglicku sa dosahujú priemerné výrady, ale vo Francúzsku a Taliansku pri intenzívnom love sa dosahujú trvale príliš vysoké stavy. Ale tento stav lovu slúk zásadne neovplyvňuje hniezdiacu populáciu v Európe. Pri výskume sa zistilo, že intenzita toku zostáva rovnaká na plochách opoľovávaných ako aj neopoľovávaných, teda kontrolovaných. V záverečnej správe sa uvádza, že ak by boli tieto výsledky výskumu správne pochopené zo strany zodpovedných pracovníkov, tak by bolo registrovanie sluky lesnej na červenej listine určite zrušené.“
Prof. Dr. Paul Müller, vedúci ústavu biogeografie na univerzite v Trier, Nemecko píše: „Ak by mali zástancovia jesenného lovu dostatočné poznatky o biológii sluky lesnej tak by určite posudzovali túto problematiku inakšie. Zistili by, že pri jarnom ťahu sa uloví až 80% kohútikov, čo nemá vplyv na zníženie.“
Popredný odborník Ing. Hell uvádzal, že pri jarnom ťahu sluky lesnej kohútiky robia večer za súmraku a ráno za svitania svadobné prelety, pričom pískajú a kvorkajú. Účelom týchto preletov je vyhľadávanie sliepočiek, ktoré sa v tom čase zdržujú na zemi a samčeka privolávajú pískaním. To znamená, že na jarnom ťahu lovia prevažne samčeky a to až na 95%, lebo samičky tiahnu len výnimočne. Jarný lov slúk na Slovensku neovplyvňuje stavy populácie tohto vtáka a príčiny znižovania stavov treba hľadať na inom mieste v rámci Európy.
Fridrich Karl von Eggeling odborník biológie a zoológie zveri, z praktických poznatkov v sledovaní lesnej sluky v Sasku a ostatných krajinách Nemecka píše: „Primeraný jarný odstrel sluky lesnej v žiadnom prípade nikdy nezmenšil stavy tohto vtáka, ale zníženie stavov bolo zapríčinené hlavne tam kam sluky odlietajú na zimoviská v Maroku, Tunisku, Španielsku a Taliansku. Tam sa sluky lovia hromadne. Iba Nemecko sa prejavilo ako „poslušný chlapec“ voči EÚ. Preto dobrí poľovníci odchádzajú loviť sluku do zahraničia.

Živočíšna potrava diviačej zveri    



Diviačia zver prijíma rastlinnú aj živočíšnu potravu. Príjem potravy sa mení v priebehu roka podľa jej dostupnosti a obsahu živín. Na jeseň prijíma hlavne potravu bohatú na vysoko energetické živiny, ktoré jej pomáhajú vytvoriť zásobný tuk na zimu.
Od začiatku ruje, počas gravidity a laktácie prijíma diviačica hlavne potravu bohatú na bielkoviny. Podobne aj rastúce diviačatá potrebujú v prvých mesiacoch života veľké množstvo bielkovín.
Diviačia zver z hľadiska svojej fyziológie potrebuje aj živočíšne bielkoviny, pretože z rastlinných bielkovín dokáže stráviť iba asi 60%. Živočíšne bielkoviny obsahujú viacej fosforu a vápnika v rovnomernom zastúpení po celý rok, pričom v rastlinách sa mení podľa ročných období a počasia. Moderné výskumy o zložení potravy diviačej zveri uvádzajú, že po analýze niekoľko sto žalúdkov bol zistený podiel rastlinnej potravy 92,4% z toho pripadá na zemiaky, iné okopaniny ako aj zrná obilia a semená iných plodín 40,6%. Ďalších 36,6% predstavujú žaludy, nasleduje zelená potrava s 9,3%, korene a hľuzy 3,5%, semená iných drevín ako je buk a lipa 1,4%, ovocie a maliny 0,3% papradie 0,2%, praslička 0,1%, machy 0,1% a napokon hríby 0,1%. Zostávajúci podiel živočíšnej potravy činil 7,6% a pozostával z uhynutej zveri 3,2%, nasleduje hmyz hlavne vo forme lariev 1,8%, červy 0,4%, myši 0,3%, žaby 0,1% a ostatné 1,8%.
Heinz Meynhardt uvádza, že diviačia zver požiera nielen odpadky z usmrtených ošípaných, ale skonzumuje aj vlastných druhov. Ďalej uvádza podiel živočíšnej potravy vo výške 12,4 – 13,2%.  Heck a Raschke uvádzajú, že v lese napadnutom drevokazným hmyzom bol zistený zvýšený podiel živočíšnej potravy vo forme hmyzu lesného a ich lariev vo výške 89%. A. W. Boback uvádza, že v jednom žalúdku diviaka bolo 1 462 lariev chrústa, 1 880 kukiel nočného motýľa, 3 583 kukiel ploskanky borovicovej a 2 130 kukiel priadkovca ovocného.
Podľa Hella živočíšna potrava diviačej zveri pozostáva z červov, mäkkýšov a hmyzu až po stavovcov z toho hlavne cicavcov ako sú myši, hraboše, mladé zajace ale aj srnčatá, väčšinou sú to jedince choré, uhynuté, alebo čerstvo narodené.
Text: J. Porubský, Jihlava


Posudzovanie a lov danielej zveri III.  

