V poľovníckej praxi som za posledné dve sezóny odskúšal poloplášte 7,62x54R od PPaj SB. Mám takú skúsenosť, že u PP boli lepšie priestrely a menšia devastácia diviny, ako u SB. Na druhej strane bordelu v hlavni bolo viac. Čo sa týka rozptylu, nevidel som pri nastreľovaní na cca 90 m pri prechode z jedných na druhé strelivo až také rozdiely.
ja som skušal partizánov v kalibri 7x64 so strelou 11,2g z cz550...uplne nová a na 100m do terča pri nastrelovaní puškohladu to lietalo okolo 1,7-2,2cm trojskupinové nástrely...tak neviem...má ešte niekto skusenosti s rozptylom v tomto kalibri??? inak v hlavni ostalo množstvo oteru po strele,poradí niekto čím to dostat von...?
cavo CHANEL.Mas problem s medou?Navrhujem 3 moznosti:1-povedz romom,2-smirgel,3-ta najmudrejsia-nechaj to tak,su to radovo tisiciny mm-nema to vplyv na presnost ani bezpecnost.Neperezivaj,ak mas novu flintu,potrebuje sa trochu vypalit.Tercove zbrane potrebuju na vysmykanie bo idealnej hladkosti tak 300-400 vystrelov,potom sa puska "ulahne".Dakde tuto som videl radu ako na med,pozri temu CISTENIE ZBRANE na fore.Tam som to videl.Cav,a nech ti gule rovno lietaju.
Odstranis to 100% s Milfoam Forrest,alebo s Robla Solo Mil.
<br/>Vplyv na presnost to rozhodne ma,ja sa snazim vycistit cca. kazdych 50-60 ran,t.j. jedna navsteva strelnice,plus nejake to polovanie.A hlavne to ma vplyv na zivotnost hlavne.Nie strielanim (kde ako inde Belson pise,ze lauf ma podla skusenosti zivotnost priblizne 10.000ran),ale zanedbanou udrzbou sa ta hlaven zoderie niekolkokrat rychlejsie.
<br/>Okrem toho,s tym Milfoam to nie je ziadna spinava robota,nastriekas penu do hlavne,precitas si noviny medzitym,vytries hlaven do sucha a je cisto.20 minutova zalezitost v prospech oblubenej veci,ktora nestala 5 korun.
díky za radu...idem REKLAMOVAT puškohlad tak pri dalšom nastrelovaní ešte použijem lacnejšie strelivo....inak tý partizáni šli s puškohladom presne asi prvých 8-10rán...a potom už asi prestal držat nástrel,lebo ani SB nešli po kope...iba s podhladom na 100m bol rozptil s oboma do 6,5cm a to som ledva videl terč,štvorec 10x10cm..tak že ak sa všetko podarí potom vyčistím,zatial je to strata času...
Milfoam Forrest v Zelenci u Peta Jedlicku (je ich dovozca),Robla som mal davnejsie od niekoho darovany a uz napoly minuty.Ale asi by nemal byt zasadny problem kupit ho.Mam sa ti popytat?
To čistenie je asi trocha mimo tému, ale zatiaľ sa nikto nebúri, tak sa pridám.
<br/>
<br/>To, že nánosy medi, či mosadze vo vývrte sú zdrojom zvýšeného rozptylu, má samozrejme lovec pravdu. Ale zase, u bežného poľovníka sa vzhľadom na počet výstrelov tým treba zapodievať tak nanajvýš raz do roka. Väčšina ľudí si nesprávne myslí, že dá wédečko (tí čo sa cítia byť "mazanejší" dajú konkor) a myslia si, ako hovoria naši bratia, že "je vymalováno". Nie je.
<br/>
<br/>Komerčné prípravky, ktoré poznám, využívajú na rozpúšťanie medi a jej zliatin amoniak (čpavok). Ak si raz za čas zmyslíš mimo regulárneho obvyklého čistenia odstraňovať zmienené nánosy, stačí ti použiť cca 10%-ný čpavok. Nanesieš ho do vývrtu (nepoužívať mosadzné nástavce), necháš pôsobiť 5-10 min. a vytieraš bavlnenými handričkami, kým nevyjde čisto biela (začína to modrozelenou farbou). Samozrejme, pozor na exteriér zbrane (brunýr, drevo). Nakonzervuješ a hotovo. Ak zmiešaš s amoniakom petrolej a terpentín, máš univerzálny prípravok aj na odstraňovanie zvyškov po horení prachu. Ak chceš, aby to odstraňovalo aj stopy plastov po nejakých podkaliberných strelách alebo slugoch, pridáš ešte acetón.
<br/>
<br/>Samozrejme, že mnohým je pohodlnejšie kúpiť hotovú vec ako doporučuje lovec. Toto uvádzam len pre tých, ktorí majú sklony k alchýmii.
<br/>
<br/>Ja raz za čas (obyčajne v rámci prípravy zbrane na sezónu) používam elektronickú mašinku FoulOut, ktorá odstraňuje meď elektrolyticky a mám istotu, že nánosy z opláštenia sa po jej použití nenachádzajú ani na tých najintímnejších miestach vývrtu.
