Prinášame Vám obsah časopisu
č. 4/2011
Minulý týždeň obdržali predplatitelia v Slovenskej a v Českej republike 4. číslo časopisu Hubertlov. V drobnom predaji je od začiatku tohto týždňa. Z obsahu vyberáme:
Seriál: Stopy a pobytové znaky jelenej zveri II.
K lepšiemu poznaniu života všetkých druhov poľovnej zveri patria okrem posúdenia pohlavia, veku a ďalších kvalitatívnych znakov tiež poznatky o životných prejavoch, medzi ktoré patria aj stopy a ďalšie pobytové znaky v revíri.
Odborní autori, ale aj praktickí poľovníci sa vo svojich príspevkoch doteraz väčšinou zaoberali najdôležitejšími prejavmi biológie poľovnej zveri. Čitatelia preto žiadali našu redakciu, aby sme sa zaoberali aj zdanlivo menej dôležitou súčasťou biológie zveri a to ich stopami a ďalšími pobytovými znakmi. Väčšina odborných kníh a článkov sa touto problematikou zaoberá len okrajovo a preto sme využili úzku spoluprácu s popredným nemeckým odborníkom Ing. H. G. Schumannom, ktorý navyše dokáže zver a jej stopy aj veľmi verne výtvarne znázorniť.
Stopy starých jeleňov sa vyznačujú výrazným odklonom ratíc pri chôdzi smerom von, ďalej odtlačkom a rozkrokom. Tieto vlastnosti majú aj stopy predných nôh. Takýto predsunutý odtlačok predných stôp je typický aj pre gravidné jelenice. To znamená, že u týchto jeleňov sa prešľapovanie mení na oneskorenie – zaostávanie, keď menšia stopa zadnej nohy zaostáva za veľkou stopou prednej nohy a hovoríme tomu oneskorený došľap keď zadná stopa prekrýva zadnú časť prednej stopy. Okrem toho sa vyskytuje aj stopa tzv. oneskorený dvojšľap, keď zadná stopa je vytlačená až za prednou stopou, čiže neprekrývajú sa. Čím je jeleň silnejší, tým viac zadná stopa zaostáva za prednou. Takáto stopa sa dá jednoznačne posúdiť a býva aj následkom postupného zoslabovania – znehybňovania kåbov nohy.
Obr. č. 14 znázorňuje stopné dráhy mladého a starého jeleňa so súčasným znázornením príslušného druhu stopy.
Na obr. č. 14 a je znázornená dráha stopy mladého jeleňa, ktorá sa vyznačuje tým, že stopy malých zadných nôh (HL) sú odtlačené pred stopami veľkých predných nôh (VL). Jedná sa o druh stopy – prenáhlený prešľap.
Na obr. č. 14 b je znázornená dráha stopy jeleňa v strednom veku v čase vytučňovania alebo jeleňa starého. Dráha stopy sa vyznačuje tým, že malá stopa zadných nôh (HL) sa nachádza za veľkými stopami predných nôh (VL). Jedná sa o druh stopy nazývaný oneskorený došľap.
Na obr. č. 14 c je stopná dráha jeleňa vo veku ako na obr. b s tým rozdielom, že stopy zadných nôh (HL) sú odtlačené vedľa a máličko vzadu od veľkých stôp predných nôh
Pre Hubertlov napísal: Ing. H. G. Schumann, Nemecko
Reprodukce srnčí zvěře – porod
Vážení čtenáři tímto aktuálním článkem přináším nejnovější informace a originální autentické fotografie zachycující porod tříleté srny, respektive narození dvou srnčat - srnečků. Tento zveřejněný materiál považuji z důvodu mnohaletého čekání na příležitost za nejcennější, který se mi v oblasti biologie srnčí zvěře podařilo obrazově zachytit.
