Prednostné právo na členstvo v PZ?

Aký máte názor na prednostné členstvo v PZ pre podielnikov pôdy v poľovnom revíri vzhľadom na čåanok v Poľovníctve č.1 2006?Čo na to vlastné stanovy PZ a stanovisko členskej základne PZ?

Čítal som ten článok. Ako by sa teda postupovalo keby napríklad bolo združenie obsadené na 100% počtov stanovených v stanovách PZ a poľovali by v ňom aj poľovníci bez podielu v urbári. Do toho by si dal žiadosť o prijatie za člena vlastník podielu v urbári. Musel by odísť jeden člen bez majetku aby sa mohol tento nový prijať? Alebo by sa museli zmeniť stanovy? Michal čo ty na to?

Podľa mňa prednostné právo znamená, že keď sa prímajú nový členovia tak prvý musia ísť tý s prednostným právom. Kým sa nebudú prímať nový tak majú smolu.

Zákon nie je na to aby nad ním špekulovali laici.Ale na to aby sa dodržiaval.Možme debatovať iba o tom akú má formu a kvalitu a ako ho vylepšiť.Ale nie na to aby si ho každý svojvoľne vykladal.A naša spoločnosť a právne povedomie večšiny z nás nie je na takej úrovni aby sme to rešpektovali.A preto k pravnemu štatu máme ešťe ďaleko,ale začína sa to v každom jedincovi a schopnosti dodrživať zákon nielen voči sebe,ale aj iným a rešpektovať ich práva.Nie je to nová tema.Už v roku 2000 o nej písal doc.Letošťák(ak viete kto to je)A prešlo pár rokov a myslím,že sa ľady pomaly pohnú a aj na Slovensku sa o paŕ rokov začnú rešpektovať zákony.Aj keď Gaussová krivka v spoločnosti je zastúpená-a s tým int. človek nič neurobí.iba to musí rešpektovať .Ale pevne verím,že pride čas aj nato ,že názor typu ja poľujem(lebo som vlastnik)a ty máš smolu(aj keď si vlastník)dlho neobstoja.

Myslíš si, že poslanci v parlamente, prípadne legislatívna rada sú tí jediní odborníci, ktorí vedia posúdiť čo je dobré a čo zlé v zákone? Ved sa pozri na zákony, ktoré schvaľujú. Do roka má väčšina zákonov aj 5 noviel, resp. vykonávacích vyhlášok.
<br/>Podľa mňa, by zákony ohľadne polovníctva mali byť pripravované v širšom okruhu odborníkov - zástupcov SPZ, lesníkov, a možno aj podľa teba i laikov. Veď sa pozri čo sa deje okolo novely, resp. nového zákona o poľovníctve. SPZ, ktorá tu pôsobí niekoľko desaťročí je úplne mimo prípravy tohto zákona. Ale čo, sú to asi len laici, ktorí tomu nerozumejú - treba to nechať na odborníkov vo vláde a v parlamente:D

Plne s tebou suhlasim eso !

A čo si myslíte o &quot;dedení&quot; flekov v PZ? Nejde i tu o akési prednostné právo? Osobne si myslím, že o nástupcovi na uvolnené miesto by mala prednostne rozhodnúť iba členská schodza PZ.

V prvom rade by ma zaujímalo, čo a kto tým sledoval, ked takéto rozhodnutie súdu publikoval na stánke PaR. Nechcem teraz krivdiť SPZ, ale mám dojem, že oni vplyv na PaR majú. Z tohto pohľadu to bol podľa mojho názoru neuvážený krok, ktorý poškodí značnú časť členskej základne.
<br/>
<br/>Vo vzťahu k rozhodnutiu samotnému, aj keď je to obrovský precedens stále platí, že síce možno na neho poukázať, ale sám osebe nie je záväzný pre druhý súd, ktorý by rozhodoval v obdobnej veci, keďže u nás prvotné rozhodnutia súdov nie sú záväzné v súvislosti s rozhodovacou právomocou súdov.
<br/>Ani nie je zrejmé, čím všetkým sporové strany argumentovali a možné je aj to, že v podobnej veci pod váhou argumentov a neviem čoho ešete súd rozhodne úplne inak.
<br/>Kto vie ako by súd reagoval napríklad na to, že vlastnícke právo (ako ústavou zaručené právo) je možné obmedziť za náhradu, kedže právo poľovníctva má určite veľmi blízko k vlastníckemu právu, pretože z neho vylýva. Mohlo byť platenie nájomného chápané ako obmedzenie za náhradu? Stotožnil by sa s týmto názorom? To je otázka, na ktorú dá prípadne odpoveď len súd.
<br/>Ďalšou vecou je to, že kde začínajú základné práva iných (sloboda združovania sa-ďaľšie ústavou garantované právo), končí sa miera práv jednotlivca. Ktoré právo je významnejšie, to ktoré je síce obmedzené ale za náhradu alebo to, ktoré je popreté výrokom súdu?
<br/>V zásade platí, že kto podpíše nájomnú zmluvu s vlastníkmi resp. ich zástupcami (SPF...) ten poľuje. To znamená, že ak sú vlasníci združení v rámci spoločenstva, sú reprezentovaný predstaviteľmi, ktorý rozhodujú s ktorým združením a za akých podmienok zmluvu podpíšu. Tu je podľa mňa prvotný priestor pre predloženie ponúk typu za koľko. Takúto súťaž mohol využiť aj poškodený vlastník a mohol sa uchádzať o uzatvorenie zmluvy samostatne, ako ďalšie združenie (stačili mu myslím ešte dvaja členovia aby ho mohol založiť a registrovať).
<br/>
<br/>Ako vidíte je to komplikované a ide o učebnicový príklad krútenia paragrafov. Možno keby sa súd odrazil od vyššie uvedených argumentov a rozhodol by v prospech PZ, ak by to správne zdôvodnil... ,treba vychádzať z konkrétneho prípadu.
<br/>
<br/>Tiež sme to cez víkend rozoberali a došli sme k záveru, že jednak sa otvoril priestor pre špekulantov, ktorý poskupujú pôdu o vlastníkov, ktorý ju majú príkladmo v JRD a dokopy nič z nej nemajú a budú sa domáhať prijatia za člena napr. v 3,4,5,6... PZ.
<br/>Druhou vecou však je, aby PZ pohli rozumom, správnym spôsobom zmenili stanovy, kde by sa dokonca mohlo zakotviť prednostné právo vlastníka byť členom (týmto by sa dalo za dosť zákonu) ale na druhej strane by sa stanovili také podmienky, ktoré by boli neakceptovateľné okrem výnimiek. Ak by sa hlásil normálny človek, bol by tu ako záloha systém nenárokovateľných výnimiek udelených člensk. schôdzou-pretože ide v prvom rade o kolektív. (konkrétne len do mailu)
<br/>Týmto by sa zamedzilo špekuláciám, na ktoré sa aj publikovaním tohto rozsudku otvoril priestor.
<br/>
<br/>Na druhej strane sú si na vine aj niektoré PZ, ktoré slepo uplatnujú systém &quot;enem pro nás a pro naše dzeci&quot;.
<br/>
<br/>A teraz babo raď:{

Zákon je zákon a treba ho dodržiavať.Súdny precedens je súdny precedens a kto vie čo to znamená má jasno.Argumenty kto je aký ,či taky na tom nič nezmenia.Nie je to prvé zverejnenie tohoto problemu(už spomínany doc.Letošťák,ktorý tento problem rozobral a zaujal k tomu aj odborné stanovisko. r.2000) Členská schôdza si može prijímať rôzne opatrenia,ale na čo nesmie zabudnúť-nesmú byť v rozpore so zákonom.Ak bude súd jej rozhodnutie zmení.Ako to bolo v tomto prípade a aj v prípade,ktorý spomínal doc.Letošťák.Lebo súd je výkonovo nad členskou schôdzou a členská schôdza nemože rozhodovať a upierať právo,ktoré je jasné zo zákona.A nemôže sa stavať nad zákon a súdnu moc.Síce môže ,ale prehraje ako to bolo v oboch spomínaných prípadoch.Súdny precedens.
<br/>
<br/>Právne povedomie a vynutiťelnosť nie je taká aká bola pred pár rokmi.Na to nezabúdajme.Spoločnosť sa meni a vývyja.A aj na Slovensku budeme musieť rešpektovať vlastnícke prava.Aj keď sme na to neboli dlho zvyknutí.

