Poľovnícka časť obsahuje:
Zo znaleckého denníkaZALKO - Lovci bez zábran
Poľovnícka scéna bola vždy veľmi príťažlivá. Pre jedných ako možnosť realizácie svojich ušľachtilých záujmov vo vzťahu k živej prírode, pre druhých to boli aj sú koristnícke záujmy a pre ďalších v minulosti aj teraz snobstvo a nezdravá predstava, že poľovanie patrí k akejsi vybranej kaste. A práve pre tých posledných je príznačný hlad a pachtenie sa po medailových trofejach v mýlnej predstave, že to je cesta a schody, vedúce nahor k dosiahnutiu vyššieho spoločenského piedestálu. Pritom oddávna platí, že ozajstného poľovníka nerobí len vyžehlená uniforma, pekná kamizola a metály či zelený klobúk s brkom a vyleštené vibramky s bielymi šnúrkami, ale skutočná láska k zveri a k živej prírode. Nuž ale čo s tými, ktorí z namyslenosti, obťažkaní velikášstvom, chamtivosťou a individualizmom, zbytočne prelievajú poľovníckymi prehreškami krčah už aj tak preplnený na prasknutie? Aj v našom príbehu sú hlavnými aktérmi poľovníci, ktorí si poľovnícku disciplínu a morálku posplietali s nadutosťou, aroganciou a nekritickou poľovníckou samoľúbosťou. A v takomto prípade býva už len krôčik k bezohľadnosti a k porušovaniu platných zákonných predpisov pri výkone poľovníckeho práva.
 |
| Snímka Miroslav Zumrík |
Ing. MILAN MIČURA - Po stopách hlucháňov
Ešte začiatkom 11. storočia bol hlucháň v Európe veľmi rozšírený. Pokles početnosti a zmenšovanie jeho areálu sa začalo až pred niekoľkými storočiami. Písomné záznamy vypovedajú o mnohých reaklimatizačných pokusoch vykonaných v západnej a strednej Európe. Najstarší bol zaznamenaný v rokoch 1628-1630 v Meklenbursku (Boback 1966), kde vypustili hlucháne z Čiech. V Sasku sa pred 235 rokmi uskutočnila úspešná reaklimatizácia v okolí Drážďan a Lužice. Najúspešnejšie boli pokusy v Škótsku v rokoch 1837-1838 (hlucháne tam vyhynuli už v roku 1760). Zo Švédska dovezené hlucháne umiestnili najprv do voliér, kde úspešne vyhniezdili a až potom ich vypustili do voľnej prírody. Okrem toho vkladali hluchánie vajcia do hniezd hoľniačic, ktoré ich vysedeli a odchovali. Podľa záznamov žila po 20-tich rokoch v Škótsku už asi tisícčlenná populácia. Európska literatúra zaznamenáva ďalšie stovky pokusov, z ktorých mnohé neboli úspešné najmä pre nevhodne zvolené biotopy.
 |
| Snímka Július Telek |
PaedDr. IMRICH ŠUBA - Jarný lov sluky - áno či nie?!
Hádam všetkým poľovníkom na Slovensku sa vrylo do povedomia, že za začiatok poľovníckej sezóny pokladajú vychádzky do našej krásnej prírody s cieľom pozorovať posla jari, prípadne tým, ktorí boli obdarení aj možnosťou a kúskom šťastia, uloviť jeden kus tohto posla jari, ako nám to naše tradície určujú. Naopak, nie všetkým z nás sa dostalo do pozornosti, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa niečo zmenilo - každá členská krajina je povinná dodržiavať smernice a nariadenia EÚ. To znamená dodržiavať i článok 7 paragrafu 4 Smernice Rady č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva, ktorá hovorí, že voľne žijúce vtáctvo sa nemôže loviť počas obdobia reprodukcie. Znamená to teda, že tradičný lov na sluku lesnú na jar (v našich podmienkach 16. marec - 31. apríl), ako súčasť procesu ich reprodukcie by bol nelegálny? Zanikne nám možnosť jednej z najkrajších „poľovačiek“ - v úvodzovkách preto, že naozaj tento lov nechápeme len ako lov, ale najmä ako prvú príležitosť navštíviť náš poľovný revír a stretnúť posla jari?
