Prinášame Vám obsah časopisu



 



  č3/2011


Celoštátna výstava poľovníctvo a príroda Bratislava 2011      

Fantastická, ojedinelá, na Európskej úrovni. To boli najčastejšie vyjadrenia návštevníkov tejto výstavy, keď sme sa ich spýtali ako sú spokojní s výstavou. Zástupcovia svetovej poľovníckej organizácie, funkcionári národných poľovníckych zväzov z mnohých európskych štátov a tí návštevníci, ktorí absolvovali už mnohé poľovnícke výstavy usporiadané v iných európskych štátoch svorne konštatovali, že hlavný dôraz pri realizácii výstav v Európe je v posledných rokoch kladený hlavne na komerčných vystavovateľov. Podľa nich bol scenár bratislavskej výstavy zameraný nie na komerciu, ale na dosiahnuté ciele pri chove a love zveri v Slovenskej republike a na informovaní nielen poľovníckej, ale aj širokej nepoľovníckej verejnosti o významných úspechoch, ktoré dosiahli slovenskí poľovníci pri zveľaďovaní nášho prírodného bohatstva. 


Vábenie srnca mimo ruje 


  

Existujú spôsoby lovu srncov vábením, ktoré veľká časť poľovníkov vôbec nevyužíva. Všetci vieme, že srnca dokážeme najľahšie privábiť v čase ruje, pretože v tomto období je tvorba pohlavných hormónov u srnca najvyššia. V mesiacoch november až marec je tvorba týchto hormónov na veľmi nízkej úrovni a začína sa zvyšovať v závislosti od veku srnca až v mesiaci marec. Prvým dôsledkom zvýšenej sekrécie pohlavných žliaz je vytåkanie parožia, ktoré začína prebiehať väčšinou v mesiaci marec. Tvorba hormónov sa neustále zvyšuje a až koncom augusta začína klesať. Po tomto termíne sa ich tvorba postupne zmenšuje a skoro zaniká zhodením parožia. To znamená že srnec produkuje pohlavné hormóny nielen v prvej polovici augusta, kedy je ich sekrécia najvyššia, ale v rôznej intenzite aj v období pred rujou v mesiacoch apríl až jún a v období po ruji v mesiacoch september až október. To znamená, že srnca môžeme privábiť aj mimo obdobia ruje, aj keď pochopiteľne nemôžeme úspešnosť v tomto období  porovnávať s úspešnosťou pri vábení počas srnčej ruje.
Každý z nás už počul bäkať srnca, ale málokoho napadne, že by mu mohol podobným spôsobom odpovedať a tým vyprovokovať jeho zvedavosť a rivalitu aj v období mimo srnčej ruje. Ako začínajúci poľovník som pochôdzkou prechádzal porastom za ktorým sa odrazu začal odvíjať „koncert“  dvoch srncov, ktorí na seba bäkali. Bol to prakticky zvukový súboj o teritórium. Keď som si preveril smer vetra a postavil sa za hrubší buk aby som bol aspoň čiastočne krytý, odpovedal som im podobným bäkaním. Zakontroval som im slabším hlasom bojazlivého srnca, ktorý sonduje situáciu.  Na moje prekvapenie bol účinok okamžitý.
Text: P. Lihocký, Hubertlov


Srdečne vás pozývame na XXI. ročník celoslovenských poľovníckych slávností Dni Sv. Huberta 2011



V areáli svätoantonského kaštieľa sa budú v dňoch 3. a 4. septembra 2011 konať tradičné celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta. Záštitu nad podujatím prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Hlavnými organizátormi sú Slovenský poľovnícky zväz, Slovenská poľovnícka komora, Múzeum vo Sv. Antone a firma Šomek. Významní spoluorganizátori sú Lesy SR, š.p. a Vojenské lesy a majetky SR.
Návštevníci sa už tradične môžu tešiť na Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov, no taktiež vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri Hubertlov-Halali o Putovný pohár Hubertlovu, na atraktívny rybolov, ukážky poľovníckej kynológie, sokoliarstva, ukážky streľby z historických zbraní, súťaž v streľbe lukom - Antonský diviak 2011, súťaž o najkrajšiu a najdlhšiu bradu, a najkrajší poľovnícky šperk, najkrajší klobúk, najkrajšiu poľovnícku fotografiu, najlepší poľovnícky nôž, poľovnícky chodník a súťaž pre deti „Po stopách zveri“, vtipnú súťaž „5F“, súťaž o najsympatickejšiu poľovníčku „Hájnikova žena“, klubovú výstavu alpských jazvečíkovitých duričov, módnu prehliadku, divadelné predstavenie, vystúpenie dychovej hudby Sitňanka, ...atď. Novinkou bude laserová strelnica s možnosťou „zapoľovať“ si aj na africkú zver. Na Dni Sv. Huberta pozývame aj všetkých čitateľov Hubertlovu a úprimne sa tešíme na Vašu návštevu!
Text: Ing. M. Číž


