Majitelia poľovne upotrebiteľných psov tvrdia, že poľovník bez psa je len polovičným poľovníkom. Samozrejme záleží aj od druhu poľovačky aj lovenej zveri. Isté však je jedno – zmyslové vnímanie psa je na podstatne vyššej úrovni ako u človeka. Úvodom by sme preto radi uviedli niekoľko faktov, týkajúcich sa práve zmyslového vnímania psa.
Aby sme sa nepohybovali len v čisto teoretickej rovine, radi by sme sa podelili o skúsenosti nadobudnuté v praxi s využitím niektorých druhov plemien. Jedná sa o plemená Alpský jazvečíkovitý durič, Bavorský farbiar, Hanoverský farbiar, Slovenský kopov, Štajerský durič, Švajčiarsky durič.
![]() |
![]() |
Začiatky bývajú ťažké. Všetci tí čo chováme psy vieme, koľko trpezlivosti si vyžaduje mladý pes. Temperament mladých psov je veľký, a preto nás zo začiatku nesmie odradiť to, že nám pes skazí zver šteknutím alebo iným hlasovým prejavom, svojim pohybom a pod. Chce to časté chodenie do revíru so psom a z pojašeného psa sa čoskoro stane výborný pomocník a priateľ v jednej osobe. Neradi by sme tu písali zaručené metódy, ako urobiť z takého pojašenca psa na poľovačku ako má byť, pretože každý z nás má nejaký ten „Grif“ ako to dosiahnuť.
Gro nášho článku sa bude odohrávať v lesnom revíri. Radi by sme sa dotkli témy ako využiť zmyslové vnímanie nášho psa v prospech nás pri poľovaní alebo pozorovaní zveri. Bavíme sa teda o tom, ako využiť psa, hoci je v úvodzovkách pri nohe, či už na voľno alebo na remeni. Aby sme tieto psie danosti mohli využiť vo svoj prospech musíme veľmi dobre poznať správanie sa psa v určitých situáciách, poznať jeho psychiku, snažiť sa poznať reč jeho tela a všímať si mnoho detailov, ktorými nás pes upozorňuje, že sa niečo deje. Na druhej strane musí však aj náš pes čo to ovládať, aby nám mohol byť nápomocný. Hlavne sa jedná o chôdzu pri nohe, odloženie, daun a najdôležitejšiu vec, a to kľud pred zverou. Množstvo majiteľov psov využíva svoje psy len na dohľadávku alebo počas spoločných poľovačiek na diviačiu a škodnú zver. Z roka je to veľmi málo dní kedy pes pracuje. Na rozdiel od uvedeného sa nám osvedčilo stále vodenie psa do revíru ,a tým aj lepšie sa zžitie so psom. Takýmto prístupom človek zistí, že pes sú jeho ďalšie oči, uši a hlavne nos. Aby ste dosiahli zaručený úspech pri takomto poľovaní alebo pozorovaní zveri, tak musíte psovi zabezpečiť jednu jedinú vec ,a to je dobrý vietor. V praxi pes vie oveľa skôr o zveri ako samotný poľovník. Počas posliedky či postriežky stačí sledovať správanie sa psa. Pri dobrom vetre pes začína veľmi intenzívne nasávať pachy, jeho uši sa snažia zachytiť nejaký zvukový podnet a pes sa otáča smerom odkiaľ čaká, že by sa mohla objaviť nejaká zver. Človek však musí byť veľmi trpezlivý. Doby, ktoré sme sa snažili odstopovať na hodinkách, kedy pes začal navetrovať zver ,až po samotné pozorovanie nami samotnými, trvalo niekedy aj pol hodinu. Takže, kým sme mi mohli zver začať pozorovať ubehlo 30 minút ,hoci pes už presne vedel čo sa deje. Diaľku na akú je pes schopný upozorniť na zver si nedovolíme odhadnúť, pretože je to individuálne ,a závisí to od druhu terénu, poveternostných podmienok. Ako príklad však môžeme uviesť kedy pes navetril diviačiu zver na horizonte za rozplývajúcej sa hmly na 400 krokov v bukovom poraste. Pes začal ísť veľmi opatrne z nohy na nohu snažiac sa dostať čo najviac pachu do svojho nosa. To bol pre nás signál ,pozrieť sa do ďalekohľadu o čo sa jedná. Na horizonte bolo vidieť diviačiu zver. Po pozorovaní sme vzdialenosť, na ktorú pes vetril a upozornil na zver, odkrokovali a vyšlo nám spomínané číslo.

Hoci psa vodíte pri nohe, stále ho môžete využiť aj na ukazovanie čerstvých stôp. Pri pochôdzke lesom vidíte podľa správania psa o ako staré stopy sa jedná, dokonca o akú zver ide. Pri duričoch sme si všimli, že ukazujú hlavne stopy diviačej zveri. Ako príklad môžeme uviesť nedávne stretnutie s diviačicou a prasatami. V častiach, kde sme už ani neočakávali prítomnosť zveri zrazu psy znervózneli, nosy na zem a veru vysávač nemá taký ťah ako v tom momente predvádzali naše psy. Remene sme sňali z ramien a poďme za psami. Asi po 20 metroch sme zbadali diviačicu a okolo nej 7 prasiat. Psy sme zastavili a nechali diviačicu v kľude odísť. Psy sme pochválili, vypracovali ešte niekoľko desiatok metrov čerstvej stopy, odniesli ich zo stopy a pokračovali ďalej.

Ďalším zistením a overením si v praxi bolo využitie psa pri spoločných poľovačkách na diviačiu a škodnú zver, kedy je pes so svojim vodičom na štande. V literatúre sa spomína začať s mladým psom tak, že sa zúčastní spoločnej poľovačky na štande so svojim vodičom. My sme v praxi, dokonca na prestížnej akcii ako je pohár Gustáva Kořínka vyskúšali s dovolením organizátora skúšok, aby mohol byť pes so strelcom na štande. Susední strelci boli veľmi prekvapení správaním sa psa na mieste. Pes sa choval veľmi kľudne, hoci sa snažil stále vetriť a vyhodnocovať situáciu ,ktorá sa diala v pohone. Pri približovaní sa honcov a psov, pes spozornel. Majiteľ sa snažil vnímať správanie psa. Tým, že si psa veľmi dobre pozná dospel k názoru, že by sa mala čoskoro objaviť zver. Behom chvíle sa objavila diviačia zver a strelcovi sa podarilo postrieľať prasa.
Príklady, ktoré uvádzame nie sú ojedinelé. Je ich nespočetne, no snažili sme sa Vám priblížiť aspoň niektoré z nich a hlavne ukázať, na čo všetko sa dá využiť pomoc nášho štvornohého pomocníka. Množstvo poľovníkov ,využívajúcich takto svoje psy, spoločne tvrdili, že až 70% pozorovaní zveri, po prípade aj ulovenia, vďačia svojmu psovi a jeho zmyslom.
Text a foto: Viktor Chromý , Jaro Kučík