28. júla vychádza 8. číslo časopisu Poľovníctvo a rybárstvo

 

 

Na ploche 20 000 m2 110 vystavovateľov, 10 zahraničných (7 partnerských zahraničných poľovníckych organizácií), 206 jeleních trofejí, 74 danielich,

311 srnčích, 101 mufloních, 5 kamzičích, 1 jeleňa sika japonského, 1 jeleňa sika mandžuského, 1 jeleníka bielochvostého, 236 diviačich klov, 98 líščích lebiek, 48 jazvečích, 5 rysích, 86 vlčích, 4 medvedie, 8 mačky divej, koža vlka, medveďa, 2 kože psíka medvedíkovitého, 3 kože mačky divej, 1 koža medvedíka čistotného, 25 exotickej zveri, a z tohto množstva 6 svetových rekordov, 9 rekordov Slovenskej republiky, obrovská zodpovednosť, tisíce najazdených kilometrov, množstvo protokolárnych záležitostí, obetavosť členov organizačných zložiek a pracovníkov SPZ a ďalších spoluorganizátorov.



Koniec mýtu o kvalite sitnianskych  srncov?
Ing. MARIÁN ŠEBO

 

Región Žiaru nad Hronom patrí k najbohatším na rozmanitosť, kvalitu a počet poľovnej zveri. Zahàňa poľovné oblasti Štiavnické pohorie, Tribeč (Pohronský Inovec), Vtáčnik a Kremnické pohorie. Na chovateľskej prehliadke trofejí sa ročne predkladá takmer 500 trofejí zveri, z ktorých viac než 60 dosahuje medailovú hodnotu. V uvedených pohoriach žije jelenia, srnčia, muflónia, diviačia a čiastočne aj danielia zver a z veľkých šeliem rys a medveď, zriedkavo vlk. Početnosť zveri je primeraná úživnosti poľovných revírov a ročne sa tam loví na výmere 111 tis. ha asi 500 jedincov jelenej, 500 srnčej, 170 muflónej, 25 danielej a 1 000 jedincov diviačej zveri.




Pytliactvo - zásadné zmeny v jeho trestnoprávnej úprave
JUDr. LADISLAV HANNIKER

Národná rada Slovenskej republiky schválila na svojom plenárnom zasadnutí 20. mája 2005 vládny návrh Trestného zákona a 23. mája 2005 aj vládny návrh Trestného poriadku. Ide o zásadnú, novú úpravu trestnej legislatívy od roku 1961. Nové trestné kódexy budú na dlhé obdobie upravovať trestnoprávne vzťahy v Slovenskej republike vo všetkých oblastiach jej života. Patrí medzi ne aj oblasť výkonu práva poľovníctva a rybárskeho práva. Bude preto užitočné, ak sa na stránkach nášho časopisu oboznámime aspoň zo základnými ustanoveniami, ktoré sú v tejto oblasti pre nás, poľovníkov a rybárov, dôležité.




Historické zvernice na Slovensku I.
Poslanie zverníc
Ing. LADISLAV MOLNÁR, PhD.

 

 

 

 

V našej odbornej terminológii je názov zvernica novšieho pôvodu, oficiálne sa začal používať v druhej polovici 20. storočia po jeho ustálení terminologickou komisiou pre poľovnícke názvoslovie. Predtým sa bežne používal termín obora (čechizmus) alebo archaický názov zverník. Na bývalých rakúsko-uhorských vojenských mapách (1895, 1910) ju označovali ako Tiergarten (záhrada pre zver) a v nemčine ju nazývajú aj Gatter (ohrada). V maďarčine sa používa výraz vadaskert (doslovný preklad z nemčiny) a v anglickom jazyku zasa deerpark, resp. deergarden. V starých, latinsky písaných spisoch (archiválie), resp. v prácach Mateja Bela (1736) alebo Bartholomaeidesa (1805) sa stretneme s výrazom hortus ferari alebo vivárium. Miesto vyhradené pre kráľovské poľovačky sa nazývalo terra ferare, locus ferari, niekedy aj foresta. Okolo panských sídiel ako pokračovanie zámockého parku bývali tiež menšie zvernice tzv. ferarium, v ktorých zver nielen chovali, ale aj lovili. V menšom ohradenom priestore, viváriu chovali exotické druhy zveri vrátane pernatej. V podstate to boli menažérie, menšie zoologické záhrady, ale v širšom zmysle slova tak pomenovávali aj zvernice. Na chov, ale aj lov zajacov slúžilo leporárium. Okrem toho okrasnú zver chovali aj v ovocných sadoch v pomáriu a bažanty v bažantej zvernici. Z tohto rôzneho pomenovania môžeme usudzovať na zameranie príslušného objektu.