Srny kladou srnčata v závislosti na věku, zdravotním stavu a geografické poloze státu časově individuálně rozdílně, většinou v časovém rozmezí duben - červen. Kladení v jiných měsících je u srn vzácností a vzniká důsledkem nepřirozené říjnosti srny, vlivem vnějších podmínek ovlivňujících hormonální činnost žláz a též nestabilní latencí v konkrétním roce. V našich zeměpisných polohách a podmínkách jsem nejvíce porodů zaznamenal v průběhu měsíce května, většinou však na jeho konci. V České republice nejsou výjimečné i dubnové porody, a spatřit v druhé polovině dubna srnu vodící srnče není vzácností. Těsně před porodem je srna neklidná, pohybuje se pomaleji, nežere a nepije. Je u ní možné pozorovat častější ždímání a kálení. Pokud je srna v době blížícího se porodu rušená, či má pocit nejistoty nebo strachu, její organizmus má schopnost porod o několik hodin oddálit, tedy alespoň na nezbytně nutnou dobu, kdy se situace v honitbě uklidní.
Vlastní porod je u srny řízen poměrně složitou hormonální regulací. Rozeznáváme tři fáze porodu. První fáze začíná otevíráním děložního krčku a začátkem děložních kontrakcí. Srna v této době bývá obvykle hodně neklidná, zvláště pokud se jedná o prvorodičku. Časově lze tuto první fázi ohraničit přibližně 1 - 2 hodinami. Druhá fáze je proces vlastního vypuzování plodů, trvající dle mého pozorování pouze pár desítek minut. V třetí fázi dochází k vypuzení placenty. Druhá a třetí fáze se mohou vzájemně prolínat. Pokud by nedošlo k úplné evakuaci plodových obalů z dělohy, hrozí velké riziko poporodních komplikací.
Text a foto: P. Scherer, Sudice, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.,
História rozšírenia diviačej zveri
Je rozšírená v početných poddruhoch na celom svete. Areál rozširovania sa menil v priebehu tisícročí. V chladných obdobiach sa zver rozširovala smerom na juh a východ a v teplých zase smerom na sever a západ. V posledných storočiach sa územie rozširovania mení na základe zásahov človeka. Tak napr. rozvojom poľnohospodárstva zvyšoval sa lov diviačej zveri v dôsledku škôd, čo spôsobilo, že v Anglicku bola táto zver začiatkom 19. storočia vyhubená. V Dánsku bol posledný diviak ulovený začiatkom 19. storočia. Do r. 1900 nebola táto zver napr. v Tunisku a Sudáne. V Nemecku, Rakúsku, Taliansku a Švajčiarsku boli oblasti bez diviačej zveri.
V 20. storočí sa diviačia zver opäť zmocnila z veľkej časti pôvodného územia rozšírenia. Tak napr. v Toskánsku v Taliansku sa opäť objavila v r. 1990. Areál rozširovania je dobre dokumentovaný vo východnej Európe. Okolo r. 1975 pri Archangelsku a Astrachane. Ďalej sa šírila do Fínska. V roku 1970 už bola v Dánsku a Švédsku, pričom v tomto prípade išlo hlavne o zver vypustenú zo zverníc.
Vývoj populácie v strednej Európe je najlepšie vidieť podľa stúpajúceho odstrelu. Na Slovensku sa v roku 1924 – 1929 lovilo v priemere len 935 diviakov ročne. Ale v rokoch 1971 – 1978 to bolo už 6 039 ks v priemere ročne a v roku 1991 sa dosiahol odstrel 21 524 ks. Potom nastal pokles, ale v roku 2009 sa ulovilo 31 351 jedincov diviačej zveri.
V ČR sa v roku 1935 ulovilo 656 ks a v roku 1948 to bolo dokonca len 167 ks. Štatistika lovu v ČR do roku 1966 prakticky neexistovala. V roku 1966 sa uvádza úlovok 2 924 ks. V roku 1971 sa ulovilo 5 120 ks, v roku 1978 to bolo 14 702 ks, v roku 1991 to bolo 60 tis., v roku 2001 to bolo 74 883 ks a v roku 2009 to bolo až 121 690 ks.
