50cm - Je to nutnosť ?

Keď si zrátame priemernú výšku týchto plemien víde nám číslo 54,47 cm.

Tu sa dostávam k jadru veci a to je obmedzenie kohútikovej výšky do 50 cm. Ako poznáme prácu duriča tak vieme, že nemá tendenciu strhávať zver, vešať sa na ňu. Jeho prácou je vyhľadávať zver, svojim voľným a ďaleko počuteľným hlasom zver hlásiť počas durenia, snažiť sa zver natláčať na strelca poprípade držať ju na mieste. Preto ak niekto bude tvrdiť, že durič vyšší ako 50 cm bude strhávať zver, pretože je rýchly a schopný zver dohnať a strhnúť tak je to nepodložený fakt. Z praxe vieme, že 50 cm kopov a povedzme 55 cm bernský durič sú rovnako rýchli. Problém strhávania zveri vidím skôr v ostrosti psa hraničiacej až s pudom zabíjať ktorý majú vrodený skôr teriéry nie duriče. Ďalším dôvodom zver strhnúť alebo sa vešať  býva zvýšená agresivita psov pracujúcich vo svorke a tu už nezáleží vôbec na plemene ani na veľkosti psa.

Ďalej sa natíska otázka, bude rozdiel v diaľke durenie pri 50 cm psovi a 55 cm psovi? Prax ukazuje, že nie. S čím sa však človek stretáva na poľovačkách je negatívna reakcia aj na prácu nášho národného plemena , pretože im - citujem: „Kopov predurí celý revír a potom tu nie je nič dva týždne!„  Toto považujem za reakcie kvázi „odborníkov“.  Pýtam sa  čo je to ale ďaleké durenie, pretože ak niekomu vadí akčný rádius kopova ktorý je plnohodnotným duričom tak potom ťažko povedať čo je ideálna výška psa na durenie. Ak nechceme aby sme mali z duriča sliediča tak musí predsa pracovať na dostatočne veľkej ploche.  To či zver preženie do vedľajšieho združenia ale nezáleží od kohútikovej výšky, mladé temperamentné psíky mávajú túto tendenciu, ako sa vraví mladosť - pochabosť . Získavaním skúseností sa pes naučí všetko potrebné a skúsenosti získa len v praxi a od skúsených vypoľovaných psov.


„Jedinečnosť Slovenska vo využívaní duričov pri spoločných poľovačkách“ Padol názor, že sme jediná krajina kde sa poľuje s duričmi na spoločných poľovačkách. Tento argument bol na seminári považovaný za veľmi úsmevný. Skôr by sme mohli povedať, že sme jediná krajina kde sa poľuje teda durí len so psami do 50cm v kohútiku (v ČR je to 55cm ak by niekto namietal, že nie sme jediní a ešte ako doplnok uvádzam, na ZH obdoba SD sa tam môžu zúčastniť všetky plemená duričov bez obmedzenia kohútikovej výšky).  Ak si vezmeme do úvahy okolité krajiny a celkovo Európu zistíme, že počnúc nami sa spoločné poľovačky konajú vo všetkých krajinách EU, tak isto v krajinách bývalej Juhoslávie atď. Materiálu ohľadom využitia týchto plemien v dnešnej dobe je množstvo a  to sa bavíme o loveckom využití týchto plemien. Ako som už podotkol sme JEDINÁ krajina kde je obmedzená kohútiková výška na 50 cm pri využívaní psov k dureniu zveri. Tu sa naskytá otázka prečo? Niektorí ľudia spomínajú EU nariadenie ohľadom obmedzenia výšky ale zatiaľ som sa k tomu nikde nedopátral. Ak by niečo takéto nezmyselné existovalo v EU by sa mohlo využívať len 9 plemien európskych duričov a to .... Westfälische Dachsbracke, Grand Basset griffon vendéen, Tiroler Bracke, Schweizerischer Niederlaufhund, Slovensky Kopov, Basset bleu de Gascogne, Drever, Alpenländische Dachsbracke, Basset artésien normand. 
Chcel by som vidieť reakcie klubov ktoré zastrešujú tieto plemená a sú to ich národné plemená, že by sa nechali šikanovať takýmto nariadením! Jednou zo zaujímavostí je však fakt, ktorý poukazuje na dodržiavanie tejto výšky na skúškach duričov a využívanie týchto plemien na spoločných poľovačkách u nás.