Veterná kalamita 19. novembra 2004:
nové pohľady a konzekvencie (2)
Riziková zóna
Vlani 19. novembra sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem nielen u nás, ale v celej strednej Európe. Keďže budúcnosť nášho najstaršieho národného parku verejnosť, a najmä milovníkov prírody, teda aj našich čitateľov mimoriadne zaujíma a vedie sa o nej množstvo polemík, požiadali sme o obsiahlejšiu analýzu jedného z najpovolanejších - Ing. MILANA KOREŇA, CSc., vedúceho Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u pri Štátnych lesoch TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Prvú časť jeho príspevku ste si mohli prečítať v PaR č. 2, v tomto čísle uverejňujeme dokončenie.
Ing. MARIÁN ŠEBO, JÁN PIVKO - Strelecká činnost v roku 2004Na praktickej skúške zo strelectva sa vlani zúčastnilo 4 824 uchádzačov o prvý poľovný lístok (o 200 viac ako v r. 2003). Výcvik a skúšku vykonali príslušné usporiadateľské OkO-RgO SPZ na vlastnej alebo prenajatej strelnici. Samostatne praktickú skúšku zo strelectva organizačne zabezpečili a vykonali aj SPU Nitra, UVL Košice, SOUL Sigord - Kokošovce a SOUL Bijacovce. Z hlásení delegovaných skúšobných komisárov vyplýva, že uchádzači o prvý poľovný lístok boli vo väčšine prípadov uspokojivo pripravení v zaobchádzaní so strelnou zbraňou, na skúškach boli disciplinovaní a v niektorých prípadoch dosahovali nadštandardné výsledky.
Strelecký kalendár
Kynologický kalendár
 |
| Snímka Miroslav Zumrík |
Stretnutie fotografov prírody
V peknom prostredí topoľčianskeho parku v budove Lesov SR sa 29. januára stretlo 29 nadšencov fotografovania prírody. Prišli takmer zo všetkých kútov Slovenska, aby spoločne založili už na vlaňajších Dňoch sv. Huberta avizovaný Slovenský klub fotografov prírody (SKFP) pri SPZ. Na tomto prvom stretnutí zakladajúci členovia schválili stanovy klubu, zvolili 5-člennú radu klubu a 5-člennú publikačnú radu. Okrem prítomných sa členmi klubu automaticky stávajú aj všetci záujemcovia, ktorí sa z rôznych príčin nemohli zúčastniť na tomto stretnutí alebo sa do klubu prihlásili už na Dňoch sv. Huberta vo Sv. Antone, prípadne poslali svoju prihlášku do vydavateľstva PaRPRESS.
 |
| Ilustračná snímka Ivan Kňaze |
Monitoring
poľovnej zveri
Ing. MARIÁN ŠEBO, Ústredie SPZ,
Ing. DANKA ŠALGOVIČOVÁ, Výskumný ústav potravinársky, Bratislava
Ekológia lesa sa chápe ako špecifický aplikovaný odbor, zaoberajúci sa štruktúrou, funkciou a obnovou lesného ekosystému v rôznych prírodných podmienkach. Význam živočíšnej zložky v ekosystémoch sa pomerne často podceňuje. Pritom živočíchy vo všetkých svojich formách, od bezstavovcov až po veľké cicavce, zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v kolobehu látok a energie, ako aj v udržiavaní ekologickej stability ekosystému a majú celý rad iných funkcií.
Lov objektívom je zaujímavejší
Ing. Jozef Herz, PhD. sa narodil v marci 1945 v Trnave, kde žije dodnes.
Všetci fotografi prírody, ktorých na tomto mieste predstavujeme, majú v pamäti nezmazateľne vryté spomienky na prvé kroky v tejto oblasti. Ako to bolo u vás?
- K fotografovaniu som sa dostal už na strednej škole. Zo začiatku som používal v tom čase veľmi populárny fotoaparát Flexaret československej výroby. Už vtedy som sa vo fotografovaní okrem iného zameral na dianie v poľovníctve.
Ak viete,
možno vyhráte...
Odteraz budeme v rubrike Stopami zveri každý mesiac malým testom s piatimi otázkami preverovať vaše vedomosti z toho, čo ste sa naučili v KMPP. Z tých, ktorí nám zašlú správne odpovede s nalepeným kupónom, vylosujeme jedného výhercu a odmeníme ho knihou.
Tentoraz súťažíme o knihu Turistický sprievodca prírodou do vrecka, ktorú vydalo vydavateľstvo Príroda.