V Nemecku sa v roku 1937 ulovilo 36 448 ks, v roku 1970 už asi 100 tis. ks a v roku 2001 viac ako 500 tis. ks a napokon v roku 2008 to bolo až 646 790 kusov.
Text: Ing. J. Mercel, Bojnice
Aká bola srnčia ruja 2011
Ak to mám vystihnúť len jedným slovom, tak „atypická.“
Za atypickú ju považujem kvôli tomu, že som ešte takúto ruju nezažil a to sa už 48 rokov intenzívne každý rok tri týždne venujem srnčej ruji. Z každej si vediem podrobné záznamy a tak, keď som ich vyhodnotil vyšlo mi, že som doteraz v jednom roku v priemere privábil počas ruje 67 srncov. Tento rok som sa venoval srnčej ruji od 20. júla do 15. augusta a podarilo sa mi privábiť len 23 srncov, čo je asi len jedna tretina z priemeru predchádzajúcich rokov. Počas celej srnčej ruje a najmä po jej ukončení som rozoberal celý jej priebeh a konzultoval som ho tiež s odborníkmi na srnčiu zver a s aktívnymi vábičmi nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Rakúska a z Českej republiky. Zhodli sme sa na tom, že tohtoročná srnčia ruja začala až posledné dva dni júla a jej vrchol nastal okolo 5. augusta. Toto posunutie začiatku ruje sa dá zdôvodniť jedine tým, že druhá polovica júla bola veľmi studená. Preto sa ruja rozbehla až po oteplení a jej vrchol prebiehal v dňoch 5. – 8. augusta, keď teploty dosahovali okolo 35 stupňov. Ruja bola preto síce krátka, ale mala veľmi prudký priebeh.
Posledných pätnásť rokov pozorujem, že staré pravidlo uplatňované a publikované v odborných knihách od začiatku minulého storočia a to že srnčia ruja začína od 15. júla, v súčasnosti vôbec neplatí. Vždy platilo, že začiatok srnčej ruje nediktujú poučky v knihách pre poľovníckych elévov, ale prírodné vplyvy ako aj pôsobenie človeka. Za najdôležitejší prírodný vplyv musíme považovať počasie. V posledných rokoch ale vplyv človeka stále viac a viac ovplyvňuje priebeh srnčej ruje, čo si mnohí z nás ani neuvedomujú. V mnohých revíroch je zver intenzívne vyrušovaná a to aj menej skúsenými poľovníkmi – vábičmi, ktorí „prepískajú“ celý revír. Človek reguluje aj kmeňové stavy srnčej zveri a to nie vždy vhodne a preto v niektorých revíroch, kde počas raňajšej vychádzky horko – ťažko uvidíte jeden pár srnčej zveri má ruja určite iný priebeh ako v dobre zazverených revíroch, kde za ráno uvidíte 10 – 20 jedincov srnčej zveri. Človek ovplyvňuje aj vekovú a pohlavnú štruktúru srnčej populácie a žiaľ často krát nesprávnym smerom. To má potom tiež veľký vplyv na priebeh ruje. V revíroch, kde na jedného dospelého srnca pripadnú 3 – 4 dospelé srny, sa môžete „upískať k smrti“ a výsledok bude aj tak mizivý.
V Hubertlove sme už viac krát publikovali, že pre úspešný priebeh srnčej ruje musí aj poľovník vytvoriť vhodné podmienky. Medzi najdôležitejšie patrí: vystihnutie správneho termínu ruje, používanie vhodnej vábničky, správne zvládnutie techniky vábenia a zníženie vyrušovania zveri na minimum.
Text a foto: P. Lihocký, Hubertlov
Pravidlo prvej gule
Podľa poľovníckeho poriadku platí pravidlo „Prvej gule,“ ak na jeden kus zveri strieľalo viacej strelcov a zásah guľou bol smrteľný, t. j., že by zver v krátkom čase zhasla aj bez dostreľovania.
