Revír PZ Machy Liptovská Kokava leží na pozemkoch pozemkových spoločenstiev hornoliptovských obcí Liptovská Kokava, Pribylina a Východná v nádhernom tatranskom prostredí.
Jeho celková výmera je 2650 ha.
Asi jednu tretiny výmery tvorí orná pôda a pasienky, zvyšok tvoria
väčšinou smrekové a borovicové lesy. Revír zasahuje až nad hornú
hranicu lesa, do nadmorskej výšky okolo 1850 m.n.m. Tento vrch sa volá Kotlová a leží medzi Bystrou a Kamenistou dolinou. Je to najkrajšia časť revíru (obr.1),
ktorú členovia PZ navštevujú hlavne v čase jelenej ruje. Na hornej
hranici lesa členovia PZ zrekonštruovali v roku 1997 pôvodnú kolibu (obr.2), ktorú v minulosti 
vybudovali
a využívali pastieri volov, ktoré sa tu pásli. Koliba je prístupná
všetkým a je v nej kniha návštev. Potešiteľné je, že si ľudia vážia
úsilie vynaložené na jej rekonštrukciu a udržiavajú ju v poriadku. Je
využívaná hlavne turistami, ale radi sa tu zastavia aj členovia
hraničnej stráže PZ a ochranári. Po vlaňajšej kalamite, ktorá zasiahla
aj túto časť Tatier, je chodník ku kolibe zaváľaný, čo sa prejavilo
nižším počtom návštevníkov. Počas ruje som tu za tri dni nikoho
nevidel, takže aj zver má väčší kľud. V týchto miestach je viac
medveďov. V roku 2004 sme tu viac krát pozorovali medvedicu so štyrmi
medvieďatami. Je tu však aj ťažký teritoriálny medveď. 
Pri
návrate z posliedky som ho mal asi 50 metrov od koliby. Vysokohorská
lúka pomaly zarastá kosodrevinou, čo je veľká škoda. Aj tak tu ale
stále rastie veľké množstvo Horca krížatého (obr.3), ľudovo nazývaného ďug. 
Súčasné PZ vzniklo po rozdelení PZ Hradská hora v roku 1993. Počet členov je vnútorným organizačným poriadkom stanovený na 21, v súčasnosti má však združenie 19 členov (obr.4). Revírom preteká rieka Belá,
ktorá ho prirodzene delí na východnú časť, tvorenú predovšetkým
poľnohospodárskymi plochami a západnú časť, ktorú tvorí podhorské pásmo
smrekových lesov a vysokohorské prostredie. Vo východnej časti revíru
sa nachádza okolo 10 ha oplotenej plochy, v ktorej sa od jari do jesene
pasie jalovina. V tejto časti sa výborne darí srnčej zveri, ktorej
genofond je veľmi dobrý. 
Na
jar nie je problém pozorovať v týchto miestach aj 5 - 6 ihličiakov a
vidlákov, väčšinou chovných, ktorých preháňa starší teritoriálny srnec (obr.5).
Oplôtky sú značne zarastené lieskami a inými krovinami, takže tu
nachádza úkryt aj čierna zver. Ostnatý drôt pre ňu nepredstavuje žiadnu
prekážku. Stavy diviakov sa za posledné
roky opäť zdvihli a plán lovu plníme na 100%. V tomto ako aj v minulom
roku sme požiadali o zvýšený odstrel.
V roku 2003 v týchto miestach strhol medveď - škodník šesť jalovíc (obr. 6). Združenie dostalo povolenie na mimoriadny odstrel a tento medveď získal na výstave NITRA 2005 zlatú medailu (obr.7). Vážil 221 kg a je to najsilnejší medveď ulovený na Slovensku od roku 2000.
Podarilo sa nám ho streliť v posledný deň platnosti povolenky, po
niekoľkých desiatkach neúspešných pokusov, lebo bol neobyčajne
obozretný a nechodil viac krát na jedno miesto. Tento odstrel sa
samozrejme nezaobišiel bez problémov s lesoochranárskym združením VLK.
V roku 2003 v týchto miestach strhol medveď - škodník šesť jalovíc (obr. 6). Združenie dostalo povolenie na mimoriadny odstrel a tento medveď získal na výstave NITRA 2005 zlatú medailu (obr.7). Vážil 221 kg a je to najsilnejší medveď ulovený na Slovensku od roku 2000.
Podarilo sa nám ho streliť v posledný deň platnosti povolenky, po
niekoľkých desiatkach neúspešných pokusov, lebo bol neobyčajne
obozretný a nechodil viac krát na jedno miesto. Tento odstrel sa
samozrejme nezaobišiel bez problémov s lesoochranárskym združením VLK. 
Podané sťažnosti však komisia životného prostredia uznala za neopodstatnené a náš postup pri love tohoto škodníka za správny. Členovia PZ majú veľmi dobré vzťahy s miestnym pozemkovým spoločenstvom aj roľníckym družstvom. Časť brigádnických hodín sa vykonáva práve pre nich. V revíri sa nachádza 13 posedov a 5 kàmnych zariadení. Väčšina plánu lovu sa plní individuálnym spôsobom. V roku sa organizujú zväčša tri spoločné poľovačky. Na výrade väčšinou ležia len líšky, ale niekedy sú aj úspešné (obr.8).
Na spoločné stretnutia využívame hlavne brigády a pri prácach na senách sa vždy varí guľáš. Výbor PZ úspešne uzavrel zmluvu na ďalších 10 rokov, čo je veľký úspech, pretože je ešte veľa združení, ktoré tieto zmluvy uzatvorené nemajú. Takže nám zatiaľ nič nebráni vo výkone práva poľovníctva, aj keď sa už v pozadí rysujú snahy o získanie nášho revíru.
Členovia PZ sa o zver starajú a hlavne v mesiacoch nedostatku potravy ju prikrmujú. V budúcom roku sa chystáme zriadiť políčka v priestore bývalej lesnej škôlky, ktorú nám ponúklo miestne pozemkové spoločenstvo.
V
poslednej dobe sa okrem diviačej zveri zdvihli stavy líšok a na
počudovanie aj zajacov. Myšiaky sa stali tiež bežnou súčasťou revíru a
nalietávajúca sova často vystraší poľovníka na posede. Líšky a
pytliačiace mačky sa snažíme tlmiť (obr.9), ale stále je ich veľa. U líšok sa v tomto roku objavila prašivina, čo je neklamný znak ich premnoženia. Táto zima priniesla v posledných dňoch záľahy snehu. Pri pochôdzke revírom dosahuje jeho výška aj 70 cm a preto bude z našej strany prikrmovanie intenzívnejšie, tak ako vlani, keď bola tiež ťažká zima. Členovia PZ majú rozdelené krmelce a služby pri ich dopåňaní po dvoch týždňoch.
Texta a foto - Ing. Ján Hečlo