Duchonka preverila najlepších
ŠTEFAN HRNČÁR

Celoslovenské stretnutia víťazov okresných a regionálnych kôl súťaží KMPP sa stali v posledných rokoch vzhľadom na počty účastníkov prakticky najväčšími akciami v rámci poľovníckych aktivít. Potvrdil to aj tohtoročný 31. ročník súťaže, ktorý sa konal 17.-19. júna na Duchonke v objekte tábora LAND. Na súťaž sa prezentovalo 26 trojčlenných družstiev zastupujúcich celé Slovensko - od Bratislavy cez Čadcu až po Michalovce či Sobrance. Zorganizovať takéto stretnutie je pre mnohé OkO alebo RgO SPZ z kapacitného hľadiska temer nemožné. Práve preto sa treba organizátorom z OkO SPZ Topoľčany úprimne poďakovať, že vzali na seba zodpovednosť i starosti spojené s touto nie jednoduchou akciou a všetko napokon výborne zvládli.




Z farmového chovu zajacov v Taliansku
JAROSLAV SLAMEČKA, RASTISLAV JURČÍK, Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Taliansko je tradičnou krajinou importujúcou zajace poľné zo Slovenska. V súčasnosti sa u nás nakupuje pre taliansky trh asi 8-10 tis. odchytených zajacov. Slovenské zajace pokrývajú požiadavky Talianska asi na 20 %, zvyšok dovážajú z ďalších krajín, ako sú Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Keďže ani ich produkcia v niektorých rokoch nestačí pokryť potreby talianskeho trhu, overovali sa možnosti doviezť zajace z Južnej Ameriky, kde ich je dostatok. Ako vyvážajúce krajiny pripadajú do úvahy Argentína a Uruguaj, kde boli zajace introdukované a dobre sa rozmnožili.

Zo znaleckého denníka
Na zamyslenie
ZALKO

V súvislosti s februárovou snehovou kalamitou sa uverejňovali správy o veľkých problémoch s dopravou, zásobovaním, hroziacimi povodňami, ale aj o utrpení poľovnej zveri. Tá pre nedostatok potravy, hnaná pudom sebazáchovy postupne strácala prirodzenú plachosť a približovala sa čoraz bližšie k ľudským obydliam. V televíznych reláciách sme videli zábery, ako na dvore rodinného domu prikrmujú zoslabnuté mladé jelene, ako vždy plaché diviaky prijímajú potravu z ruky poľovníka, ale aj zábery, ako sa v záhrade chovaná srna neprirodzene skamarátila s jazvečíkom. Treba vysoko oceniť citlivý a obetavý prístup nielen poľovníkov, ale aj radových občanov pri pomoci trpiacej poľovnej zveri. Zaujala reportáž o záchrane zablúdeného turistu, ktorého napokon objavil lesník v Ľubochnianskej doline a v pozadí stála krotká jelenica ako mimoriadne pekné dekórum tejto šťastnej príhody. Škoda, že jej predchodkyňu tam pred rokmi bezohľadne zastrelili a ukradli nikdy nepotrestaní zlodeji. V súvislosti s tým treba uviesť, že s chovaním poľovnej zveri v zajatí je spojené aj nemalé riziko a môžu nastať kuriózne, ale aj nepríjemné ba až nebezpečné situácie.



Benelli - elegancia a kvalita
ING. PAVOL ŠAREK

Taliansku firmu Benelli založili bratia Filippo a Giovanni Benelliovci v roku 1911 v meste Urbino. Firma sa od svojho zrodu venovala výrobe motocyklov a neskôr aj výrobe strojov a náradia. Jej výrobky boli veľmi kvalitné a dobre sa presadzovali na trhu. Na začiatku dvadsiatych rokov sa firemné motocykle začali zúčastňovať aj na pretekoch, kde sa im vďaka kvalite a dobrým jazdcom podarilo získať mnoho trofejí.