Ďalším z argumentov bolo, že tieto plemená v praxi neuprednostňujú pri durení diviačiu zver. Každý praktický poľovník - kynológ - duričiar Vám povie, že najviac záleží na tom akú zver pri psovi ulovíte takú Vám bude pri poľovaní uprednosťnovať. Zas sa však dostaneme k tomu, že nezapracované, nevybehané psy budú preháňať všetko pokiaľ im budú sily stačiť, no vypoľovaný, utvrdený a vyvodený pes sa bude sústreďovať len na zver na ktorú sa poľuje. Nikdy nebude záležať na plemene duriča ale na jeho zapracovanosti. Tu sa však dotknem ešte jednej témy a to skúšania disciplíny durenie na SD. Vieme, že sa známky dávajú z durenia diviak, líška, zajac. O známkovaní durenia diviaka niet pochýb tam buď mal pes možnosť pracovať na diviakovi alebo nie. No na skúškach sa možno stretnúť so známkovaním a hodnotením na úplne inej zveri ako určuje skúšobný poriadok. Zajačia zver sa v pohonoch vyskytuje v minimálnom množstve  skôr by som povedal vôbec,  líška tak isto nebýva pravidlom. Psíky nemajú možnosť pracovať na diviačej zveri alebo na zveri ktorú uvádza skúšobný poriadok tak sa pristupuje k dureniu inej zveri aby bolo možné psa ohodnotiť. Líška sa nahradzuje durením inej raticovej zveri ( jelenia, danielia zver ) a dokonca durenie srnčej zveri sa hodnotí ako zajac. Hoci durenie srnčej je nežiaduce. Tak sa teda pýtam je to naozaj tak, že by len naše psy pracovali čisto na diviačej zveri? Myslím si, že to tak nie je. 


„Skúšobná disciplína na SD - Odvaha“.  Spomenutá bola táto disciplína v spojení, Slovensko je jediná krajina kde sa skúša odvaha v diviačom oplôtku kontaktným spôsobom. Tu boli jedným dychom spomenuté skúšky v ČR a skúšanie disciplíny odvaha. Nechcem sa tu montovať do legislatívy inej krajiny ale spýtajte sa ľudí v Česku, kto bol proti obnoveniu kontaktného brlohárenia v ich krajine!? Týmto sa zamedzilo u nich aj skúšaniu odvahy v diviačom oplôtku kontaktným spôsobom. Čo sa týka ostatných krajín, moje poznatky sú, čo krajina to iný druh skúšok, podstata veci však ostáva. Každý majiteľ duriča vie čo obnáša práca psíka pri diviačej zveri. Preto už len z vlastnej iniciatívy musí pripraviť psa na to čo ho čaká pri strete s diviačou zverou a umožní mu tréning v obore s diviakom. Či sa jedná o Slováka , Čecha , Nemca , Maďara, Taliana ... všetci pripravujú svoje psíky do praxe s využitím obory s diviačou zverou.  To je fakt.

Nechcem tu rozpisovať ďalšie stanoviská „ala“ neosvedčené plemeno a pod. Ak by sme sa stotožnili s týmto prístupom mali by sme na Slovensku možno dve poľovné plemená.  Na margo kritiky týchto plemien by som však bol opatrnejší na mieste kritikov, väčšina z nich nemá ani minimálne skúsenosti s týmito plemenami a to už nehovorím o tom, že tieto psy nevideli pracovať v praxi.

Chcem preto apelovať na ľudí, ktorí majú možnosť a páky na to aby sa kohútiková výška zvýšila minimálne na 55 cm ak nie úplne zrušila. Slovenská kynológia je týmto nariadením ochudobnená o množstvo kvalitných plemien duričov.

Tento článok bol napísaný na podnet množstva ľudí, ktorí nevidia praktický dôvod v dodržiavaní tohto ustanovenia.  
 
Jaro Kučík - redaktor PID    
 
Na záver by som chcel uviesť niekoľko zaujímavých odkazov na webstránky a videá: