TLAČOVÁ BESEDA SPZ PRI PRÍLEŽITOSTI JÚNA - MESIACA POĽOVNÍCTVA A OCHRANY PRÍRODY

 

Na úvod privítal prítomných zástupcov médií Dr. Imrich Šuba, predstavil prítomných funkcionárov SPZ a odovzdal slovo prezidentovi SPZ Ing. Lipkovi, ktorý zdôraznil význam júna - mesiaca ochrany prírody a poľovníctva a poukázal na tohoročnú ťažkú zimu a s tým spojené strádanie zveri. Poukázal na činnosť poľovníkov a ich snahu o zmiernenie následkov vysokej a dlhotrvajúcej snehovej pokrývky. Vyzval na zvýšenú ohľaduplnosť k zveri. Následne prítomným vysvetlil, prečo bol predložený návrh zákona o poľovníctve neprijateľný pre SPZ a jeho členov. 

Kliknutím na obrázok môžete stiahnuť zvukový záznam

V tomto návrhu sa definovalo poľovníctvo ako súčasť ochrany prírody s povinnosťou starať sa o zver, zároveň však bolo predmetom obchodu a dražby. Z poľovníctva by sa tým pádom stal biznis a skončilo by poľovníctvo, ako ho poznáme. Na konkrétnych údajoch poukázal Ing. Lipka na skutočnosť, že pri snahách o komerčné poľovníctvo
v osemdesiatych rokoch rapídne poklesli stavy a kvalita trofejovej zveri. Po prijatí opatrení na zlepšenie sa stavy a kvalita zlepšili, následne však zas začiatkom deväťdesiatych rokov došlo k uvolneniu mravov a neistote a nastal prudký prepad. Ak za minulú sezónu bolo ulovených 25 zlatých jeleňov, v tom najhoršom roku bol ulovený len jediný.

Kliknutím na obrázok môžete stiahnuť zvukový záznam

Ďalej Ing. Lipka poukázal na skúsenosti z Českej republiky, kde bol v roku 2002 prijatý obdobný zákon a za tri roky jeho účinnosti tak poklesla kvalita trofejí, že v celej Českej republike bolo ulovených menej zlatých jeleňov ako na Slovensku v žilinskom kraji. Toto treba mať na pamäti pri prijímaní nového zákona. Pád na dno je veľmi rýchly, zotavenie napríklad jelenej populácie je otázkou jedného až dvoch desaťročí. O tom svedčí aj prípad z Bulharska, ktoré je známe veľmi dobrou kvalitou karpatského jeleňa. To čo zlikvidovali za dva až tri roky budú systematickou prácou podľa odhadu tamojších poľovníkov vracať do pôvodného stavu dvadsať rokov.  Prezident SPZ vyjadril svoje potešenie nad tým, že kvalitnou prácou poľovníkov sa darí udržiavať stavy všetkých, aj ohrozených druhov zveri. Následne zdôraznil že poľovníci sú jednou z najlepšie organizovaných skupín obyvateľstva a hlavne na vidieku sa zapájajú do rôznych činností v prospech ostatných. Či už sa jedná o pomoc obciam pri rôznych prácach alebo o poľovnícku zábavu, poľovníci sú neodmysliteľnou súčasťou života na vidieku. Táto stránka poľovníctva je rovnako dôležitá, ako samotná jeho podstata, vykonávaná v prírode. Na záver svojho príhovoru odmietol Ing. Lipka myšlienku, že poľovníctvo je len vášeň a zdôraznil, že je to prospešný koníček na poznávanie prírody, učenie sa z prírody a na udržanie fyzickej aj duševnej kondície a pohody. Ak pripustíme aby sa s poľovníctvom začalo kšeftovať, skončí poľovníctvo a skončí aj charakteristika Slovenska ako krajiny s nádhernou a hlavne živou prírodou. Na koniec vyslovil prezident SPZ presvedčenie, že nepripustíme, aby sa toto bohatstvo zlikvidovalo ľudskou hlúposťou.

Kliknutím na obrázok môžete stiahnuť zvukový záznam

Ďalej nasledoval príspevok predsedu Slovenského klubu sokoliarov Ing. Antona Moravčíka. Tento poukázal na ťažké chvíle sokoliarov kvôli vytvoreniu špeciálneho tímu hlavne z pracovníkov štátnej ochrany prírody, ktorí vytvorili aj rôzne občianske združenia a na zdôvodnenie svojej činnosti a čerpania pomerne veľkých peňazí hľadajú nepriateľa. Jedným z týchto nepriateľov je aj Slovenský klub sokoliarov. Ako zdôraznil jeho predseda, napriek tomu, že za 35 rokov činnosti klubu sa nevyskytol jediný prípad nelegálnej držby dravca sokoliarom, klub sa stále kriminalizuje a rozširujú sa fámy o vykrádaní hniezd a podobne. Sokoliarstvo je založené umelom odchovávaní mláďat. Verejnosť je často zavádzaná nezmyselnými cenami vzácnych dravcov, keď ich cena sa pohybuje v rozmedzí od 100 do 500 Euro, ale médiá často uvádzajú nehorázne sumy v rádovo stotisícoch korún. Túto demagógiu podporilo aj MŽP, keď určilo spoločenskú hodnotu sokola sťahovavého na 120 tisíc Sk, čo je podľa Ing. Moravčíka úplný nezmysel. Ďalej poukázal na skutočnosť, že odchované mláďatá dravcov sú prakticky nepredajné kvôli byrokratickým bariéram. Pokiaľ si chovateľ vybaví všetky potrebné povolenia, uplynie doba 1- 6 mesiacov a to je absolútne neúnosný stav.