PaedDr. Imrich Šuba – viceprezidentom C.I.C. - ďalší medzinárodný úspech slovenského poľovníctva  




Na slávnostnom otvorení celoštátnej výstavy „Poľovníctvo a príroda - Bratislava 2011“ - dňa 15. júna  – za prítomnosti prezidenta SR - J.E. Ivana Gašparoviča, uviedol vo svojom prejave prezident C.I.C. p. Bernard Lozé prvýkrát oficiálne Dr. Imricha Šubu ako viceprezidenta Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri C.I.C. pre strednú a východnú Európu. Výkonný riaditeľ ústredia SPZ a SPK bol do tejto významnej funkcie zvolený 15. mája 2011 - na 58. generálnom zhromaždení v ruskom Petrohrade. Témou májového generálneho zhromaždenia bolo „Poľovníctvo ako súčasť kultúrneho dedičstva“. Vzácni hostia bratislavskej výstavy – prezident C.I.C. Bernard Lozé, čestný prezident C.I.C. Dieter Schramm, zástupca FACE – Angus Midleton i čelní predstavitelia 12 zahraničných delegácií vysoko hodnotili realizáciu výstavy a hlavne tú skutočnosť, že predstavuje poľovníctvo presne v zhode s témou generálneho zhromaždenia – teda ako súčasť nášho vzácneho kultúrneho dedičstva. Práve bohatá poľovnícka kultúra, udržiavanie zvykov a tradícií, vysoká odbornosť našich poľovníkov – to sú hlavné pojmy, ktorých naplnenie robí naše poľovníctvo výnimočným a vo svete uznávaným.
Pre Hubertlov napísal: Ing. M. Číž, riaditeľ múzea vo Sv. Antone


Ako ovplyvňujú diviačatá reprodukciu      



Dnes je už všeobecne známe, že podiel reprodukčných diviačat samičieho pohlavia je vyšší ako sa doteraz predpokladalo. Pre mnohých poľovníkov je ale novinkou, že približne polovica (48 %) celkových prírastkov populácie diviačej zveri pochádza z diviačíc vo veku diviačat. Túto skutočnosť potvrdzujú posledné výskumy. U diviačej zveri je však nápadne kolísavá výška odstrelu, ktorý sa urýchlil na Slovensku už v 70. rokoch. V roku 1924 - 1929 sme lovili v priemere 935 diviakov ročne, v období rokov 1971 - 1978 to už bolo 6 039 ks a v roku 1991 sa dosiahol odstrel 21 524 kusov. Potom nastal pokles až na 10 356 ks a v roku 2009 sa zvýšil na 31 351 jedincov.
V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že do polovice 80. rokov sme počítali s koeficientom prírastku 1,1 na celkové JKS, ktorý bol všeobecne platný nielen u nás ale aj v zahraničí hlavne v Nemecku, čiže vo výkazoch sa uvažovalo s mierou reprodukcie 100 – 110 %. A práve táto skutočnosť spolu s ďalšími faktormi viedla k enormnému nárastu stavov diviačej zveri a k jej rozšíreniu do oblastí, kde sa dovtedy nevyskytovala.
Výskumom sa potvrdilo, že v populáciách diviačej zveri je vysoké percento vrhov zo strany diviačat narodených od februára do apríla, ktoré mali vo vrhu v priemere 2  diviačatá. Ďalej sa zistilo, že až 98% diviačic lanštiakov a starších sa zúčastňovalo na rozmnožovaní, pričom diviačice lanštiaky mali v priemere 4,2 diviačat a staršie diviačice 5,3 diviačat.


