Samotná výstava bola usporiadaná vo dvoch výstavných halách - v hale A a F ako i na vonkajšej výstavnej ploche.
V pavilóne
A bola umiestnená obchodná časť výstavy. Pomerne veľa
obchodov s poľovníckymi potrebami ponúkalo svoj artikel.
Okrem slovenských obchodníkov sa tu našlo aj pár komerčných
vystavovateľov z Maďarska. Je zaujímavé, že ich ceny, s ktorými
som stretol na Maďarských výstavách či v obchodoch boli v
niektorých prípadoch v Nitre nižšie o polovicu .
V piatok a v sobotu dopoludní tu bolo toľko návštevníkov, že nebolo by
na škodu keby komerčná expozícia bola rozložená do dvoch
pavilónov. V ostatných dňoch sa však všetci návštevníci zmestili
v pohode iba v tom jednom.
Medzi dvoma pavilónmi na priľahlej vonkajšej ploche boli umiestnené
stánky s občerstvením. Ponúkali tu rôzne jedlá z diviny ale aj z
rýb. Návštevníci si mohli vybrať z viac druhov klobás ale
nechýbal ani
šašlik či
pečienka. Z tekutých nápojov sa najviac konzumovalo
pivo a kofola.
Piatok a v sobotu doobeda dostať sa k jedlu a hlavne k pivu bolo
neopakovateľným zážitkom. Ale v sobotu tesne po obede sme sa
už naobedovali za ne celých 30 minút. V ostatných dňoch tak jedlo
ako i pitie sme dostali na počkanie.
Vedľa hlavného vchodu do pavilóna F
bolo vonkajšie pódium. Organizátori každú hodinu tam predviedli nejaký
program ako napr. - módnu prehliadku, ukážky poľovníckej kynológie,
ukážku hry na lesnice alebo ukážku vábenia zveri.
Čo nás najviac zaujímalo - odborná časť poľovníckej výstavy - to bola vystavená v pavilóne F.
Po vstupe do pavilónu hlavným vchodom sa výstava začínala
s
expozíciami okolitých štátov. Ako prvé sa predstavilo Bulharsko, za ním
Poliaci, Chorváti, Maďari atď a rad uzatvorili Česi.
Jedine Chorvátsko nevystavovalo žiadne trofeje. Maďarskú republiku
zastupoval Maďarské Poľnohospodárske Múzeum a medzi iným mali vystavenú trofej jeleňa z Karapancsi
s bodovým ohodnoteným 271,00 CIC bodov ktorý bol 16 rokov svetovým rekordom a aj teraz
je na 3. mieste svetového rebríčku.
Na štande Slovinska sme sa mohli stretnúť s jedným
veľmi zaujímavým srnčím parožím, ktoré okrem toho, že je mimoriadne
silné srnčie parožie je naozajstná rarita.
Česi denne niekoľko krát zabávali návštevníkov krásnymi poľovníckymi
melódiami. Æo sa týka muflóních trofejí Česi sú neporaziteľný. Návštevníci javili veľký záujem aj o svetový rekord pasrnca ako
i o vystavené trofeje jeleňa sika, jeleňa Dybowského a jeleňa
viržinského ktoré si tiež mohli prehliadnuť medzi Českými
exponátmi.
Vedľa českého stanovišťa bolo umiestnené hlavné pódium, kde
sa konalo aj slávnostné otváranie výstavy. Na hlavnom pódiu sa tiež
každú hodinu začínal nejaký program, čo sem
priťahoval veľa záujemcov. Okolo pódia boli vystavené
trofeje ktoré momentálne držia
svetové rekordy.
Okrem svetového rekordu srnca zo Švédska boli tu všetky druhy zveri ktoré u nás a v okolitých krajinách žijú.
Oproti hlavnému pódiu sme si mohli prehliadnuť naše národné
rekordy. Stačilo sa iba otočiť a hneď sme mohli porovnávať naše
národné rekordy so svetovými raritami. Neviem kto bol hlavným grafickým odborníkom výstavy, ale ja mu môžem len zagratulovať za jeho vydarené dielo.
Keď sme pokračovali ďalej k stánkom jednotlivých vystavovateľov
,ktoré ako prsteň obklopovali jadro výstavy slovenskú expozíciu
dostali sme ku stánkom poľovníckych médií ako
Halali, Hubertlov a Poľovníctvo rybárstvo. V pravom zadnom rohu výstavisku sa nachádzal stánok
SPZ. Vedľa stánku
SPZ bola video sála kde celí deň premietali zaujímavé filmy ku ktorýmu sa robili aj prednášky.
V pravej časti haly F boli
stánky jednotlivých klubov záujmových organizácií SPZ ako i iných občianskych
združení. Reprezentovali tu kluby ako Ochrana dravcov na Slovensku, Kynologický
klub SPZ, Klub sokoliarov pri SPZ a na
konci Klub mladých priateľov poľovníctva. Väčšinou som doprevádzal zahraničných novinárov a ani jeden deň
sme nenechali ujsť príležitosť aby sem sa nestavili u Levických mladých
priateľov poľovníctva. Dobre bolo vidieť ten žiar v očiach detí a tú
starostlivosť pána učiteľa o nich. Tu sa niekde má začínať poľovníctvo!
Naše stredné a vysoké odborné školy ako napríklad Stredná lesnícka
škola Banská Štiavnica alebo Technická univerzita Zvolen všetci mali samostatné expozície.
Vedľa klubu Slovenských hrubosrstých stavačov sa začínala expozícia Slovenského klubu fotografov prírody pri SPZ a pokračovala expozíciou TANAP-u. Medzi dvoma vchodmi umiestnili vzácnu ukážka Zoopreparatória BAHNO zo iaru nad Hronom.
Rad výstavných stánkov uzatváral jeden drevorezbár zo Žiaru nad Hronom p. Homola zo zaujímavými a krásnymi dielami.
Všetko čo bolo vo vnútri krúžku - to rozprávalo o päťročnom histórii Slovenského poľovníctva. Dlhé steny preplnené trofejami. Expozícia trofejí bola usporiadaná podľa jednotlivých regiónov Slovenska. Oči odborníkov mohli čítať kde, v ktorej časti Slovenska sa ako hospodári s výkonom práva poľovníctva. Na miesto slov nech rozprávajú obrázky:
Pokračujeme.....
Foto a text - Takács Fridrich a Jaraslov Kučík