Kliknutím na obrázok môžete stiahnuť zvukový záznam

Ďalej nasledoval blok otázok. V prvej otázke na predsedu SPZ sa český novinár pýtal, v čom je rozdiel medzi súčasným poľovným zákonom v ČR a SR a v čom vidí príčiny úbytku zveri v ČR. Ing. Lipka vo svojej odpovedi poukázal na rozdelenie veľkých plôch s chovom jelenej zveri na menšie revíry a vydraženie práva poľovníctva. Podľa neho je absolútne naivné očakávať, že ak dá niekto napríklad milión korún za ročné právo poľovníctva, bude čakať kým mu príde výradový jeleň. Zdôraznil, že drvivá väčšina z mála medailových trofejí v ČR za minulé roky pochádza z chovov, kde je ešte veľkoplošné hospodárenie, najmä však z vojenských priestorov. Podľa katalógu z celoštátnej výstavy sa dnes v Českej republike vo voľnej prírode prakticky nevyskytuje dospelý jeleň.

Ďalšia otázka, v čom je najväčší problém sokoliarov s mimovládnymi organizáciami,  smerovala na Ing. Moravčíka.  Uviedol príklad, že v minulom období poranené dravce vždy zotavovali sokoliari vo svojom voľnom čase a bez finančnej kompenzácie. V súčasnosti niektoré mimovládne organizácie vyvíjajú snahu na zakázanie tejto činnosti a vytvárajú rôzne rehabilitačné centrá, samozrejme dotované nemalými finančnými prostriedkami. Pritom každý chovateľ dravcov musí zložiť skúšku zo sokoliarstva a je teda spôsobilý poskytnúť odbornú pomoc a prinavrátiť dravca do prírody. Ďalší problém je podľa Ing. Moravčíka v adopcii mláďat. Táto spočíva v tom, že slabšie mláďa, ktoré by silnejší

Kliknutím na obrázok môžete stiahnuť zvukový záznam

súrodenec vytlačil z hniezda sa odchová. V tomto podľa neho vycítili mimovládne organizácie ďalší biznis a v súčasnosti túto činnosť vykonávajú sami. Za doslova hlúpy označil projekt vypustenia piatich takýchto orlov skalných v ČR. Podľa jeho slov, ak by mal orol v ČR podmienky na hniezdenie, už by tam hniezdil a vypustené orly budú odsúdené na zánik, aj z dôvodu, že ich vlastne nebude mať kto naučiť loviť. Ďalej Ing. Moravčík zdôraznil, že zo 47 vyvolených členov občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) je 20 zamestnancov štátnej ochrany prírody, čiže si sami v pracovnej dobe vytvoria projekt a následne si ho schvália. Títo ľudia sprísnili podmienky pre sokoliarov a sami sebe udelili výnimku. Uviedol,  že medzi radovými členmi sa nájde pár nadšencov, ktorí to robia z presvedčenia. Ďalej Ing. Moravčík vyslovil názor, že na Slovensku je v súčasnosti najvyšší stav dravcov za posledných 100 rokov, všetkých druhov je dostatok a lokality sú obsadené. Orol kráľovský je natoľko rozmnožený, že hniezdi priamo v Bratislave na území mesta. Na jeho „záchranu“ si však uvedené občianske združenie vytvorilo projekt s rozpočtom niekoľko desiatok miliónov korún, takže bez toho, aby bolo potrebné pohnúť prstom za pár rokov povedia že peniaze boli dobre vynaložené lebo orol kráľovský je zachránený.