„Divochova“ tradícia
Ing. PAVOL ŠAREK
Americká spoločnosť Savage Arms Inc. má vo výrobe zbraní už 111- ročnú tradíciu. Založil ju v roku 1894 Jamajčan Arthur Savage a za jej sídlo si zvolil mesto Utica v štáte New York. Savage študoval v Anglicku a v USA. Viedol dobrodružný život, v tridsiatke precestoval vnútrozemie Austrálie a určitý čas strávil aj u miestnych domorodcov. Počas svojej dlhodobej histórie sa firma niekoľkokrát sťahovala, najprv sa v roku 1947 premiestnila výroba športových zbraní do Chicopee Falls, do sídla Stevens Arms Company, ktorú kúpila (okrem iných napr. aj Davis - Warner Arms) roku 1920 - firma Stevens vyrábala jednoranové pištole a pušky na športovú streľbu. V roku 1960 sa premiestnila do mesta Westfield v štáte Massachusetts, kde výroba kvalitných poľovných a športových zbraní pokračuje dodnes.
Zo strán rybárov:
JAROSLAV ŠUBJAK -Zasnežené pstruhy
Začať pstruhovú sezónu brodením sa po kolená v snehu určite hraničí s krajným rybárskym fanatizmom. Aj ja nad tým teraz, keď si prezerám rok staré fotografie, len nechápavo krútim hlavou... Vlastne sa mi už ani nechce veriť, ako ľahko sa takýmto fanatikom človek môže stať. Stačí sa vydať na cestu...
Čo možno neviete o vobleroch
Ako loví „kráľ šťukárov“
Nemecký špecialista na dravé ryby Jan Eggers vraj lovil na voblery vo vodách celého sveta a na jeho konte sú tisícky úlovkov. A tento muž po desaťročiach skúseností s umelými nástrahami všetkých možných tvarov, veľkostí i farieb tvrdí - pri kúpe nového voblera je najdôležitejšie vedieť, ako hlboko sa ponára. To je však len veľmi všeobecný poznatok, ktorý Jan Eggers ochotne konkretizuje v nasledujúcich riadkoch, napísaných pre ruský časopis Rybolov Elite.
Nebojte sa zvýšiť účinnosť mäkkých umelých nástrah
Skrášľovací kúpeľ
v horúcej vode
Horúci kúpeľ osviežuje telo i ducha - to vieme už od antických čias. Málokto však vie, že horúcou vodou môžeme osviežiť aj vzhľad a účinnosť gumených rybičiek, twisterov či vibrochvostov. Na základe vlastných skúseností to tvrdí známy nemecký špecialista na dravé ryby Dietmar Isaiasch v nemeckom magazíne Fisch und Fang. Prečítajte si o nich, možno sa zídu aj vám.
MVDr. JURAJ MÉSZÁROS - Rozmnožovanie a chov kapra (3.)
Umelý výter a inkubácia ikier. V dôsledku hormonálnej stimulácie generačných kaprov sa uskutočnia fyziologické zmeny, ktorých výsledkom je dozrievanie ikier vo vaječníkoch a vyplavovanie spermií zo semenníkov. Po prvých vonkajších búrlivých príznakoch neresovej aktivity generačiek v bazéne je vhodné počkať asi 10-20 minút a potom postupne odloviť najprv samice, uspať ich a skontrolovať štádium uvoľnenia ikier - teda ovulácie. Podľa zručnosti pracovníkov, hmotnosti a početnosti generačiek si zvyčajne určujeme aj počet samíc na narkózu. Uspatú samicu vyzdvihneme v chrbtovej polohe s palcom pritlačeným na pohlavný otvor a položíme na pracovný stôl. Potom jej dosucha poutierame brušnú stenu a chvostové steblo v okolí močopohlavnej bradavky. Mäkké bruško a niekoľko uvoľnených ikier pri miernom tlaku na brušnú stenu sú neklamným príznakom dozretej samice. Po prestrihnutí poistného krížového stehu masa ikier samovoľne prúdi do suchej zbernej nádoby. Miernou obojstrannou masážou uvoľníme ovulované ikry z vaječníkov, pričom dbáme, aby nepadali z veľkej výšky.
Váh volá o pomoc!Text a snímky MIROSLAV ZONTÁG
Kormorány, kormorány, kormorány - jediný slovný termín, ktorý v poslednom čase dosť dramaticky a s plnou vážnosťou rezonuje v Ružomberku a jeho okolí. Problematický výskyt týchto rybožravých vtákov na hornom Váhu už neznepokojuje len rybárov a ichtyológov, ale aj ostatných ľudí prechádzajúcich okolo rieky a s úžasom v očiach sledujúcich kormorány. Ich prelety nad Ružomberkom koncom januára a začiatkom februára doslova zastavovali ľudí na chodníkoch. Scény ako z Hitchcockovho filmu... Aká budúcnosť však čaká ostatné, ešte žijúce ryby? Čoho sa ešte dožijú vo svojom malom životnom priestore? To je otázka pre nás všetkých, najmä však pre kompetentných. Je načase zmeniť ľudské myslenie a pohľad na prírodné zákonitosti. Zamyslime sa preto nad striktnou ochranou kormorána, ale aj nad zásahmi človeka do tokov.