PROGRAM

3. 9. 2005 - sobota

8.30 - 9.30    Dychová hudba Sitňanka (nádvorie)
9.00    Slávnostný sprievod (obec)
9.30    Slávnostné otvorenie Dní sv. Huberta (nádvorie)
8.30 - 16.00    Prehliadka expozícií Múzea vo Sv. Antone (kaštieľ) l Poľovníctvo vo fotografii - celoslovenská súťažná prehliadka - X. ročník (kaštieľ) l Unikátne trofeje Liptova - výstava (kaštieľ) l Ukážky činnosti členov Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ a strediska SKS pri SPZ v Banskej Štiavnici (park) l Práca poľovníckych kynológov (park) l Remeslá - ukážky prác remeselníkov (kaštieľ) l Oslava - divadelné predst. (park) l Ukážky streľby z lukov a historických kuší (park) l Atraktívny rybolov a rybie špeciality (park) l Denár sv. Huberta - vlastnoručná razba príležitostnej mince (park)
8.30 - 14.30    Hádzanie flinty do žita (park)
9.00 - 13.00    Streľba na vtáka a streľba na terč - súťaž v streľbe z historických kuší (park)
9.30 - 12.00    5 F - vtipná súťaž (park)
9.45    Celoslovenská súťaž vo vábení inej zveri (nádvorie)
10.00    Atraktívna kynológia - Agility klub Nitra (park)
10.00 - 15.00    Dychová hudba Sitňanka (park)
10.45    Odovzdávanie ocenení Ministerstva pôdohospodárstva SR zaslúžilým pracovníkom lesného hospodárstva na úseku poľovníctva (nádvorie) l Odovzdávanie ocenení Slovenského poľovníckeho zväzu (nádvorie)
11.00 - 12.00    Antonský diviak 2005 - streľba lukom na terč diviaka (park)
11.15    Celoslovenská súťaž vo vábení jeleňa (nádvorie)
12.00 - 14.00    Špeciálna klubová výstava alpských jazvečíkovitých duričov (park)
13.00    Vyhlásenie výsledkov súťažnej prehliadky fotografií (kaštieľ) l Vyhodnotenie súťaží Poľovnícky nôž 2005 a Poľovnícky šperk 2005 (kaštieľ)
13.00    Ukážky streľby z histor. poľov. zbraní (park)
13.00    Módna prehliadka - poľov. odevy (nádvorie)
13.30 - 14.00    Historická módna prehliadka - Elijana, kostýmové štúdio (nádvorie)
14.00    Naj brada - súťaž o najdlhšiu a najkrajšiu bradu, vyhodnotenie (nádvorie) l Hubertova vareška - vyhodnotenie súťaže zberateľov poľovníckych a rybárskych receptov (nádvorie) l Poľovnícky klobúk - súťaž o najkrajšie upravený poľov. klobúk, vyhodnotenie (nádvorie) l Hájnikova žena - súťaž o najsympatickejšiu poľovníčku (nádvorie)
15.00    Zvyky a tradície na poľovačkách - ukážky (park)
16.00 - 17.00    Vystúpenie detského tanečného country súboru Texasky (nádvorie)
18.00    Zábavný program (nádvorie)
20.00    Poľovnícka zábava (Kult. dom Sv. Anton)

4. 9. 2005 - nedeľa

9.00 - 15.00    Prehliadka expozícií Múzea vo Sv. Antone (kaštieľ) l Poľovníctvo vo fotografii - celoslovenská súťažná prehliadka - X. ročník (kaštieľ) l Unikátne trofeje Liptova - výstava (kaštieľ) l Ukážky činnosti členov Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ a strediska SKS pri SPZ v Banskej Štiavnici (park) l Práca poľovníckych kynológov (park) l Remeslá - ukážky prác remeselníkov (kaštieľ) l Atraktívny rybolov a rybie špeciality (park) l Denár sv. Huberta - vlastnoručná razba príležitostnej mince (park)
9.00 - 11.00    Ukážky streľby z historických kuší (park)
9.00 - 15.00    Ukážky streľby z lukov (park)
9.30    Atraktívna kynológia - Agility klub Nitra (park)
11.00    SVÄTOHUBERTOVSKÁ OMŠA (nádvorie)
12.30 - 13.30    Hubertova jazda (park)
14.00 - 15.00    Vystúpenie folklór. súboru Sitňan (nádvorie)
Zmena programu vyhradená!