Párenie a denný rytmus srnčej zveri   

          

Srnčia zver má v priebehu dňa pevne stanovené aktivity z ktorých pre poľovníka sú zvlášť dôležité najmä aktivity spojené s hľadaním a prijímaním potravy, prežúvaním a napokon sú to aktivity počas párenia ako aj pohybové aktivity. Toto všetko je však ovplyvnené ročnými obdobiami, ponukou potravy, štruktúrou populácie, hustotou zveri, chorobami, vyrušovaním a individuálnym správaním. V priemere má srnčia zver denne asi 11 väčších alebo menších pastevných cyklov. Prijatú potravu v ústnej dutine slabo rozžujú a silne preslinia. Keď sa dostane do bachora dochádza tam k bakteriálnej fermentácii a spätnému vygrganiu potravy do ústnej dutiny na prežúvanie. Veľmi dôležitú úlohu tu zohrávajú slinné žľazy, ktoré produkujú veľké množstvo slín, ktoré zabraňujú prekysleniu bachora a udržujú optimálnu pH aj pri prijímaní repky olejnej v zime a na jar. V tomto prípade je však potrebné, aby zver mala k dispozícii aj vláknitú potravu ako je malinčie, suchá ďatelina alebo na jar čerstvo rašiace rastliny. Repka je totiž takmer bezvláknitá, ľahko a rýchlo stráviteľná potrava pri ktorej sa nevyžaduje taká úroveň prežúvania ako u vláknitej potravy. Prežúvaním sa totiž dostáva do bachora dostatok zásaditých slín, ktoré znižujú kyslosť spôsobenú samotným bakteriálnym trávením.
Pre Hubertlov napísal: Prof. Dr. Ch. Stubbe, Sandkrug, Nemecko


Teritórium srnca   

 

Je všeobecne známe, že srnčia zver žije v pevnom priestorovom a časovom systéme a jej sociálne správanie je určené sociálnou štruktúrou. Teritorialita medzi srncami sa upravuje podľa sociálneho správania akustickými, optickými (hrabaniská) a pachovými znakmi (výlučkami hlavne čelovej pachovej žľazy), ktoré sa prejavujú individuálnym pachom, stopami, miestami značkovania alebo výstražnými zvukovými prejavmi. Srnce sa vzájomne poznajú podľa pachových stôp.
Teritórium si srnec, bráni pred druhými srncami tak, že im zabraňuje vstúpiť na toto územie. Význam teritoriálneho chovania spočíva v tom, že umožňuje rozptyl srncov do určitej plochy, čím sa znižuje frekvencia vzájomných konfliktov, čo znamená pre srnca úsporu energie a času a to nielen pri obrane teritória, ale aj pri súperení o zdroje potravy.
Len čo si srnce vyčistili parožky od lyka čiže v dobe zvýšenej činnosti pohlavných žliaz začínajú si zaberať a ohraničovať svoje teritória, ktoré si udržujú až do konca ruje. Čiže najextrémnejší prípad teritoriality u srncov sa prejavuje v dobe vegetácie, kedy si vybojovávajú, označujú a silno ochraňujú svoje teritórium. Vtedy nestrpia žiadneho dospelého srnca na svojom území. Intenzita obhajovania teritória klesá smerom od stredu k okraju. Nie všetky srnce žijú teritoriálne. Jednoročné a slabé dvojročné srnce nemajú často žiadne teritórium a sú staršími odháňané, občas ale aj trpené.
Text: P. Lihocký, Hubertlov


Ochrana lúk a polí pred diviačou zverou  


 