 

Začiatkom septembra sa pôvodné čriedy danielov postupne rozchádzajú. Staré a stredne staré daniele sa pohybujú ako samotári a mladé samce chodia v skupinkách v rujovej oblasti okolo stanovíšť bezparohej zveri. V tomto čase až do ruje sú daniele tajomné, reagujú veľmi citlivo na vyrušovanie a môžu byť dokonca aj trvalo odplašené. Poľovnícke a lesnícke práce by sa v týchto oblastiach nemali vykonávať. Poľovnícke chodníky a posedy musia byť pripravené najneskôr do konca augusta. Prítomnosť daniela sa dá zistiť podľa čerstvých odtlačkov na zemi od polovice septembra, kedy sú staré korýtkovité rujné jamy postupne obsadzované a do ktorých si daniele zaľahnú, močia a chránia si teritórium okolo jamy pred sokmi. Neustále chrkanie majiteľa jamy láka danielice, ktoré prichádzajú na rujovisko a vyberajú si daniela s ktorým sa chcú páriť a následne vstupujú do jeho teritória okolo jamy, čiže danielice prichádzajú za danielmi na rujovisko, teda opačne ako je to u jelenej zveri.
Lov na rujného daniela v poslednom týždni októbra je vrcholným obdobím nielen pre daniela, ale aj poľovníka. Daniel zaujíma väčšinou svoje staré miesto, skoro výlučne v lese v dobrom kryte. Hlavný daniel má svoje teritórium okolo rujnej jamy skôr na okraji rujného územia. Daniele chrkajú skoro nepretržite, pričom danielice, ihličiaky,  dvojročné a mladé daniele navštevujú jednotlivé rujoviská dospelých danielov, pričom hľadajú príležitosť zapojiť sa do ruje. A práve týmto danielom túlajúcim sa po rujoviskách a po pastevných plochách musí poľovník venovať pri posliedke najvyššiu pozornosť. Často postupujeme dopredu meter za metrom a pritom musíme dlhší čas zotrvať bez pohybu a pozorovať okolie. Dokonca aj keď sa poľovník priblíži, môže ešte veľmi dlho trvať až sa daniel postaví do správnej streleckej polohy. Krovie a konáre prekážajú v dráhe strely, lebo daniel je v stálom pohybe, pokúšajúc sa udržať si danielicu, prípadne odohnať slabšieho daniela, ktorý sa k nemu približuje alebo musí viesť tvrdé hierarchické súboje s rovnako silnými súpermi. Znamená to vyčkávanie až nastane dobrá strelecká situácia, ktorú potom treba dôsledne využiť.
Pre Hubertlov napísal: Ing. Hans Georg Schumann, Nemecko  


Diviačia zver na snehu    



Môže byť pre vášnivého poľovníka niečo krajšie a úchvatnejšie ako je lov diviačej zveri na čerstvo napadnutom snehu? Pri love diviačej zveri treba brať vždy do úvahy, či sneženie skončilo v skorých ranných hodinách alebo o polnoci. Ukončenie doby sneženia je dôležité pre presné zistenie aktivity diviačej zveri počas noci. Tak ako každá raticová zver, tak aj diviačia zver v zime pri pohybe „beží na úsporný režim.“ Uprednostňuje stanovištia nachádzajúce sa v blízkosti zdrojov potravy. Do väčších vzdialeností uniká iba vtedy ak je vyrušená. Atypickým rušiacim momentom pre ňu je spoločná poľovačka, ktorá donúti diviakov k tomu, že na určitý čas opustia svoje stanovište. Z vlastnej skúsenosti viem, že diviačia zver práve toto ohrozenie dokáže veľmi dobre rozoznať. A práve preto, aby sme boli pri love úspešní je nutné využívať čerstvú snehovú pokrývku v revíri. Veľmi dobre sa nám osvedčili postriežky na okrajoch lesa a poľa na ktorom boli na jeseň zaorané kukuričné šúľky po zbere kukurice, alebo polia po zbere cukrovej repy. Najkrajšie zážitky sme však mali z pohybu diviačej zveri na mierne zasneženej repke. Diviačia zver v tomto prípade požiera nielen listy repky, ale pokiaľ polia nie sú príliš zamrznuté, rozrývaním vyhľadáva myši.
Všetci dobre vieme, že viditeľnosť pri splne mesiaca, keď je krajina zakrytá snehom je  takmer taká, ako cez deň a diviačia zver sa preto radšej zdržiava v tieni okrajového lesa. Pri postriežke musíme sedieť v tieni, lebo mesačné svetlo v puškovom ďalekohľade spôsobuje zrkadlenie. Inak vždy treba zvoliť stanovište tak, aby mesiac svietil na chrbát strelca.
Text: Ing. J. Mercel, Bojnice