Obohatia našu ichtyofaunu ďalšie druhy rýb?
Bufalo nie je len bizón
RNDr. JOZEF MÁJSKY

Ako chlapci sme doslova hltali všetko o Divokom západe a samozrejme sme veľa vedeli aj o najväčšom prérijnom kopytníkovi - bufalovi. Je zaujímavé, že v Severnej Amerike, kde bizóna najprv takmer vyhubili, pomenovali neskôr bufalom aj niekoľko druhov rýb, podobných našim kaprom. Inšpiráciou pri tvorbe názvu bol asi prudko sa zvyšujúci chrbát za hlavou pripomínajúci „hrb“ bizónov. Ryby z rodu bufalo (Ictiobus) patria do čeľade Catostomidae, ktorá je príbuzná čeľadi rýb kaprovitých, preto ich napríklad v susedných Čechách oficiálne nazývajú kaprovce. Pozor však na možnú zámenu - ako kaprovca označujeme po slovensky parazitického kôrovca (Argulus foliaceus), spôsobujúceho argulózu rýb.



Amur - ázijské torpédo našich vôd
EUGEN FARSKÝ

Väčšine rybárov, ktorí sa venujú lovu kaprov v južnejších regiónoch Slovenska sa popri úlovkoch kaprov podarilo kde-tu uloviť aj amura. Nie je to žiaden div, oba druhy majú podobné nároky na prostredie a čiastočne aj na potravu. Mnohým rybárom však amur natoľko učaroval, že sa jeho lovu venujú cielene a aj sa im darí.

Jesenné mámenie I.
ROMAN ZUPKO

Čoskoro nadíde jeseň, voda v

riekach a jazerách sa zbaví nežiaducich rias, klesne teplota a nastane jedno z najlepších období na lov dravcov. Jeseň však so sebou prináša mnohé úskalia. Raz je to vytrvalý dážď, inokedy až neuveriteľné horúčavy. No jedno je isté - čo je dobré pre rybára, nemusí byť automaticky dobré pre ryby. Preto treba chodiť k vode čo najčastejšie a výsledok sa určite dostaví. V jesenných dňoch spoľahlivo berú zubáče, šťuky, ostrieže, jalce, ale uloviť sa dá aj sumec.
Po príchode chladnejšieho obdobia sa zameriavam najmä na lov dravých rýb prívlačou. Lovím prevažne v riekach, ale občas navštevujem uzavreté vodné plochy. Rieky sú pre mňa väčšou výzvou z hľadiska náročnosti, techniky a skúseností. Keďže bývam len pár kilometrov od Tatier, zameriavam sa hlavne na ostrieže, zubáče a všadeprítomné jalce.





Ako sa loví na najväčšej umelej vodnej nádrži v Európe
Rybinské rybky

 

 

Rybinská priehradná nádrž, ktorej južný okraj sa nachádza asi 200 km od centra Moskvy, ohromuje svojou rozľahlosťou aj ruských návštevníkov, zvyknutých na veľké vzdialenosti a nekonečné priestory. Na našinca, pre ktorého má aj gabčíkovské vodné dielo priam pyramidálne parametre, pôsobí však ako úkaz z iného sveta. Napokon, niet sa čo čudovať - máme pred sebou najväčšiu vodnú plochu, aká kedy vznikla na európskom kontinente pričinením človeka.
Veľmi zaujímavý je aj pohľad na hydrologickú mapu, z ktorej možno „vyčítať“ reliéf dna. Minimálne polovicu dna Rybinskej priehrady totiž tvoria plytčiny s håbkou do 4,5 m a celá pätina nie je hlbšia ako 2 m. Článok o tejto unikátnej vodnej nádrži uverejnil vlani ruský odborno-populárny dvojmesačník Rybolov a veríme, že zaujme aj slovenského čitateľa.





Muškárske ME na Sane
Ing. STANISLAV GÉCI

Mestečko Lesko v juhovýchodnej časti Poľska bolo v polovici júna dejiskom XI. majstrovstiev Európy v love rýb na muchu. Lesko (jeho názov je odvodený od liesky, lieskového orecha) leží na pravom brehu rieky San a prezývajú ho „bránou do Beskýd“ (za hranicou na slovenskej strane ležia Nízke Beskydy).

Kde kúpite „hosťovačky“?
TIBOR KRAJČ, Rada SRZ

Keďže rybárska sezóna je v plnom prúde, väčšina „skalných“ rybárov trávi voľný čas pri vode. Sú však medzi nami aj takí, ktorí si síce na ryby zájdu len občas, ale s o to väčším odhodlaním. Ani jeden loviaci by nemal zabúdať, že v § 10 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) sa uvádza: „Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov“.




Čo sme vlani ulovili
(štatistika úlovkov v rybárskych revíroch SRZ za r. 2004)
Mgr. BORIS CHLÁDECKÝ, Rada SRZ

Hoci hlavná rybárska sezóna 2005 je už v plnom prúde, azda vás zaujme malé ohliadnutie sa za rokom minulým v podobe prehľadu o množstve a druhoch vlani ulovených rýb, aj ako inšpirácia na výber rybárskeho revíru v aktuálnej sezóne. Všetky údaje boli získané
na základe centrálnej sumarizácie úlovkov, ktorú vykonáva Sekretariát Rady SRZ prostredníctvom špecializovaného počítačového programu. Jeho najvýznamnejším prínosom je efektívne spracovávanie vstupných údajov s možnosťou pohotového získania presných informácií podľa ľubovolného výberu. Niektoré z nich vám ponúkame v nasledujúcich riadkoch.

 

 

Na Váhu je viacero atraktívnych rybárskych revírov. Medzi revíry s prívlastkom „naj“ patrí aj úsek Váhu od ústia rieky Oravy pri Kraľovanoch po lávku pre peších pri stanici SAD v Ružomberku a Váh od cestného mosta pri železničnej stanici v Ružomberku po Jamborov prah nad závodom SCP Ružomberok, ktorý je začlenený do rybárskeho revíru č. 3-4680-6-1 Váh č. 18. Vodný tok spravuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Odštepný závod Piešťany, Závod horného Váhu Ružomberok a jeho užívateľom je Rada SRZ, ktorá ho pridelila do obhospodarovania svojej organizačnej zložke MsO SRZ v Ružomberku.




Revitalizácia Revúcej 2003-2004
Ing. MIROSLAV ZONTÁG

Keďže v súčasnosti na Slovensku neexistuje konkrétny program zameraný na revitalizácie riečnych ekosystémov, aký majú napr. v ČR, bolo treba na naštartovanie tohto environmentálneho procesu budúcnosti vypracovať aspoň čiastkové projekty.

Pätnáste „Vodňany“
Ing. JÁN REGENDA, PhD.

Tohtoročný program XV. vodnianskych rybárskych dní sa niesol v znamení družby mesta Vodňany a poľského mesta Sieraków. Určite zaujímavou a nie náhodnou paralelou oboch družobných miest je skutočnosť, že sa v nich nachádzajú rybárske školy. Tá v Sierakówe je svojím zameraním prvá v Poľsku a tretia v Európe.
Vodnianske rybárske dni (VRD) sa počas svojej existencie prepracovali na jedno z najväčších a najuznávanejších rybárskych podujatí v strednej Európe, kde sa pravidelne na prelome apríla a mája stretávajú rybári z mnohých krajín. Prichádzajú, aby sa pochválili svojimi úspechmi, našli inšpiráciu pre ďalšiu prácu, získali nové poznatky, vzájomne si vymenili skúsenosti, nadviazali nové kontakty, alebo aby sa jednoducho stretli so svojimi dávnymi priateľmi a zaspomínali si na „staré“ časy.