Veď sa neondejte...Baikal narážal na prvú vetu z môjho posledného príspevku o nepríslušnosti k téme a nebola to reakcia na predposledného Chanela o ortuťových zápalkách...
Ešte k tomu čistiacemu prostriedku:
<br/>
<br/>K čpavku, petroleju, terpentínu a acetónu ešte pridaj olej s vhodnou viskozitou (spomína sa ten pre automatické prevodovky) a saponát. Ak sa pohráš s optimalizáciou pomeru, bude to výborne čistiť zbraň. Keď bude mať saponátový detergent vhodnú vôňu, potlačíš smrad čpavku, petroleja a ostatných gebuzín a začne sa to podobať na zahraničný komerčný prípravok.
<br/>
<br/>Len nezabudni na dve veci:
<br/>1. vyznačiť na vignetách, že sa v tom užívateľ nemá kúpať a nemá to piť (ale bez toho ti to aj tak v skúšobni neprejde),
<br/>2. zavolať starého Belsona na pivo za dobrý podnikateľský nápad...
<br/>
Ortuťové zápalky poznáš jednoducho - delaboruj si náboj, na ktorý máš podozrenie, že má ortuťovú zápalku (tj. vyber strelu a vysyp strelný prach). Takto delaborovanú nábojnicu potom jednoducho vystreľ v zbrani a pozri sa na jej vnútorné steny. Pred vystreleným boli krásne čisté, potom sa na nich bude nachádzať biely povlak voľne viditeľný okom. Ide o produkt oxidácie HgO2 - oxid ortuťnatý. Kto neverí, nech si to vyskúša napr. na československých vojenských nábojoch vz. 43, alebo vz. 59 tie majú takéto zápalky.
<br/>
<br/>A k tej medi v hlavňi - to ako to ovplyvňuje presnosť sa vyjadrovať nebudem. Jednoznačne však má vplyv na korózne procesy v hlavni. Prevažná väčšina loveckých zbraní je vyrobená z hlavňovej oceľe rôznej kvality, máloktorá zbraň má však tzv. chromovaný vývrt (elektrolyticky nanesenú vrstvu chrómu vo vývrte hlavne).
<br/>Základom hlavňovej oceľe je Fe /železo/ + určité percento tvoria ostatné prvky - hlavne C /uhlík/, legujúce prvky (Cr, Mn, Mo, Al. V, Ni, W, Ti atď) a rôzne prímesy + nečistoty (napr. As, H, N, P. O). Tieto sa však nachádzajú v samotnej oceľi rádovo v pár percentách (legujúce v rozsahu cca. 5-10 %), zatiaľ čo základ tvorí Fe.
<br/>Pri spojení dvoch kovov, v tomto prípade Fe - Cu vzniká tzv. elektrochemický článok, kedže každý kov má svoj štandardný potenciál (Fe/Fe2+ má -0,44 V, Cu/Cu2+ má +0,34 V /elektrochemický rad napätia kovov/). Štandardný potenciál je kvantitatívnou mierou snahy kovu prechádzať do roztoku ako katión. Čím negatívnejšia je hodnota štandardného potenciálu, tým väčšia je snaha kovu prechádzať do roztoku ako katión. Pridaním vzdušnej vlhkosti + kyslých splodín horenia strelného prach (hlavne NO3- aniónu) nám vnikne kyslý elektolyt. V dôsledku vzniku takéhoto elektrochemického článku a potenciálového spádu medzi elektódami (v systéme Fe-Cu je to 0,78 V) nám začne samovoľne prúdiť prúd (tok elektrónov) medzi elektródami, tj. začne korózny proces.
<br/>Tento je urýchlený práve prítomnosťou medi v hlavni, ktorá umožnila vznik takéhoto elektrochemického článku a je mnohonásobne rýchlejší ako len samotný proces korózie v systéme Fe+vzdušná vlhkosť+splodiny horenia. Samozrejme, že vytesnením vody (vzdušnej vlhkosti) nejakým olejovým prípravkom spomalíme uvedený proces, ale nikdy sa nedá zastaviť. Preto je vhodné meď z hlavne odstraňovať a tým hlaveň aj takto ošetriť. Pri neodstránení medi bude hlaveň chránená menej a bude korodovať rýchlejšie.
Igor, výborný príspevok, asi tvoju odbornosť ešte využijem.
<br/>
<br/>Nedá mi trocha upresniť. Pokiaľ viem, klasické hlavňové ocele (ak nehovoríme o antikorovom materiáli, pre ktorý panuje výraz "nerez") neobsahujú legujúce prímesi v rozsahu 5 až 10%, ale postačí údaj, ktorý uvádzaš pred zátvorkou, t.j. pár percent. V Čechách sa používajú/li (?) ocele pätnástky, napr. 15 230, kde je chrómu do 2,5%. Podobne je na tom typická americká chrome-moly hlavňová oceľ 4140, ktorá má chrómu 1% a zvyšok menej ako 1%.