Všežravá diviačia zver prijíma veľmi rozmanitú potravu a jej zloženie sa mení podľa dostupnosti a množstva. Zásadne prijíma rastlinnú potravu vo forme plodov, semien, hľúz, koreňov, ale aj zelené časti rastlín, bylín a jarín, ale aj živočíšnu potravu vo forme červov, mäkkýšov, hmyzu, myší, hrabošov, kadávery zvierat, ale aj mladé srnčatá, králiky a podobne. Potrava je pre diviačiu zver zdrojom chemických látok, ktoré využíva na svoj rast a obnovu, na tvorbu dôležitých látok, ale aj ako zdroj energie. To znamená, že musí obsahovať hlavne bielkoviny, sacharidy, tuky, minerálne látky, vitamíny a dostatok vody. V tomto príspevku nás budú zaujímať predovšetkým bielkoviny, ktoré sú najcennejšou živinou, lebo sa nedajú úplne nahradiť nijakou inou látkou.
Diviačia zver z hľadiska svojej fyziológie potrebuje živočíšne bielkoviny, ktoré sú najhodnotnejšie a najpotrebnejšie hlavne na jar a začiatkom leta pre rast a stavbu vlastného tela, vývoja plodov mláďat, na rozdiel od jesene, kedy potreba bielkovín klesá a narastá potreba vysoko energetických živín pre tvorbu zásobného tuku na zimné obdobie.
Text: Ing. J. Mercel, Bojnice


Zvláštnosti dohľadávania srnčej zveri 

  

Zvláštnosti a špecifické okolnosti dohľadávania srnčej zveri sú v poľovníckej praxi často podceňované. Pre uľahčenie dohľadávania je dôležité poznať zvláštnosti správania sa srnčej zveri po zásahu. Ak porovnávame srnca s jeleňom musíme brať do úvahy veľké rozdiely v telesnej váhe – hmotnosti. Toto je viditeľné nielen pri záchrane diviny, ale má to značný vplyv počas dohľadávania hlavne pri použití poľovného psa. Treba si uvedomiť, že jeleň zanecháva silnejšie odtlačky, väčšiu a hlbšiu stopu a tým aj silnejšie rozrušenie pôdy raticami ako srnec. Prejaví sa to hlavne v letných mesiacoch, keď malá povrchová stopa srnca veľmi rýchle zaschne a ratice preniknú do pôdy iba nepatrne.
Ďalej musíme brať do úvahy správanie sa zveri pri úteku po zásahu. Teritórium srnca zaberá podľa porastu 10 – 20 hektárov, ktoré srnec po postrelení neopustí pokiaľ nie je durený. Teritórium jeleňa je rozdielne. V lete sa zdržuje na veľkých poľných lánoch a v priľahlých lesíkoch a hájoch. Počas ruje prechádza do časti revírov s výskytom samičej jelenej zveri a po ruji sa vracia do svojich zimných a jarných stanovíšť. To znamená, že postrelený srnec, ak nie je poľovníkom alebo psom rušený, sa zdržiava v okruhu 200 – 400 metrov, zatiaľ čo postrelený jeleň často tiahne na kilometrové vzdialenosti.
Text: M. Lanštiak, Sereď


Ležiská diviačej zveri  

    

Ležisko je dôležitá súčasť života diviačej zveri, ktorá ho využíva celý život. Rypákom si vyhrabávajú v zemi priehlbne a korytá do ktorých zaľahne ako do úkrytu v ktorom  nachádza ochranu pred chladom, vetrom, horúčavou a hmyzom. Rozoznávame ležiská v ktorých diviačica rodí mláďatá, ďalej ležiská slúžiace pre celú čriedu, ležiská slúžiace na odpočinok a ležiská kde zaľahne napr. postrieľaná zver alebo ležiská, ktoré zver využíva po celý rok.
Diviačatá sa rodia v ležisku nazývanom kotol, pretože potrebujú okrem materinského mlieka v prvých týždňoch života aj teplé hniezdo, ktoré vytvárajú matka a súrodenci. Malé diviačatá sú zo začiatku ešte slabo osrstené a chýba im aj vrstva tuku pod kožou. Obzvlášť dôležité je teplé hniezdo pri nočných mrazoch a vlhkom chladnom jarnom počasí. Ak musia v takýchto situáciách krátko po narodení opustiť kotol má to za následok značné straty. Už Meynhardt uvádza, že pri nepriaznivom jarnom počasí boli straty 20% z vrhu mláďat. Treba si ďalej uvedomiť že sú diviačice, ktoré rodia už v januári a každý si môže prestaviť, aké následky má poľovnícka aktivita v tomto čase pre novonarodené diviačatá najmä vtedy, ak je ulovená vodiaca diviačica. Diviačatá potom uhynú hladom alebo zimou.
Text: F. Takáč, Košice

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 190 návštevníkov a žiadni členovia on-line