Platí takto štylizované pravidlo bez výnimky u diviačej zveri? Pri uvedenom pravidle musí však platiť aj to, že po prvej gule je preukázateľne na nástrele farba, srsť a ďalšie znakovanie. Ako posúdiť toto pravidlo ak by zver zasiahnutá prvou guľou nezhasla ani po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch, ale pri dohľadávke trvajúcej viac hodín je dostrelená iným strelcom? Kto má v takýchto prípadoch nárok na zálomok alebo trofej?
K uvedenej problematike uvediem konkrétne skutočné praktické príklady a ich vyriešenie. Možno mnohí z čitateľov zažili alebo boli svedkami podobných prípadov a preto majú možnosť porovnávať.
Ako postupovať v prípade, ak na spoločnej poľovačke na diviačiu zver dvaja susední strelci vystrelia naraz na toho istého diviaka?
Na jednej spoločnej poľovačke v Hájoch som vystrelil na bežiaceho diviaka, ale v okamihu výstrelu som spozoroval, ako môj sused zamieril a vystrelil. Diviak bol zasiahnutý priamo do hlavy a po zásahu urobil kotrmelec hlavou dopredu. Bol som si istý, že diviaka zasiahol môj sused, pretože diviak mu možno stál priaznivejšie ako mne. Ale sused, inak vynikajúci strelec ale aj poctivý a priamy poľovník mi ihneď oznámil, že diviaka zasiahla moja strela, lebo v okamihu keď on vystrelil, diviak sa už prevrhol cez hlavu a tým sa stalo, že jeho strela išla pomimo pred hlavou diviaka a preto zálomok patrí mne.
V takýchto pochybných prípadoch nikdy nemôžu rozhodovať len obaja zúčastnení strelci, ale vždy strelci zo susedných stanovíšť, ktorí najlepšie vedia posúdiť kto vystrelil prvý. V mojom prípade sa však jednalo iba o jeden zásah. V prípade ak sa vyskytli dva zásahy spôsobené dvomi výstrelmi v tom istom okamihu, nasledovalo prevažne losovanie o pridelení práva prvej gule. Pretože ani jeden strelec nemôže počuť výstrel svojho suseda ak strieľali zdanlivo v tom istom okamihu, lebo zvuk výstrelu je pomalší ako rýchlosť strely.
Text: K. Lošonský, Lučenec
Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov
Hubertlov - Halali o Putovný pohár Hubertlovu
Jednou z najvýznamnejších akcií tohtoročných osláv Dní Sv. Huberta boli aj Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňa Hubertlov – Halali o Putovný pohár Hubertlovu. Súťažilo 24 vábičov, z ktorých väčšina podala veľmi vyrovnaný výkon.
Na prvom a druhom mieste dosiahol J. Orság a A. Kaššák rovnaký súčet bodov a tak o tohtoročnom majstrovi Slovenska rozhodla až rozstrelová disciplína „odpočívajúci jeleň“, ktorého jednoznačne lepšie napodobnil A. Kaššák a tak sa stal majstrom SR. Na III. mieste skončil J. Šimurda.
Majstrovstvá Slovenska vo vábení ostatnej zveri
Hubertlov - Halali o Putovný pohár Hubertlovu
Na tohtoročných Majstrovstvách SR vo vábení ostatnej zveri súťažilo 11 vábičov zo všetkých kútov Slovenska.
Rozhodcovia na čele s hlavným rozhodcom P. Lihockým z Hubertlovu, mali sťaženú úlohu kvôli veľmi vyrovnaným výkonom všetkých súťažiacich. O víťazovi nerozhodli ani štyri základné disciplíny a preto museli rozhodcovia nariadiť rozstrelovú disciplínu a to skočné pískanie – vrieskanie srny. Aj po tomto kole ale nebolo o víťazovi rozhodnuté a preto rozhodcovia po krátkej porade rozhodli, že súťažiaci na I., a na II. mieste predvedú vrieskanie zajaca a to bez použitia vábničky, len na ruke. Túto disciplínu lepšie zvládol Ľ. Olexa a tak sa stal Majstrom Slovenska vo vábení ostatnej zveri pre rok 2011. I. vicemajstrom sa stal J. Takáč a II. vicemajstrom sa stal M. Bella.