Dušan, v zásade s tebou súhlasím, aj ten rozsudok je v súlade so zákonom-možno polemizujem ale v zásade takéto rozhodnutie rešpektovať musím, pretože dosiaľ nebol zrušený pre nezákonnosť.
<br/>Chceš však povedať, že ak by súd rozhodol opačne, bolo by to rozhodnutie nesprávne? Zákon - ústava taktiež garantuje slobodu združovania. Ide tu o nejednoznačnosť, resp. nedokonalosť právnej úpravy.
<br/>
<br/>Príklad 1: Osoba bola vylúčená s PZ, pretože hrubým spôsobom porušila stanovy, domáci poriadok.... . Domáhala sa na súde, aby tento určil či jej vylúčenie bolo v súlade so zákonom, stanovami. Súd 1 stupňa dal za pravdu PZ a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd 2. stupňa prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ale hops, dotyčná osoba je vlastníkom poľovného pozemku a vylúčením jej bolo prvotne upreté právo vlastníka, ktorému patrí právo poľovníctva. Dá si žiadosť o prijatie do toho istého PZ (keďže toto na pozemkoch a aj jej vykonáva pr. poľovníctva). Lenže členovia si poklopú na čelo a jeho žiadosť zamietnu - de facto uprú mu možnosť vykonávať právo poľovníctva, ktoré mu ako vlastníkovi pozemku patrí druhý krát.
<br/>Osoba sa poznajúc dotknutý rozsudok naserie a podá žalobu aby súd, zrušil rozhodnutie členskej schodze a jej vôľu prejavil vlastným rozhodnutím (rozsudkom).
<br/>
<br/>1. Ako podľa teba rozhodne súd?
<br/>2. Ako by si rozodol, keby si bol sudca ty?
<br/>3. Čím by si argumentoval ak by si rozhodol v prospech PZ?
<br/>4. Ak by malo PZ v Stanovách ustanovenie, podľa ktorého vylúčený člen môže byť opätovne prijatý až po 10 rokoch odo dňa jeho právoplatného vylúčenia, prípadne nemohol by byť opätovne prijatý vôbec. Bolo by toto ustanovenie v rozpore so zákonom?
<br/>
<br/> IUS EST ARS BONI ET EQUI
<br/>
<br/>Inak, vychádzajúc zo slobody združovania - je len na členoch akým spôsobom stanovia podmienky členstva. Samozrejme, že tieto podmienky musia byť v súlade so zákonom v tom s tebou súhlasím. Ale ako iste dobre vieš, v niektorých prípadoch sa rozpor so zákonom dokazuje veľmi tažko, a to tým viac, že platí zásada občania môžu konať všetko čo zákon nezakazuje. teraz si ju šmrncni ústavným právom slobody združovania (t.j. aj slobodné stanovenia podmienok združovania) ako katalyzátor môžeš použiť neexistenciu tabuliek pre ohodnocovanie niektorých majetkových hodnou, práv, alebo im príbuzných práv a dostaneš výsledok = že preukázanie rozporu niektorých poistiek v stanovách prípadne spôsobí pekne dlhýýýýýýýýýýýýýýýýýýýý spor.

Dušan, to že niečo vyhlási pán doc. Letošťák neznamená, že to bude sväté. V prvom rade ide o kolíziu dvoch ústavou garantovaných práv v nadvaznosti na príslušné zákony. To znamená, že ako tak kvalifikované vyjadrenie by ti mohol dať niektorý renomovaný ústavný právnik, ak nie dokonca Ústavný súd. Osobne by som doc. Letošťáka za žiadnu autoritu v tejto oblasti nepovažoval ak sa už oháňaš jeho názormi. Možno, že sa mýlim, ale nevyšiel on náhodou z policajnej akadémie, kde sa venoval úplne niečomu inému, To platí aj o jeho publikačnej činnosti, ktorá sa týka úplne inej problematiky.

Zákon musime dodržiavať.Ak nie musíme si byť vedomí toho,že za to budeme niesť zodpovednosť.Život prináša aj prekerne situacie ,ale to nam nesmie zadať pričinu na nedodržiavanie zákonov.Pripad(ktory si spominal) a ine sa musie dotiahnuť až do takej miery že dotyční nebudu splnať podmienky prijatia-bezuhonnosť a netrestanie na useku polovnictva.Disciplinárne riešenie,ktore sa dostane do zaznamov.A taketo potvrdenie pri prijimani vyžadovať.Pokial viem mnohe PS aj ked nie su v strukture SPZ taketo potvrdenia vyžadujú.
<br/>
<br/>Nesmieme upierať právo slušnym ludom.
<br/>Ani nam by sa nepačilo keby nam upierali naše práva.

michal- neber to tak,že bezvýhradne obhajujem tento zákon.A ani som nikdy netvrdil,že je bez chyby.Ale je aky je .

Posledný krát len dodám, že v prípade keby malo PZ stanovené, že max. počet členov je 25 bolo by ich 20, došlo by šesť žiadostí 5 od nevlastníkov 1 od vlastníka, 5 nevlastníkov by prijali (naplnili by max. počet) vlastníka neprijali-nie je o čom. Nepochybne by bol vlastník pri presadzovaní svojho práva na prednostné členstvo PZ úspešný.
<br/>Život však prináša veľa modifikovaných situácií, napr. naplnený počet členov, predchádzajúce vylúčenie vlastníka...., a preto hovoriť jednoznačne, že buď takto alebo takto sa nedá. Každá zo situácií ti umožňuje argumentovať odlišným spôsobom po zohľadnení špecifík, a ten kto rozhoduje sa s tvojimi argumentami buď stotožní alebo nie.
<br/>Zober si situáciu, kedy bol vlastník vylúčený a opatovne by si uplatnil právo na prednostné členstvo. Možno povedať, že mu bolo toto zákonom priznané právo odopreté, ak ho už raz využíval (prijatím za člena mu bolo priznané) a svojím zavinením sa oň pripravil? Asi ťažko, či nie?

Ak by to riešil súdnou cesto tak by to dopadlo ako v clanku.Upreli by mu prednostne pravo na prijtie,ktore vyplýva zo zakona.a domace usmernenia musia byť v sulade so zakonam-ak nie musia sa operativne upraviť.

Dušan, to mam chápať ako odpoveď na situáciu, člena-vlastníka, ktorý bol vylúčený a následne sa opätovne domáhal prednostného členstva v PZ s titulu vlastníctva poľ. pozemku, ktorý je súčasťou prenajatého poľ. revíru?

To je špekulacia.A takto všeobecne sa to nedá.To vieš.Lebo mohol byť vylučeny teoreticky za to že má nohu č.13 a členska sa uznesie,že akceptuje len polovnikov s nohou do č.12.Alebo ak bol vylučeny a dôkazy majú hodnotu jesenného lístia.Ale to je teoretizovanie.

1.Vlastník pozemku zo spoločného poľovného revíru v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý má súdne vynutitelné právo na vznik členstva v poľovnickom združení,ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.
<br/>
<br/>2. Prenájom poľovníckeho práva inej právnickej,či fyzickej osobe nemá za následok zánik tohto práva.
<br/>
<br/>3. Dominantné právo na vznik členstva v PZ z existujúceho vlastníckeho práva k poľovným pozemkom je primo zákonom zaručené formuláciou- o prednostnom práve na vznik členstva - Takéto prednostné právo sa nepriznáva ktorémukoľvek žiadaťeľovi,ale len vlastníkovi,či vlastníkom poľovných pozemkov tvoriacich spoločný revír.PZ sa teda nemôže účinne brániť prijatiu takéhoto žiadateľa za svojho člena,pokiaľ žiadateľ spåňa podnienky stanovené v zákone.
<br/>
<br/>4.Rozhodnutie súdu o vzniku členstva v PZ nahrádza súhlas členskej schôdze o prijatí za člena PZ.Takýto súdne vynutiteľný nárok práve vyplýva z utanovenia § 14 ods.4 z formulácie o prednostnom práve na vznik členstva.
<br/>
<br/>5.Združovanie sa občanov v PZ je realizáciou jednou zo základných politických práv občanov Sl. republiky upaveného v článku 29 Ústavy SR.Podľa tohto článku každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch,spoločnostich,alebo iných združeniach.
<br/>
<br/>VÝKON TOHTO PRÁVA MOŽNO OBMEDZIŤ LEN V PRIPADOCH USTANOVENÝCH ZÁKONOM,AK JE TO V DEMOKRATICKEJ SPOLOčNOSTI NEVYHNUTNÉ PRE BEZPEČNOSŤ ŠTÁTU,NA OCHRANU VEREJNÉHO PORIADKU,PREDCHÁDZANIE TRESTNÝM ČINOM,ALEBO NA OCHRANU PRÁV A SLOBOD INÝCH.

Takže keď susedné združenie poľuje aj na pozemku nášho pozemkového spoločenstva, lebo tá časť urbáru sa nachádza oddelene od ostatného urbáru a nie je s ním spojená, tak ja si môžem žiadať aby ma prijali do toho združenia a ak ma neprijmu dať to na súd??? To je len príklad ale situácia je skutočná.

Dušan, vieš o tom nie je právo, že niečo si prečítam v zákone a beriem to ako kategorický imperatív, ktorý platí bez akejkoľvek inej podmienky. Napríklad, to čo si napísal v závere príspevku - text veľkým písmom je potrebné vykladať napr. vo vzťahu k § 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, podľa ktorého
<br/>
<br/>Nie sú dovolené združenia
<br/>a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšlanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
<br/>b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
<br/>c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva.
<br/>
<br/>Ak by malo združenia (aj PZ) v stanovách veci, ktoré by boli v rozpore s týmto §, nebude vykonaná ich registrácia, prípadne budú následne rozpustené. Toto (ODMIETNUTIE REGISTRÁCIE, ROZPUSTENIE) je primárne to obmedzenie VÝKONU práva slobodne sa združovať v zmysle, ktorý predvída tebou uvedený článok ústavy ako prevenciu v rámci BEZPEČNOSTI ŠTÁTU, OCHRANY VEREJNÉHO PORIADKU,PREDCHÁDZANIA TRESTNÝM ČINOM,ALEBO OCHRANY PRÁV A SLOBOD INÝCH.
<br/>
<br/>
<br/>Ďalej záleží aký druh výkladu použiješ, čo sa píše prípadne v dôvodovej správe k návrhu zákona...
<br/>
<br/>Inak oceňujem tvoje vynikajúce právne povedomie, bodaj by to bolo tak aj u iných.