ROMAN ZUPKO - Jemnosť, ktorá očarí
Feeder ma zaujal pred niekoľkými rokmi najmä svojou účinnosťou, sčasti aj jednoduchosťou, a hlavne vynaliezavosťou. S odstupom času si na tomto spôsobe lovu vážim predovšetkým vynaliezavosť. Pozná to asi každý feedrista: na rozdiel od rybárov loviacich klasicky na ťažko, ktorí dokážu podriemkavať pri nehybnom policajtovi aj niekoľko hodín, feedrista v prípade, že nemá do tridsiatich minút záber tuší, že čosi nie je v poriadku. Ak si správne zvolil koncový systém, veľkosť háčika, najskôr bude chyba v nástrahe.
Pstruhové stredisko Rady SRZTrstená - Oravský Podzámok dôležitá prevádzka pre odchov pstruha potočného a podustvy
Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK
Na strednom toku rieky Orava, kde sa odlovujú generačné podustvy, býva obdobie ich neresu 20.-25. apríla, pravidelne pri teplote vody 8 oC. Podľa slov zamestnancov strediska SRZ v Trstenej, jedného z dvoch špecializovaných producentov násad podustvy u nás, v prípade premenlivého počasia podustvy na neres netiahnu, a až keď sa počasie začína ustaľovať a „ryba cíti zmenu“, výter sa urýchli. Keď SRZ v minulom storočí budoval túto prevádzku isto netušil, že podustva, ktorá bola v 50-tych rokoch 20. storočia jednou z našich najbežnejších rýb, sa o necelé polstoročie stane pomerne vzácnou.
Ing. PETER BELEŠ - Vodná nádrž Hričov
Vodné dielo pozostáva z kaskády troch stupňov Hričov - Mikšová - Považská Bystrica a jeho hlavným účelom je využitie hydroenergetického potenciálu Váhu v úseku medzi Žilinou a vodným dielom Nosice.
Rieka Nitra a ťažké kovy II.:
oblasť Partizánskeho
Kontaminované ryby -
nekonzumovať!
JAROSLAV ANDREJI, IVAN STRÁŇAI,
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Svalovina rýb patrí medzi najčastejšie konzumované časti rýb. V priemere obsahuje 16-21 % bielkovín, 0,2-25 % tuku, menej ako 0,5 % sacharidov, 1,2-1,5 % minerálnych látok a 66-81 % vody. Rybie bielkoviny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, a tak sa svalovina rýb, podobne ako mlieko, vajcia alebo mäso cicavcov, považuje za potravinu s vysokou nutričnou hodnotou. Rybí tuk v porovnaní s tukom cicavcov obsahuje až 40 % mastných kyselín s dlhým reťazcom (n-3 mastné kyseliny), čo sú esenciálne mastné kyseliny zabraňujúce ochoreniam koronárneho systému. Svalovina rýb je tiež hodnotným zdrojom minerálnych látok, najmä vápnika a fosforu, ale aj železa, medi a selénu. Okrem toho je aj dobrým zdrojom vitamínov skupiny B a v prípade rýb s vyšším obsahom tuku aj významným zdrojom vitamínov A a D.
Nie vždy sa však ku konzumentovi dostane „to pravé orechové“. Potvrdzujú to aj kontaminované ryby z rieky Nitra v oblasti Partizánskeho.
Zameníme mrenu Petianovu za mrenu karpatskú?
Na obzore nový druh mreny
Ichtyológovia i rybári sa pomaly začínajú zmierovať s tým, že v našich vodách zrejme nežije påž severný (Cobitis taenia), ale påž podunajský (C. elongatoides), resp. komplex druhov vzniknutý hybridizáciou niekoľkých druhov påžov (PaR č. 8/2002), a už je tu ďalší pokus o „destabilizáciu“ našej ichtyofauny. Tentoraz sa však týka rodu mrena - Barbus. Ide totiž o rod, ktorý nepochádza z jedného predka - nie je monofyletický, ale má polyfyletický pôvod, takže zahàňa jednak druhy s dvojitým (diploidným) počtom chromozómov v telových bunkách, ako aj druhy so štvor i šesťnásobne zmnoženou chromozómovou sadou (tetraploidnou, resp. hexaploidnou). Genotyp mrien však nie je pri mnohých druhoch dostatočne preskúmaný.