Celoplášťové strely v poľovníckej praxi   




V armáde patria celoplášťové strely k štandardným strelám, ale v poľovníctve sa používajú zriedkavo. Čo je vlastne celoplášťová strela? Je to druh projektilu pozostávajúci z plášťa medi, tombaku, mosadze alebo plávkovej ocele. Plášť chráni vnútornú plochu hlavne pred znečistením od mäkkého olova a zabraňuje zdeformovanie alebo úplné rozloženie oloveného jadra pri narazení na mäkký cieľ napríklad na telo zveri. Sú celoplášťové strely u ktorých je olovo (výplň strely) úplne obalené plášťom alebo sú aj strely ktorých plášť neprekrýva zadnú časť. Tieto druhé sú používané najčastejšie. Horná časť týchto striel je úplne uzavretá plášťom a spodná je iba lemovaná plášťom t.j. olovené jadro je viditeľné. Rozlišujeme celoplášťové strely ukončené špicom pre lov kožušinovej zveri prípadne malej úžitkovej zveri (hlavne v malom kalibri do 6,5 mm), ako aj celoplášťové strely s okrúhlou hlavou používané na lov napríklad byvola a hrubokožcov (asi od 9,5 mm). Prvé majú väčšinou rovnakú hrúbku plášťa. U druhých je plášť na konci zosilnený, aby sa zabránilo rozsiahlej deformácii strely. Deformované strely totiž sú v tele zveri často vychýlené a nezasahujú potom požadovaný cieľ (mozog, chrbticu, srdce). Celoplášťová strela sa nerozpadne pri prechode mäkkým cieľom ani keď narazí na kosť. Pri zásahu silnej kosti sa iba čiastočne zdeformuje, pričom mierne zväčší svoju plochu, ale omnoho menej ako strela poloplášťová alebo s dutým hrotom.
Text: P. Lihocký, Hubertlov



Opakovacia guľovnica RX Helix – revolúcia v poľovníckom strelectve



Označenie RX Helix môžeme do slovenčiny preložiť ako R – repetier (opakovacia guľovnica) X – číslica rímskych 10, ako koncovka roku vzniku 2010 a Helix je latinský výraz pre závit – rotáciu, čo má zvýrazniť funkciu priamoťažného záveru s rotačnou hlavou.
Opakovacia guľovnica RX Helix sa od súčasných najmodernejších guľovníc neodlišuje tým, že používa priamoťažný záver, pretože dnes je už viac výrobcov, ktorý takýto záver používajú  neodlišuje sa ani tým, že jej záver je ukončený rotačnou hlavou, pretože úplne rovnaká  rotačná hlava záveru bola už predtým použitá napríklad u samonabíjacej guľovnici Merkel SR 1.
Od všetkých ostatných moderných guľovníc sa odlišuje RX Helix tým, že jeho tvorcovia použili súčasne priamoťažný záver s rotačnou hlavou, ďalej tým že chod záveru je vďaka ozubenému kolesu sprevodovaný na polovičnú dráhu ako u iných guľovníc, vďaka čomu je telo samotného záveru veľmi krátke a preto môže celý záver zostať v puzdre záveru a neopúšťa ho. Najpodstatnejším rozdielom oproti iným guľovniciam je bicí a spúšťací mechanizmus. Konštruktéri úspešne zlúčili osvedčený systém priamobežného úderníka s vnútorným kladivkom, keď miesto úderníka použili rameno pantografu. Bicia pružina je uložená na vnútornej uhlopriečke tohto pantografu, ktorého horné rameno nahrádza úderník. Spúšťová páka drží horné rameno pantografu, teda úderník stláča v dolnej úvrati, pričom sila úderníka smeruje priamo dohora. Po stlačení spúšte sa uvoľní horné rameno pantografu prudko nahor a dopredu, pričom udrie na temeno zápalníka.     
Záver je uzavretý v komore pomocou svojej rotačnej hlavy, ktorá so šiestimi uzamykacími ozubmi v troch radách, zviera uhol uzatvorenia necelých 60°. Rotačná hlava je ovládaná riadiacim čapom, ktorý zapadá do drážky v nosiči hlavy záveru. Nosičom záveru a rotačnou hlavou záveru prechádza zotrvačný zápalník. Keďže je rotačná hlava záveru uzavretá v predåženej komore, tak tlaky pri výstrele pôsobia iba na hlaveň, komoru a rotačnú hlavu záveru. Vďaka tomu, že tlaky po výstrele minimálne pôsobia na samotné telo záveru mohli konštruktéri navrhnúť celé puzdro záveru a ďalšie kovové časti tela zbrane z ľahkých hliníkových zliatin, čo významnou mierou napomohlo znížiť hmotnosť celej zbrane. Výhodou hliníkových zliatin je teda celkové zníženie hmotnosti zbrane, na druhej strane ale umeleckí rytci tvrdia, že do tradičného železa sa dá lepšie, precíznejšie a tým aj krajšie ryť a gravírovať ako do hliníkových zliatin.








Partneri

Kto je online?

Práve tu je 217 návštevníkov a žiadni členovia on-line