Na pozvanie pána Fridricha TAKÁCSA (Taki), redaktora a majiteľa Poľovníckej informačnej databázy, som sa dňa 21. januára 2006 prvý krát v živote zúčastnil spoločnej poľovačky na líšky a na bažanty v PZ pri urbariátoch Orechová Potôň, Dolná Potôň a Michal na Ostrove, v Orechovej Potôni.   
Po štvorhodinovej ceste autom som o pol siedmej ráno zastal pred jeho domom v Orechovej Potôni. Po rannej káve a raňajkách, ktoré nám pripravila pani Takácsová sme nasadli do ich PV3S a odviezli sa na miesto nástupu. Tu sa zhromaždili členovia PZ a Frico, ktorý je predseda PZ, s poľovníckym hospodárom zahájili poľovačku. Spomenuli fakt, že si nepamätajú, kedy naposledy poľovali na bažanta v januári, čo im v tomto roku umožnila výnimka ministerstva pôdohospodárstva SR. Hlavnú poľovnú sezónu už majú za sebou, v januári sa robia iba hony na škodnú - hlavne na líšky. Bažanty mali povolené strieľať iba na takých miestach, kde sa kvôli novembrovému zákazu poľovania na pernatú zver nedostali a  mali v  pláne pre každého poľovníka uloviť jedného bažanta. Po poučení o bezpečnosti pri streľbe a zákaze užívania alkoholických nápojov prebehla kontrola poľovných lístkov a zbrojných preukazov. PZ má na dopravu k dispozícii skriňový  PV3S a traktor s vlečkou na prepravu osôb.
 
V ich reči sú teda rozdelení na „traktoristov“ a „vetrieskárov“. Ja som  bol pridelený k vetrieskárom. Presunuli sme sa na ostrovy Malého Dunaja, kde sa mala poľovačka uskutočniť. Už z auta sme videli bažanty a niekoľko kusov srnčej. Po príchode na miesto nás vedúci poľovačky (hospodár) s Fricim rozostavili do poloblúka okolo hustého porastu. Ja som stál medzi Fricim a ďalším hosťom Imrichom Šubom. Honci začali pretláčať húštinu a padli prvé výstrely. Na Imra vyletel kohút a stálo ho to život. To už ale aj na mňa jeden letel. Zdupľoval som zo svojej lankasterky, ale ako sa hovorí - kohút bol hluchý a letel ďalej. Videl som strelcov na poli, ako obratne zostreľujú letiace kohúty. Friciho s jeho springer-španielom Bobim zavolal sused, ktorý nevedel nájsť streleného bažanta. Bobi ho po chvíli úspešne dohľadal. Zbadal som v húštine na zemi bažanty. O chvíľu ich zdvihol psík. Vystrelil som na dva kohúty, ale bez úspechu. Musím ešte povedať, že ako nováčikovi pri love bažantov mi robilo problém rozoznať, či letí kohút a či sliepka, preto mi susedia kričali: „kohút, strieľaj“ alebo „nestrieľaj, sliepka“. Ako mi s úsmevom povedal Frici: „Kľudne streľ aj sliepku, ale 5 litrov vína ťa neminie a za druhú 5 litrov pálenky“. Tu platí zásada - keď si si nie istý, nestrieľaj!
Presunuli sme sa vetrieskou asi o kilometer ďalej a tu sa ukázalo, že Frici veľmi dobre pozná miesta v pohonoch. Poslal ma na posed na okraji lúky so slovami: „Vylez hore a dávaj pozor, mohla by ti prísť líška a keď začnú lietať bažanty zlez a strieľaj kohúty“. Do bodky sa tak stalo. Vyliezol som na posed a počúval hlasy v diaľke. Preskočila srna. Z pravej strany som zrazu zbadal líšku. Vyšla z porastu a pustila sa po ceste, ktorá vedie popod posed. Vystrelil som keď bola asi na 20 metrov. Bol to pekný starý lišiak a ostal v ohni. Som líškar a preto som sa veľmi potešil. To som už ale videl psov a začali lietať bažanty, takže som zliezol dolu. Tri kohúty leteli aj okolo mňa ale netrafil som ani jedného. Pohon skončil a šli sme k vetrieske. Fricov psík si v kanáli škaredo rozrezal prednú labku, ktorá začala silno krvácať. Obviazal mu ju obväzom a Bobi behal akoby nič.
 
  
To už ale bežal tretí pohon a tak ma Frici postavil ako posledného strelca skoro pri aute. Padali výstrely a jeden kohút letel priamo na mňa. Vystrelil som a po predchádzajúcich neúspechoch som ostal prekvapený, keď začal padať a ostal tak 15 metrov odo mňa. Oblial ma pocit obrovskej radosti - môj prvý bažant.
Prichádzajúci poľovníci mi blahoželali Lovu zdar. Jednému mladému poľovníkovi sa v pohone podarilo streliť kunu lesnú. Fricimu jeden z traktoristov volal, že majú v pohone diviaka. Podľa ich vyjadrení, diviak tu nemá čo hľadať, lebo životné prostredie ich revíru pre diviačiu zver nieje vhodné. Nehovoriac o tom, že pre drobnú zver je diviak jeden z hlavných nepriateľov. Majú aj povolenie na mimoriadny odstrel diviačej zveri, ale pri spoločnej poľovačke na drobnú zver v žiadnom prípade na ňu nedovolia strieľať.     Nasledovala prestávka na občerstvenie a po nej ďalší pohon. Tentoraz bez výstrelu. Po jeho skončení sme sa presunuli na miesto posledného pohonu (nie tradičného poľovníckeho, čiže posedenie pri občerstvení, ale skutočného). My, vetrieskári sme sa rozostavili pri láne nezobratej kukurice a traktoristi ju pretláčali so psíkmi z druhej strany. Bažanty začali lietať, ešte sme ani neboli na stanovištiach. Začali padať výstrely aj kohúty. Ja som strieľal ako najatý, ale bezúspešne. Dokonca som omylom vystrelil na sliepku, našťastie som netrafil. Imro vedľa mňa strelil dva a myslím, že Frici jedného bažanta. Vybehla aj líška, ale 3,5 mm brok na 70 metrov ju nezastavil, aj keď dotyčný poľovník poslal za ňou štyri, lebo mal automat.
Na výrade bolo spolu 22 bažantov, moja líška a kuna. Keďže som sa Fricimu priznal, že som ešte nikdy nestrelil bažanta, pripravili mi prekvapenie. Frici ma vyzval, aby som predstúpil a vytiahol z vetriesky palicu s miestom lovu a dátumom.
Nad uloveným kohútom som bol pasovaný za „lovca bažantov“. Po tom, ako som vyfasoval kamarátske údery od neho a hospodára, spýtal sa Frici prítomných, či chce ešte niekto priložiť. Jeden poľovník, ktorému neušlo, že som vystrelil na sliepku vystúpil a dostal som poriadnu ranu, aby som si zapamätal, aký je rozdiel medzi kohútom a sliepkou.
Bol to pre mňa nádherný deň a nezabudnuteľný zážitok.
Moja vďaka za to patrí poľovníckemu združeniu Orechová Potôň.
Organizácia poľovačky, disciplína prítomných, úcta k ulovenej zveri a dodržiavanie poľovníckych zvykov a tradícií, to všetko na mňa urobilo silný dojem. Takto sa majú chovať poľovníci. Trofej na stene mi bude tento deň vždy pripomínať.
 
 
Ďakujem, Frici.

 
 
 
 

Text a foto - Ing. HEČLO Ján
 
 


Partneri

Kto je online?

Práve tu je 611 návštevníkov a žiadni členovia on-line