Okrem Putovného pohára obdržali víťazi od vydavateľstva Hubertlov a redakcie Halali hodnotné vecné ceny.
Dni Sv. Huberta 2011
V areáli svätoantonského kaštieľa sa konali v dňoch 3. a 4. septembra 2011 tradičné celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta. Na slávnostiach sa zúčastnilo mnoho významných hostí: J.E. I. Gašparovič – prezident SR, Z. Simon – minister MPRV SR, T. Lebocký – prezident Slovenskej poľovníckej komory a SPZ, jeho maďarský kolega Z. Semjén – prezident Maďarského poľovníckeho zväzu, ktorý je zároveň podpredsedom maďarskej vlády a mnoho ďalších. V poradí už 21. ročník sa uskutočnil v znamení osláv 40. výročia Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ a Medzinárodného roku lesov. Úvodný hlavný program na nádvorí predstavil históriu i súčasnosť sokoliarstva vo veľkom štýle. Návštevníci mohli sledovať historický vývoj sokoliarstva, jeho odlišnosti na rôznych kontinentoch a prakticky všetky dravce, ktoré sa na lov i prezentáciu dnes využívajú. Viceprezident SKS pri SPZ Ing. A. Kaššák premysleným komentárom odprezentoval pútavo všetko čo so sokoliarstvom súvisí. Videli sme kráľov i poddaných, ženy i deti, krásne prílety dravcov a celkové veľké defilé snáď 60 účinkujúcich. Tí, ktorí boli dopoludnia na nádvorí, nikdy nezabudnú na ten obraz.
Na tohtoročných slávnostiach sme si pripomenuli i Medzinárodný rok lesov 2011, ktorý vyhlásila OSN v snahe priblížiť dôležité funkcie lesa pre život na Zemi, no taktiež poukázať na nezastupiteľnú prácu lesníkov pri ich pestovaní a spravovaní (o roku lesov sme informovali čitateľov Hubertlovu v čísle 2/2011). Hneď za úvodným programom, ktorý pripravil SKS pri SPZ, predstavili deti z tanečného súboru Texasky z Banskej Štiavnice všetky kontinenty, kde si ľudia pripomínajú Medzinárodný rok lesov.
Text: Ing. M. Číž, riaditeľ múzea vo Sv. Antone
História sokoliarstva
Sokoliarstvo je staré, prastaré umenie lovu s dravými vtákmi mnohými obdivované, inými zatracované. Otázka, kedy a kde presne sokoliarstvo vzniklo, zostane pravdepodobne ešte veľmi dlho nezodpovedaná. Na základe dostupných vedomostí usudzujeme, že lov pomocou vycvičených dravých vtákov existuje na Zemi viac ako 4000 rokov. Predpokladáme, že prví, kto používal vycvičené dravé vtáky na lov, boli príslušníci kočovných kmeňov žijúci okolo 2000 rokov pred n.l. na stepiach a náhorných planinách Strednej Ázie. Ich hlavnou obživou bolo pastierstvo a lov. Lovecké zbrane tej doby, luk a šíp, neumožňovali pravidelne loviť letiace vtáky. Šíra step nedávala lovcovi veľa možností priblížiť sa nepozorovane na dostrel k vtákom sediacim na zemi. Vtedajší človek začal postupne využívať schopnosti dravých vtákov uloviť iné vtáky. Využíval zrejme poznatky, ktoré získal pri domestifikácii psa a koňa. Napriek viac ako 4000 ročnému snaženiu sa však človeku nepodarilo do dnešného dňa domestifikovať dravého vtáka tak ako psa alebo koňa.
