Pripomienky k návrhu na zmenu a doplnenie vyhl. MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny
Slovenský poľovnícky zväz má k predmetnému návrhu tieto zásadné pripomienky:
1) zásadná pripomienka k bodu 30, v zmysle ktorého sa z prílohy č. 7 vypúšťa bod 9 - corvus corax - krkavec čierny
Podľa vyhlášky č. 172/75 v platnom znení sa v zmysle § 2 ods. 1 b)/13 loví krkavec čierny od 1. októbra do 31. decembra. Vypustenie krkavca z prílohy č. 7 by prakticky znamenalo, že krkavec by bol celoročne chránený a vznikol by právny rozpor, či platí novela vyhl. č. 24/2003 alebo vyhl. 172/75, podľa ktorej sa krkavec od 1. októbra do 31. decembra môže loviť.
V pripomienkovom konaní k vyhl. č. 24/2003 MŽP SR i ostatné zúčastnené organizácie akceptovali náš návrh, že je potrebné stavy krkavcov regulovať. Za ostatných 40 rokov sa krkavec rozšíril prakticky na celé územie SR. Krkavec nesporne patrí medzi predátorov a jeho výskyt a hustota populácie zásadným a podstatným spôsobom zasahuje do stavov tetrova hoľniaka a tetrova hlucháňa. Početnosť výskytu tetrovov na území SR sa pohybuje na kritickej hranici alebo už aj pod kritickou hranicou prirodzeného udržania populácie. Je preto zarážajúce, že práve orgány ochrany prírody chcú chrániť tohto predátora, ktorý nielenže decimuje stavy podstatne ohrozenejšieho druhu, ale spôsobuje značné škody i na ostatných druhoch vtákov a malých cicavcov. Je nesporné, že krkavec sa vyskytuje na celom území SR, jeho stavy každoročne stúpajú, pretože nemá prirodzeného nepriateľa - predátora. Je len otázkou času, kedy sa jeho populácia prehustí tak, že bude spôsobovať skutočne enormné škody, a potom už bude neskoro voči nemu zasahovať. Vzhľadom na uvedené trváme na tom, že krkavec musí zostať v prílohe č. 7 vyhlášky a v rozpore s návrhom MŽP SR odporúčame, aby sa doba jeho ochrany znížila (predåžila sa doba lovu), kým je ešte čas a jeho stavy dokážeme regulovať.
2) zásadná pripomienka k bodu 32 a 33 návrhu, v zmysle ktorého sa neúmerne rozširuje zákaz lovu vlka vo všetkých národných parkoch, teda na výmere 317 890 ha a v ochrannom pásme národného parku Slovenský kras vo výmere 11 742 ha. Okrem toho by mal byť vlk chránený i v CHKO Kysuce. Teda vlk by mal byť celoročne chránený vo všetkých význačných pohoriach SR vo výmere cca 350 tisíc ha. Vychádzajúc z poľovníckej štatistickej ročenky SR, ktorú zostavuje a vydáva MP SR stavy vlkov neustále každoročne stúpajú i napriek tomu, že v zmysle vyhl. č. 172/75 je lov vlka povolený od 1. 11. do 15.1. To znamená, že pri takto povolenom love vlka nie je možné udržať jeho počty na únosných stavoch a navrhovaná zmena vyhlášky by prakticky znamenala katastrofu pre všetky druhy raticovej zveri. Ak by bol vlk celoročne chránený v zmysle návrhu na výmere 350 tisíc ha, znamenalo by to jeho populačnú expanziu. Slovenský poľovnícky zväz ako jedna z najstarších ochranárskych spoločností uznáva a priznáva vlkovi jeho nezastupiteľné miesto v prírode, ale jeho stavy nemôžu neúmerne vzrásť na úkor inej zveri, ktorá má v prírode právo na svoje zastúpenie. Ochrana prírody musí byť globálna a nemôže byť zameraná len na ochranu jedného druhu, v žiadnom prípade na ochranu vlka, ktorý pri premnožení prakticky zdevastuje raticovú zver, ktorá je ozdobou našej prírody. Akceptujeme právne predpisy EÚ, ale Slovenská republika nie je „banánovou republikou“, z ktorej si vyspelé štáty EÚ spravia rezerváciu. Vo väčšine vyspelých štátov EÚ sa už vlk prakticky vôbec nevyskytuje a tieto štáty nemajú ani záujem vlka opätovne na svoje územie introdukovať. Od nás však žiadajú, aby sme vlka chránili a strpeli jeho výskyt v neúnosných stavoch, ktoré ohrozujú stavy ostatných druhov zveri, najmä raticovej. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny majú právnické a fyzické osoby, ktoré utrpia škodu v dôsledku ochranárskych opatrení nárok na náhradu škody. Tento nárok na náhradu škody zo strany MŽP SR je vyslovene iluzórny, pretože podľa rozpočtovej kapitoly MŽP SR prostriedky určené na náhradu škôd tvoria zhruba len jedno percento skutočných, resp. požadovaných náhrad. Vzhľadom na uvedené zásadne nesúhlasíme s celoročnou ochranou vlka na území všetkých národných parkov, pretože by to znamenalo jeho enormné premnoženie a narušilo by to rovnováhu celého ekosystému.
