30. júna vychádza 7. číslo časopisu Poľovníctvo a rybárstvo

 

 

 

 

 

Júnové číslo časopisu Poľovníctvo a rybárstvo vychádza 30.6.2005.


Z jeho obsahu vyberáme:       

 

 

 

 

„Poľovníctvo nie je problém, poľovníctvo len pomáha riešiť otázky súvisiace s tvorbou a udržaním nenarušenej prírody a zdravého životného prostredia.“ Túto myšlienku - okrem mnohých ďalších - vyslovil prezident Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC) Dieter Schramm počas „predvýstavnej“ audiencie u prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

Je fascinujúce sledovať, ako sa prebúdza výstava. Niekoľko hodín pred slávnostným prestrihnutím pásky, ktorá ju sprístupní verejnosti, sa vám zdá, že aj exponáty sa chvejú vzrušením, ktoré umocňuje pobehovanie organizátorov kontrolujúcich zrakom, či je všetko na svojom mieste. K slovu sa dostávajú aj tu a tam sa ozývajúce nesmelé údery kladív narýchlo pripevňujúcich čosi, čo sa neudržalo na svojom mieste, zvuk trhajúcej sa lepiacej pásky, cvakanie nožníc a ohlušujúci lomoz reproduktorov skúšajúcich svoju kvalitu a silu. V predajných stánkoch sa ešte upravuje tovar, z voľných priestranstiev pomaly začína rozváňať guláš a iné dobroty a aranžér výstavy fotografií členov Slovenského klubu fotografov prírody pri SPZ posledný raz skúseným okom preletí celú expozíciu, aby skontroloval, či žiadny obrázok nevisí nakrivo a či je každý vybavený správnou menovkou.

 

 

 

 

Na úpätí západných svahov pohoria Tribeč, 18 kilometrov severne od Nitry leží obec Horné Lefantovce. Kúsok od nej je vklinený na kraji lesa prekrásny kaštieľ, ku ktorému sa viaže aj cieľavedomý a intenzívny rozvoj lefantovského poľovníctva.
Pôvod kaštieľa sa datuje od r. 1369, kedy tu pustovnícka rehoľa pavlínov založila najstarší a najvýznamnejší kláštor. Títo håbaví a rozjímaví mnísi sa v 70. rokoch 18. storočia rozhodli kláštor prestavať v barokovom štýle a zriadili v ňom aj bohato vybavenú lekáreň pre široké okolie. Z uvedeného obdobia sa zachovali cenné fresky. Pavlíni tu šírili vieru až do r. 1782, kedy cisár Jozef II. zrušil všetky kontemplatívne rehole, a viac sa už do lefantovského kláštora nevrátili. Neskôr v ňom počas napoleonských vojen (1809) zriadili veľkú vojenskú nemocnicu, čo iste nepridalo zachovanosti budovy, ktorá po zrušení nemocnice naďalej chátrala.

 

 

Komisia CIC Veľká európska a ázijská zver, resp. jej pracovná skupina Škody spôsobené veľkou zverou, usporiadala na túto tému vo Viedni medzinárodné sympózium s podtitulom Budúce šance veľkej zveri v kultúrnej krajine. Odbornými garantmi sympózia boli prof. Ing. Dr. Edwin Donaubauer z Pôdohospodárskej univerzity vo Viedni a prof. Ing. Dr. Friedrich Reimoser z Ústavu pre výskum zveri Veterinárnej univerzity vo Viedni.
 

 

 

 

Zoonózy sú choroby prenosné zo zvierat na ľudí, preto si ochrana človeka pred nakazením vyžaduje premyslené a dôsledné opatrenia. Svedčí o tom aj nedávne nariadenie vlády
č. 626/2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a ich pôvodcov (nariadenie je implementáciou smernice Európskej únie). Veľmi zložitý je najmä boj so zoonózami prenášanými voľne žijúcimi zvieratami, kde spravidla nemôžeme preventívne použiť také opatrenia, ako u hospodárskych zvierat.


Zo znaleckého denníka
Vandali

Na konci doliny vyčíňali vandali - aj tak by sa mohol začínať text smutnej pesničky, lebo ide naozaj o smutný a odsúdeniahodný, nehorázny čin. Čin vandalov spáchaný na mladej krotkej jelenici, ktorá bola takmer členkou lesníkovej rodiny a navyše
viackrát dobre poslúžila poľovníckej kynológii pri zakladaní stopy na výcvik poľovných psov a príprave farbiarskych skúšok.
ZALKO

Známe príslovie „Účel svätí prostriedky“ sa často zneužíva aj pri budovaní poľovníckych zariadení, ktoré potom prezrádzajú, aký vzťah máme k prírode a o aké prvky ju po estetickej stránke obohacujeme. Naše aj zahraničné časopisy a odborné publikácie prinášajú množstvo námetov, ktoré možno preniesť z písanej do praktickej podoby, takže sa nedá vyhovárať na nedostatok informácií o tejto problematike, ani na nedostatok vhodného materiálu - oboje sa dá zaobstarať za prijateľnú cenu. A ak sa k tomu pridá aj estetické cítenie s charakterom krajiny, výsledkom môže byť pôsobivý pohľad na krajinný prvok.

 

 

 

 

 

I. ročník európskej výstavy slovenských kopovov
Najúspešnejší bol Max

Koncom mája usporiadal Klub chovateľov slovenských kopovov (KCHSK) v spolupráci s OkO SPZ v Liptovskom Mikuláši ojedinelé kynologické podujatie - I. ročník európskej výstavy slovenských kopovov. Jeho úroveň pozdvihlo aj prostredie, v ktorom sa podujatie konalo. Areál autokempu Borová Sihoť je situovaný v prekrásnom prostredí typickej liptovskej prírody v pozadí s týčiacimi sa končiarmi Tatier, ktorých vrcholce ešte aj 22. mája zdobila snehová pokrývka. Práve do tohto prostredia sa rozhodli organizátori umiestniť výstavu nášho najrozšírenejšieho národného plemena - slovenského kopova.

 

 

 

 

Hlavná kaprová sezóna je v plnom prúde a máme za sebou aj tradičné gulášové preteky. Väčšina vysadených kapríkov je už vychytaná alebo poučená nepríjemnou skúsenosťou s háčikom. Namieste je teda otázka ako a s čím by sme si mohli poriadne zachytať aj na takto prelovených revíroch. Osvedčilo sa mi prejsť od tradičných teleskopov a klasického lovu na ťažko k jemnejším spôsobom rybačky. Výhody feedra a jemnej matchovej udice sú neodškriepiteľné. Hoci v oboch prípadoch ide o jemný spôsob lovu, na háčiku sa nám neocitnú iba tzv. biele ryby, ale neraz zaznamenáme aj záber niekoľkokilogramovej alebo dokonca trofejnej ryby.

 

 

 

Na tomto mieste bola v Dunajskej Strede krčma asi odjakživa. Od roku 1992 je jej majiteľom tamojší rodák Róbert Bartal, ktorého okolie pozná skôr pod meno Rybár - krčmár. Ak máte pochybnosti o tom, čím je viac a čím radšej, stačí, keď začnete rozhovor na tému rybačka. Možno povedať, že tejto záľube vďačí Róbert Bartal dokonca aj za svoj život. Hoci steny jeho čiastočne vynovenej krčmy zdobí niekoľko rybích preparátov, ktoré vlastnoručne zhotovil zo svojich úlovkov, v krčme rybie špeciality nepodávajú. Preparovať ryby i zvieratá sa naučil sám podľa príručky ešte ako stredoškolák. Róbert Bartal v súťaži rekordných úlovkov časopisu Poľovníctvo a rybárstvo prepísal hneď dva historické rekordy úlovkami mreny severnej a pleskáča vysokého. To bol aj dôvod našej návštevy.

Quo vadis, rakúske rybárstvo?

V rakúskom Linzi sa konal už 5. ročník fóra Rakúskeho kuratória pre rybárstvo (ÖKF) pri Ústrednom zväze rakúskych športových rybárov a rybárskych spolkov. Na organizácii podujatia, ktoré sa koná každé dva roky, sa spolupodieľali aj Rakúsky zväz chovateľov pstruhov a Rakúske zväzy chovateľov kapra. Ústredným mottom na stredoeurópske pomery dosť rozsiahlej konferencie s názvom Športové rybárstvo - quo vadis? bol slogan Druhová ochrana sa začína vo vode! A o tom, že rakúski rybári to s ochranou svojich revírov a v nich žijúcich rýb myslia vážne, svedčila aj vysoká účasť zástupcov všetkých rybárskych spolkov, ale i odborníkov z významných vedeckých inštitúcií z celej krajiny
 

 

 

 

 

 

 

