Samotná výstava bola  usporiadaná  vo dvoch výstavných halách - v hale A a ako i na vonkajšej výstavnej ploche. 
 
V pavilóne A bola umiestnená obchodná časť výstavy. Pomerne veľa obchodov s poľovníckymi potrebami ponúkalo svoj artikel. Okrem slovenských obchodníkov sa tu našlo aj pár komerčných vystavovateľov z Maďarska. Je zaujímavé, že ich ceny, s  ktorými som stretol na Maďarských výstavách či v obchodoch boli v niektorých prípadoch v Nitre nižšie o polovicu .
V piatok a v sobotu dopoludní tu bolo toľko návštevníkov, že nebolo by na škodu keby  komerčná expozícia bola rozložená do dvoch pavilónov. V ostatných dňoch sa však všetci návštevníci zmestili v pohode iba v tom jednom.

Medzi dvoma pavilónmi na priľahlej vonkajšej ploche boli umiestnené stánky s občerstvením. Ponúkali tu rôzne  jedlá z diviny ale aj z rýb. Návštevníci si mohli vybrať z viac druhov klobás ale nechýbal ani šašlik či pečienka. Z tekutých nápojov  sa najviac konzumovalo pivo a kofola. Piatok a v sobotu doobeda dostať sa k jedlu a hlavne k pivu bolo neopakovateľným zážitkom. Ale v sobotu tesne po obede  sme sa už  naobedovali za ne celých 30 minút. V ostatných dňoch tak jedlo ako i pitie sme dostali na počkanie.
 
 
 
   
   
   

 
Vedľa hlavného vchodu do pavilóna F bolo vonkajšie pódium. Organizátori každú hodinu tam predviedli nejaký program ako napr. - módnu prehliadku, ukážky poľovníckej kynológie, ukážku hry na lesnice alebo ukážku vábenia zveri. 
 
 
Čo nás najviac zaujímalo - odborná časť poľovníckej výstavy - to bola vystavená v pavilóne F.
Po vstupe do pavilónu hlavným vchodom sa výstava začínala
s expozíciami okolitých štátov. Ako prvé sa predstavilo Bulharsko, za ním Poliaci, Chorváti,  Maďari atď a rad uzatvorili Česi.
 
   
 

Jedine Chorvátsko nevystavovalo žiadne trofeje. Maďarskú republiku zastupoval Maďarské Poľnohospodárske Múzeum a medzi iným mali vystavenú  trofej jeleňa z Karapancsi s bodovým ohodnoteným 271,00 CIC bodov ktorý  bol 16 rokov svetovým rekordom a aj teraz je na 3. mieste svetového rebríčku.


 
 
Na štande Slovinska sme sa mohli stretnúť s jedným veľmi zaujímavým srnčím parožím, ktoré okrem toho, že je mimoriadne silné srnčie parožie je naozajstná rarita.
 
 
 
 
 
 
 
  
 
   
 
 

Česi denne niekoľko krát zabávali návštevníkov krásnymi poľovníckymi melódiami. Æo sa týka muflóních trofejí Česi sú neporaziteľný.  Návštevníci javili veľký záujem  aj o svetový rekord pasrnca ako i o vystavené trofeje jeleňa sika, jeleňa Dybowského a jeleňa viržinského  ktoré  si tiež mohli prehliadnuť medzi Českými exponátmi.

 
 
 
 

 
   
 
 
 
Vedľa českého stanovišťa bolo umiestnené  hlavné pódium, kde sa konalo aj slávnostné otváranie výstavy. Na hlavnom pódiu sa tiež každú hodinu  začínal nejaký program, čo  sem priťahoval  veľa záujemcov.  Okolo pódia boli vystavené trofeje ktoré momentálne držia svetové rekordy.
Okrem svetového rekordu srnca  zo Švédska boli tu všetky druhy zveri ktoré u nás a v okolitých krajinách žijú.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  
Oproti hlavnému pódiu sme si mohli prehliadnuť naše národné rekordy. Stačilo sa iba otočiť a hneď sme  mohli porovnávať naše národné rekordy so svetovými raritami. Neviem kto bol hlavným grafickým odborníkom výstavy, ale ja mu môžem len  zagratulovať za jeho vydarené dielo.   
 
 
 
 
 
Keď sme pokračovali  ďalej k stánkom jednotlivých vystavovateľov ,ktoré ako prsteň obklopovali  jadro výstavy slovenskú expozíciu dostali sme ku stánkom poľovníckych médií ako Halali, Hubertlov a Poľovníctvo rybárstvo. V pravom zadnom rohu výstavisku sa nachádzal stánok SPZ. Vedľa stánku SPZ bola video sála kde celí deň  premietali zaujímavé filmy ku ktorýmu sa robili aj prednášky.
 
 
   
 

 
V pravej časti  haly F boli stánky jednotlivých klubov záujmových organizácií SPZ ako i iných občianskych združení. Reprezentovali tu kluby ako Ochrana dravcov na Slovensku, Kynologický klub SPZ, Klub sokoliarov pri SPZ  a na konci Klub mladých priateľov poľovníctva. Väčšinou som doprevádzal  zahraničných novinárov a ani jeden deň sme nenechali ujsť príležitosť aby sem sa nestavili u Levických mladých priateľov poľovníctva. Dobre bolo vidieť ten žiar v očiach detí a tú starostlivosť pána učiteľa o nich. Tu sa niekde má začínať poľovníctvo!

Naše stredné a vysoké odborné školy ako napríklad Stredná lesnícka škola Banská Štiavnica alebo Technická univerzita Zvolen  všetci mali samostatné expozície.
 

   
   
 
Vedľa klubu Slovenských hrubosrstých stavačov sa začínala expozícia Slovenského klubu fotografov prírody pri SPZ a pokračovala expozíciou TANAP-u. Medzi dvoma vchodmi umiestnili vzácnu ukážka Zoopreparatória BAHNO zo iaru nad Hronom.
 
 
 
 
 
 
Rad výstavných stánkov  uzatváral jeden drevorezbár zo Žiaru nad Hronom p. Homola zo zaujímavými a krásnymi dielami. 
 
 
 
 
 
 
Všetko čo bolo vo vnútri krúžku - to rozprávalo o päťročnom histórii Slovenského poľovníctva. Dlhé steny preplnené trofejami. Expozícia trofejí bola usporiadaná podľa jednotlivých regiónov  Slovenska. Oči odborníkov mohli čítať kde, v ktorej časti Slovenska sa ako hospodári s výkonom  práva poľovníctva. Na miesto slov nech rozprávajú obrázky:  
   
   
   
 
   
 

 
 
 
Pokračujeme..... 
 
Foto a text - Takács Fridrich a Jaraslov Kučík 

 


Partneri

Kto je online?

Práve tu je 468 návštevníkov a žiadni členovia on-line