Ing. Lipka priblížil zúčastneným, že prvý Slovenský poľovnícky zväz, ako poľovnícky spolok s názvom Lovecký ochranný spolok vznikol na Slovensku v dvadsiatom roku, čiže po prvej svetovej vojne, keď boli stavy zveri zdecimované a tento spolok vznikol špeciálne na jej záchranu. Sám inicioval zákaz lovu medveďov, keďže ich stavy boli 25 kusov. Svojou činnosťou všetky jeho následnícke organizácie prispeli k tomu, že príroda sa na Slovensku vyvinula do stavu, keď sa môžeme pýšiť, že máme prakticky všetko. Akonáhle sa to dosiahlo, vznikli na základe zákona o združovaní občanov rôzne spolky, ktoré si povedali že sú ochránari a aj keď nikto nevie aké majú vzdelanie a čo robia, chodia hulákať popred úrady, pchajú sa do novín a vymýšľajú hlúposti. Podľa Ing. Lipku ak slovenská príroda na niečo zahynie, tak to bude ľudská hlúposť. Uviedol príklad ochrany vlka, rys a kamzíka v Belianskych Tatrách. Podľa neho kamzík za týchto podmienok nemá šancu. To isté uviedol na príklade vlka, ako predátora bez prirodzeného nepriateľa a jelenej alebo diviačej zveri. Pokiaľ sa pristúpi k jeho úplnej ochrane, zdecimuje stavy tejto zveri a následne odíde. Nebudeme mať ani vlka a ani jeleniu a diviačiu zver. Apeloval na otočenie ochrany prírody z hlavy späť na nohy, kým je na to čas.
Ing. Moravčík zdôraznil, že toto sa deje aj preto, že na Slovensku je veľmi nízka vymožiteľnosť práva.  
Ďalšia otázka pre prezidenta SPZ bola o stave, v akom sa nachádza pripravovaný zákon o poľovníctve. Ing. Lipka informoval, že súčasne s návrhom zákona, ktorý pripravilo ministerstvo a ktorý prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním, pripravoval SPZ svoj vlastný návrh zákona. Po vrátení pripomienkovaného ministerského návrhu do legislatívnej rady vlády, prevzal SPZ niektoré časti tohto návrhu, hlavne tie, ktoré definovali poľovníctvo ako súčasť ochrany prírody do svojho návrhu. Trvá však na jasnej definícii poľovníctva a odmieta riadenie poľovníctva prostredníctvom štátnych úradníkov, ktorí sa majú starať prednostne o lesné hospodárstvo. Zdôraznil, že zákony vyspelých krajín definujú jednotnú poľovnícku samosprávu. Štát má plniť len úlohu kontroly poľovníckej samosprávy a zasiahnuť len v prípade neplnenia úloh. Ďalej SPZ odmieta dražbu práva poľovníctva. Prezident SPZ ďalej prítomných informoval, že 30. apríla 2006 sa uskutočnilo zasadnutie rady SPZ, na ktorom bol prerokovaný konečný návrh zákona o poľovníctve. V tomto návrhu je aj tzv. opčné právo pre tých, ktorí sa riadne starajú o poľovný revír. Poskytne im istotu, že po uplynutí zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva budú môcť v tejto činnosti aj naďalej pokračovať.

Ďalšia otázka znela, či považuje SPZ ministerský návrh zákona o poľovníctve ako boj o revíry a výkon práva poľovníctva. Ing. Lipka odpovedal, že jednoznačne áno. Zdôraznil, že za ulovenie zlatého jeleňa môže nájomca práva poľovníctva zinkasovať aj niekoľko stotisíc korún. Na to však treba roky práce a teraz, keď sa tieto výsledky dosahujú, je evidentný záujem „uchmatnúť“ to. Zas použil príklad z Čiech, kde sa najmä revíry štátnych lesov vydražili za obrovské sumy a nájomca za dva roky zlikvidoval čo sa dalo a prestal mať záujem. Vrátiť zver späť do pôvodného stavu je podľa Ing. Lipku úloha takmer nemožná.

Následne bol vyslovený jedným z prítomných novinárov názor, alebo návrh pre predstaviteľov SPZ, že sa treba stretávať so zástupcami médií častejšie. Ďalej uviedol že sú veľmi často na tlačovkách ochranárskych organizácií, kde to vyzerá že oni majú pravdu. Zároveň dodal, že po tom čo počul, podvedome cíti a logicky uvažujúc došiel k názoru, že poľovníci a sokoliari majú pravdu. V odpovedi Ing. Lipka uviedol, že aj napriek opakovaným výzvam k dialógu v médiách, nejavia ochranárske organizácie záujem. Vyslovil presvedčenie, že keď vyhynie kamzík alebo tetrov, nenájdeme ani jedného z tých, ktorí v súčasnosti navrhujú nezmyselné spôsoby ochrany.  Uviedol príklad, keď položil diskutujúcemu ochranárovi na otázku, čo urobia potom, keď vlk zdecimuje stavy jelenej a diviačej zveri a bude na odchode.

Kliknutím na obrázok môžete stiahnuť zvukový záznam

Tento mu odpovedal, že majú naštudované, že vlk sa ľahko prispôsobí na rastlinnú potravu. Ako podotkol Ing. Lipka: „No diskutujte s takým idiotom“. Ing. Moravčík uviedol príklad, keď mladý člen SOVS (RPS) v televíznej diskusii v Banskej Bystrici pred štyrmi rokmi nevedel takmer nič o dravcoch a iba ticho sedel a dnes vystupuje s generálnym riaditeľom štátnej veterinárnej a potravinovej správy ako najväčší odborník na vtáčiu chrípku. Dodal, že stačí keď sa 19 - 20 ročný človek prihlási do tejto organizácie a hneď dostane rôzne vybavenie a odznak koordinátora vtáčej kriminality a už je odborník na všetko.

Po tomto príspevku Dr. Šuba poďakoval prítomným za účasť, oboznámil ich s pripravovanými podujatiami SPZ a ukončil tlačovú besedu.


Takács Fridrich
Ing. Ján Hečlo
Redakcia PID