Text: P. Šomek, Bratislava
Medzinárodné brlohárske skúšky jazvečíkov – Galanta 2011 o Putovný pohár Hubertlovu – XIV. ročník
Podmienky, ktoré dokáže vytvoriť OKO SPZ Galanta spolu s poľovníckym združením Dubník Šintava na podujatie tohto charakteru sú ojedinelé a možno povedať, že v rámci Slovenska ich ani nemáme. A práve toto miesto si klub chovateľov jazvečíkov vybral v tomto roku na jedno zo svojich podujatí – Medzinárodné brlohárske skúšky jazvečíkov o Putovný pohár Hubertlovu. Na štart bolo spolu vybratých 87 jazvečíkov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Nemecka a Poľska . Z celkového uvedeného počtu bolo 13 jazvečíkov dlhosrstých štandardných, 2 hladkosrsté štandardné, 1 hrubosrstý králičí, jeden hrubosrstý trpasličí a 70 hrubosrstých jazvečíkov štandardných. Víťazom skúšok sa stal pes jazvečíka hrubosrstého Bak od Studeneckých rybníků, ktorého viedla pani Martina Bednářová z Českej republiky. Tento pes získal titul Víťaz MSBLJ 2011, Klubový víťaz 2011, CACIT a CACT. Takisto ďalšie dve miesta v poradí patrili vodičom a psom z Čiech. Na štvrtom mieste sa umiestnil Gero zo Šuchovho dvora, jazvečík hrubosrstý, vedený pánom Šuchom zo Slovenska. Spolu bolo zadaných 14 titulov CACIT, 3 tituly CACT a 3 tituly R.CACT. Podrobný prehľad výsledkov z podujatia bude uverejnený v spravodaji Klubu chovateľov jazvečíkov. Ďakujeme touto cestou všetkým, ktorí sa na podujatí akýmkoľvek spôsobom zúčastnili. Vďaka patrí aj generálnemu sponzorovi súťaže vydavateľstvu Hubertlov, ktoré už tradične obdarovalo súťažiacich hodnotnými cenami.
Text: Ing. M. Stanovský, CSc, hlavný rozhodca
Výhercovia súťaže predplatiteľov Hubertlovu lovili srncov
Po obdržaní časopisu som sa 18. júla spojil s redakciou Hubertlovu, kde mi pán Lihocký tlmočil, že srnčia ruja ešte vôbec nezačala a že mi okamžite oznámi keď začne. 27. júla mi zavolal, že by sme sa mohli lovu venovať v termíne od 2. do 5. augusta, kedy by mala ruja vrcholiť. Dohodli sme sa, že sa spolu s ďalším výhercom pánom Rudolfom Szegénym stretneme 2. augusta poobede v motoreste U Janíčkov, ktorý sa nachádza pred obcou Kúty tesne vedľa diaľnice. Poľovať sme mali v revíri poľovného združenia Sekule. Po krátkom zvítaní ešte v ten podvečer sme spolu so sprievodcom pánom J. Klvačom vyšli do revíru. Druhého výhercu sprevádzal pán Lihocký.
Zasadli sme na kraji lúky pod košatým dubom. Po chvíli sprievodca zavábil hlasom rujnej srny. Nestačil ani zavábiť druhý krát, keď oproti nám vo vzdialenosti asi 150 metrov, vybehol na lúku srnec. Nevedeli sme ho zodpovedne na tú vzdialenosť prečítať a tak aj keď to bol starší ročník, tak sme nestrieľali. Sprievodca zavábil druhý krát a srnec reagoval prískokmi. Zrazu medzi srncom a nami vyšla na lúku mladá srna a tak sa srnec rozbehol za ňou a zabehli spolu do hustého porastu. Asi po štvrť hodine, keď sa nič nedialo, napodobil môj sprievodca hlas vrieskanie srny. Zrazu na lúke stál náš starý srnec. Po opätovnom prečítaní jeho trofeje mi doporučil pán Klvač, aby som sa pripravil k streľbe, ak sa nám ho podarí privábiť bližšie. Druhé zavriesknutie stačilo na to aby sa k nám srnec rozbehol. Keď bol na asi 60 metrov pred nami sprievodca znovu zapískol. Srnec zarazil a vtom momente jeho zálety ukončila guľka z mojej pušky. Bol to starý
šestorák, ktorého výsady sa silne krátili.