PaedDr. Imrich Šuba
výkonný riaditeľ K SPZ
1) zásadná pripomienka k bodu 30, v zmysle ktorého sa z prílohy č. 7 vypúšťa bod 9 - corvus corax - krkavec čierny
Podľa vyhlášky č. 172/75 v platnom znení sa v zmysle § 2 ods. 1 b)/13 loví krkavec čierny od 1. októbra do 31. decembra. Vypustenie krkavca z prílohy č. 7 by prakticky znamenalo, že krkavec by bol celoročne chránený a vznikol by právny rozpor, či platí novela vyhl. č. 24/2003 alebo vyhl. 172/75, podľa ktorej sa krkavec od 1. októbra do 31. decembra môže loviť.
V pripomienkovom konaní k vyhl. č. 24/2003 MŽP SR i ostatné zúčastnené organizácie akceptovali náš návrh, že je potrebné stavy krkavcov regulovať. Za ostatných 40 rokov sa krkavec rozšíril prakticky na celé územie SR. Krkavec nesporne patrí medzi predátorov a jeho výskyt a hustota populácie zásadným a podstatným spôsobom zasahuje do stavov tetrova hoľniaka a tetrova hlucháňa. Početnosť výskytu tetrovov na území SR sa pohybuje na kritickej hranici alebo už aj pod kritickou hranicou prirodzeného udržania populácie. Je preto zarážajúce, že práve orgány ochrany prírody chcú chrániť tohto predátora, ktorý nielenže decimuje stavy podstatne ohrozenejšieho druhu, ale spôsobuje značné škody i na ostatných druhoch vtákov a malých cicavcov. Je nesporné, že krkavec sa vyskytuje na celom území SR, jeho stavy každoročne stúpajú, pretože nemá prirodzeného nepriateľa - predátora. Je len otázkou času, kedy sa jeho populácia prehustí tak, že bude spôsobovať skutočne enormné škody, a potom už bude neskoro voči nemu zasahovať. Vzhľadom na uvedené trváme na tom, že krkavec musí zostať v prílohe č. 7 vyhlášky a v rozpore s návrhom MŽP SR odporúčame, aby sa doba jeho ochrany znížila (predåžila sa doba lovu), kým je ešte čas a jeho stavy dokážeme regulovať.
2) zásadná pripomienka k bodu 32 a 33 návrhu, v zmysle ktorého sa neúmerne rozširuje zákaz lovu vlka vo všetkých národných parkoch, teda na výmere 317 890 ha a v ochrannom pásme národného parku Slovenský kras vo výmere 11 742 ha. Okrem toho by mal byť vlk chránený i v CHKO Kysuce. Teda vlk by mal byť celoročne chránený vo všetkých význačných pohoriach SR vo výmere cca 350 tisíc ha. Vychádzajúc z poľovníckej štatistickej ročenky SR, ktorú zostavuje a vydáva MP SR stavy vlkov neustále každoročne stúpajú i napriek tomu, že v zmysle vyhl. č. 172/75 je lov vlka povolený od 1. 11. do 15.1. To znamená, že pri takto povolenom love vlka nie je možné udržať jeho počty na únosných stavoch a navrhovaná zmena vyhlášky by prakticky znamenala katastrofu pre všetky druhy raticovej zveri. Ak by bol vlk celoročne chránený v zmysle návrhu na výmere 350 tisíc ha, znamenalo by to jeho populačnú expanziu. Slovenský poľovnícky zväz ako jedna z najstarších ochranárskych spoločností uznáva a priznáva vlkovi jeho nezastupiteľné miesto v prírode, ale jeho stavy nemôžu neúmerne vzrásť na úkor inej zveri, ktorá má v prírode právo na svoje zastúpenie. Ochrana prírody musí byť globálna a nemôže byť zameraná len na ochranu jedného druhu, v žiadnom prípade na ochranu vlka, ktorý pri premnožení prakticky zdevastuje raticovú zver, ktorá je ozdobou našej prírody. Akceptujeme právne predpisy EÚ, ale Slovenská republika nie je „banánovou republikou“, z ktorej si vyspelé štáty EÚ spravia rezerváciu. Vo väčšine vyspelých štátov EÚ sa už vlk prakticky vôbec nevyskytuje a tieto štáty nemajú ani záujem vlka opätovne na svoje územie introdukovať. Od nás však žiadajú, aby sme vlka chránili a strpeli jeho výskyt v neúnosných stavoch, ktoré ohrozujú stavy ostatných druhov zveri, najmä raticovej. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny majú právnické a fyzické osoby, ktoré utrpia škodu v dôsledku ochranárskych opatrení nárok na náhradu škody. Tento nárok na náhradu škody zo strany MŽP SR je vyslovene iluzórny, pretože podľa rozpočtovej kapitoly MŽP SR prostriedky určené na náhradu škôd tvoria zhruba len jedno percento skutočných, resp. požadovaných náhrad. Vzhľadom na uvedené zásadne nesúhlasíme s celoročnou ochranou vlka na území všetkých národných parkov, pretože by to znamenalo jeho enormné premnoženie a narušilo by to rovnováhu celého ekosystému.
PaedDr. Imrich Šuba
výkonný riaditeľ K SPZ