VN Orava bola prvým významným viacúčelovým vodným dielom vybudovaným na Slovensku. Pri spustení do prevádzky bola u nás najväčšia, v súčasnosti sa podieľa na celkovom objeme slovenských nádrží vyše 18 % a s nádržou Liptovská Mara (s ktorou od roku 1976 spolupracuje) až 38,8 %. Obe patria medzi naše najvýznamnejšie nádrže s prevažne energetickým využitím. Sústavu vodných diel na rieke Orava medzi obcami Tvrdošín a Ústie nad Oravou tvoria VD Orava (vybudované v rokoch 1941- 1953) a VD Tvrdošín (1972-1978) ako vyrovnávacia nádrž špičkovej elektrárne Orava. VD Orava sa nachádza vo veľmi výhodnom morfologickom profile pod sútokom Bielej a Čiernej Oravy v rkm 63,57 Oravy a jeho účelom je nadlepšiť nízke prietoky Oravy a Váhu na energetické využitie, pre priemysel, poľnohospodárstvo, na zníženie špičiek povodňových prietokov Oravy a na športové účely, rekreáciu a rybárstvo.
 

 

 

 

Snáď žiadna z našich rýb nie je opradená toľkými tajomstvami ako úhor. Celé vedecké tímy pracujú nad odhaľovaním skrytých stránok života tohto nočného pútnika. Mnoho záhad skrýva už samotné rozmnožovanie úhorov približne 6 000 kilometrov od európskych brehov v håbke Sargasovho mora.
Ako sa dospelé úhory dostávajú na také vzdialené neresiská? Ako sa orientujú a ako je možné, že doplávajú do takej diaľky bez príjmu potravy? Využívajú hlbinné morské prúdy, napríklad Golfský antiprúd? Ako sa prispôsobujú zmenenej slanosti morskej vody, ako prebieha ich dozrievanie a samotné rozmnožovanie? Neuveriteľná je aj dvojročná cesta mladých úhorích lariev späť a ich premena na monté. Ani moderná veda ešte doteraz uspokojivo nevyriešila všetky zvláštnosti života úhorov a možno práve preto aj väčšinu z nás neustále láka tento záhadný nočný cestovateľ...

 

 

 

 

 

 

 

Zvláštne povolenia na rybolov (ZP) sa vydávajú od roku 2003 a sú čoraz atraktívnejšími a vyhľadávanejšími. Držiteľom ZP sa môže stať iba člen SRZ, ktorý si splnil všetky svoje povinnosti voči ZO SRZ, ktorej je členom, napr. brigádnickú činnosť, zaplatený členský príspevok. Podmienkou získania ZP je vyplnenie žiadosti (dostane ju na Rade SRZ v Žiline, prípadne si ju môže stiahnuť na www.srzrada.sk - predaj povoleníNOVÉ), potvrdenie ZO SRZ, ktorej je loviaci členom a uhradenie ceny ZP (10 000 Sk).

 

 

 

Zišli sa v prvú júnovú sobotu na brehu štrkoviska Vajnory 2 v Bratislave. Za ich chrbtami bzučali, vrčali a duneli autá, autobusy a kamióny uháňajúce po neďalekej diaľnici, no pri vode panovalo absolútne ticho a sústredenie iba tu a tam prerušované tlmeným špľachotom vyvolaným dotykom nástrahy s hladinou alebo rybkou, ktorá uviazla na háčiku. Vo Vajnoroch sa v tú sobotu po prvý raz stretli na pretekoch sluchovo postihnutí. Hoci pôvodne malo ísť o celoslovenskú súťaž, jej prvý ročník siahol tak trochu do federálnej tradície a do súťaže sa prihlásili aj sluchovo postihnutí z Českej republiky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Lipňové stredisko Rady SRZ
Bytča
staronová prevádzka na odchov lipňa a podustvy
Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK

Podobne ako stredisko Malé Zálužie (pozri PaR č. 5/2005) aj stredisko Bytča bolo vybudované Slovenským rybárskym zväzom, ale
 po založení akciovej spoločnosti Slovryb bolo začlenené
do výrobných štruktúr tejto spoločnosti. Po tom, ako vrcholový manažment akciovej spoločnosti prehodnotil svoje výrobné štruktúry a výrobný program, stredisko sme opäť včlenili medzi výrobné strediská Rady SRZ. Odvtedy sa stalo dôležitou prevádzkou SRZ a dostalo sa v produkcii lipňa a podustvy späť na pozície, ktoré mu právom patrili už za čias bývalého Československa. Od roku 2004 stredisko nastúpilo úplne inú cestu, cestu produkcie kategórií násad dôležitých
z hľadiska potrieb našich základných organizácií - jednoročnej násady lipňa a jednoročnej a dvojročnej násady podustvy.