Nebolo by ma napadlo, že tak rýchlo budeme úspešní za čo patrí moja vďaka Hubertlovu ako aj sprievodcovi bez ktorého skúseností o odborného vábenia by som určite nedosiahol tak rýchlo úspech. A samozrejme som vďačný aj za poľovnícke šťastie, ktoré mi dopriala naša láskavá Diana.
Text: Z. Csölle, Tomášikovo
Predplaťte si nový Katalóg zbraní, streliva a doplnkov Hubertlov – XII. ročník
Do tohto čísla časopisu sme vám vložili poštovú poukážku na predplatné nového Katalógu zbraní, streliva a doplnkov Hubertlov XII. ročník.
V tomto novom ročníku katalógu budeme pokračovať v odborných článkoch o tých druhoch nábojov, ktoré ste nenašli v predchádzajúcom XI. ročníku.
Jedine v Katalógu Hubertlov nájdete podrobné tabuľky nábojov na 17 stranách od výrobcov: S&B, RWS, Hirtenberger, Geco, Weatherby, Norma, Winchester, Remington, Lapua, W. Romey, Men. Blaser, Federal, Sako a Impala. Pritom si môžete u každého náboja porovnať jeho energiu v Jouloch, s indexom TKO (Taylor Knock Out Index – Taylorov index zlomenia v ohni), čo vám uľahčí výber nielen toho správneho kalibru, ale najmä strely, ktorú môžete použiť pri love konkrétneho druhu zveri.
Takéto tabuľky jednotlivých kalibrov od všetkých výrobcov a zároveň porovnanie výkonu všetkých 800 nábojov pri viac ako 100 kalibroch doteraz nikto nepublikoval a preto ten, kto bude mať predchádzajúci XI. ročník a aj tento nový XII. ročník, bude vlastniť ucelený materiál ktorý nikde inde nenájde.
Ak uhradíte predplatné nového Katalógu zbraní, streliva a doplnkov do konca októbra 2011 za zlacnenú cenu 9 € (len pre predplatiteľov), tak nielenže za vás redakcia uhradí poštovné, ale vám priložíme ako darček predchádzajúci XI. ročník v hodnote 10 €.
Samozrejme, že tieto výhody platia aj pre predplatiteľov v Českej republike.
Ak si predplatíte nový katalóg a ste zároveň aj predplatiteľom časopisu, tak vám ho zašleme spolu so 6. číslom časopisu Hubertlov do 15. decembra 2011.
Predplaťte si nový Magazín poľovníckych príbehov
Hubertlov – XIII. diel
Do tohto čísla časopisu sme vám vložili tiež poštovú poukážku na predplatné nového Magazínu poľovníckych príbehov Hubertlov – XIII. diel.
V novom Magazíne nájdete okrem poľovníckych príbehov, ktorých autormi sú naši čitatelia aj odborné články o biológii jelenej zveri, ktoré vychádzajú z najnovších poznatkov.
Ak uhradíte predplatné nového Magazínu poľovníckych príbehov XIII. diel, do konca októbra 2011, tak nielenže za vás redakcia uhradí poštovné, ale vám priložíme ako darček predchádzajúci XII. diel v hodnote 7 €.
Samozrejme, že tieto výhody platia aj pre predplatiteľov v Českej republike.
Ak si predplatíte nový Magazín a ste zároveň aj predplatiteľom časopisu, tak vám Magazín zašleme spolu so 6. číslom časopisu Hubertlov do 15. decembra 2011.
