Poľovné zbrane boli vždy moju srdcovou záležitosťou. Nikdy nezabudnem na pocit, keď som kúpil svoju prvú kozlicu. Stará ZH bola pre začínajúceho poľovníka ako stvorená.
Zo začiatku som si neraz pomýlil spúšte, alebo som dva krát stlačil zadnú a vyšla aj guľa. Ale to je nováčikovská daň. Musím však povedať, že keď som si na ňu zvykol, nikdy ma nesklamala. Postupne sa moja skriňa na zbrane zapåňala.
Mojou túžbou bol vždy guľový dvojak. Cenové relácie renomovaných výrobcov ma vždy rýchlo vrátili do reality. Rozhodol som sa preto pre schodnejšiu, aj keď možno riskantnejšiu cestu - úpravu brokovej dvojky na guľový dvojak. V prvom rade viedli moje kroky na oddelenie správnej služby OR PZ Liptovský Mikuláš, kde mi na úseku zbraní ochotne vysvetlili postup. Nasledoval inzerát na kúpu starej dvojky s vypadanými hlavňami a cesta do Čadce po ňu. Táto potom putovala do Banskej Bystrice na kriminalistickú expertízu a po jej návrate mi bolo vydané povolenie na zmenu v hlavnej časti zbrane. 
Toto všetko trvalo asi dva mesiace a tak som zatiaľ brúsil po internete a po puškároch, zisťoval ceny a kvalitu práce. Cenové relácie sa dosť podstatne líšili a mal som dojem, že niektorí už nevedia, čo by zapýtali. Potom som však narazil na internetovú stránku majstra puškára Krutého, ktorého som nepoznal, ale fotky jeho roboty sa mi veľmi páčili. Pri telefonickom kontakte sme sa dohodli na vypracovaní cenovej ponuky. Jeho jednanie a ochota vysvetliť do detailu postup práce a ceny použitého materiálu si hneď získali moje sympatie, lebo niektorí majstri neboli ochotní povedať nič konkrétne, ako by to bolo tajomstvo. Dohodli sme podmienky a keďže som bol s cenovou ponukou spokojný, brokovnica putovala do malej dedinky pri Trnave. 
A pretože z Liptova je to ďaleko, veľmi sa mi páčilo, že majster ma informoval o postupe prác a vždy mi volal, keď mal nejakú dilemu ohľadom funkčnosti alebo dizajnu. Boli sme v kontakte aj pri mojej ceste do zahraničia. Rozhodol som sa pre kaliber 8x57JRS. Zvažoval som aj 9,3x74R, ale po skúsenostiach s kalibrom 8x57JS, ktorý mám na sólo guľovnici som volil osvedčenú osmičku. A keďže som chcel krátku zbraň, dåžka hlavní je 50,2 cm. S majstrom sme dohodli sústrel hlavní 6 cm na 50 metrov. Dvojak je zbraň do pohonu a strieľa sa väčšinou na kratšie vzdialenosti. Postup pri výrobe hlavňového zväzku je nasledovný:- odrezanie pôvodných hlavní za nábojovou komorou, zrovnanie vstičných plôch, presústruženie otvorov
- sústruženie hlavnových túb, dopasovanie, frézovanie pre vyťahovač, pocínovanie túb, a ich vloženie do objímok, spájkovanie a následné zaklinovamie,
- zrovnanie hlavní do roviny, výroba háka predpažia, osadenie,
- optické zladenie sústrelu, následne na strelnici zostrelenie pomocou prípravkov,
- dopasovanie predtým na hrubo vyrobených líšt na mieru, pocínovanie, osadenie, stiahnutie prípravkami a zletovanie, skontrolovanie sústrelu, pri pohnutí sa proces musí opakovať,
- výroba základní pre mieridlá, osadenie, výroba mušky, cieľnika, základne pre optiku, osadenie
- odstránenie prebytočného cínu, prebrúsenie, vyleštenie, vyrazenie čísla,
- tlakové skúšky,
- počernenie
Pažbu dal majster vyrobiť a vybral dobre. Chlap odviedol dobrú robotu a ja mám prvú ľavú pažbu a celkový vzhľad zbrane sa ňou zmenil na nepoznanie.
Výroba guľového dvojaka je vždy metóda pokus - omyl, to znamená, že majster zletuje hlavne do určitej dåžky a použitím klinov na strelnici nastavuje sústrel. Potom hlavne zletuje celkom a ide znova na strelnicu. Pokiaľ sa hlavne pri zletovávaní pohli, neostáva nič iné, len postup opakovať dovtedy, kým sa nedosiahne požadovaný sústrel.
Pri mojom dvojaku mal majster Krutý šťastenu naklonenú. Po prvom zletovaní sme na strelnici zistili, že ľavá hlaveň ide 10 cm doprava a15 cm hore, ale hneď ďalší pokus bol aj posledný. Keď som si prišiel po zbraň a došli sme na strelnicu, videl som na majstrovi napätie, ja som tiež tàpol, čo ukáže druhý pokus.
- sústruženie hlavnových túb, dopasovanie, frézovanie pre vyťahovač, pocínovanie túb, a ich vloženie do objímok, spájkovanie a následné zaklinovamie,
- zrovnanie hlavní do roviny, výroba háka predpažia, osadenie,
- optické zladenie sústrelu, následne na strelnici zostrelenie pomocou prípravkov,
- dopasovanie predtým na hrubo vyrobených líšt na mieru, pocínovanie, osadenie, stiahnutie prípravkami a zletovanie, skontrolovanie sústrelu, pri pohnutí sa proces musí opakovať,
- výroba základní pre mieridlá, osadenie, výroba mušky, cieľnika, základne pre optiku, osadenie
- odstránenie prebytočného cínu, prebrúsenie, vyleštenie, vyrazenie čísla,
- tlakové skúšky,
- počernenie
Pažbu dal majster vyrobiť a vybral dobre. Chlap odviedol dobrú robotu a ja mám prvú ľavú pažbu a celkový vzhľad zbrane sa ňou zmenil na nepoznanie.
Výroba guľového dvojaka je vždy metóda pokus - omyl, to znamená, že majster zletuje hlavne do určitej dåžky a použitím klinov na strelnici nastavuje sústrel. Potom hlavne zletuje celkom a ide znova na strelnicu. Pokiaľ sa hlavne pri zletovávaní pohli, neostáva nič iné, len postup opakovať dovtedy, kým sa nedosiahne požadovaný sústrel. Pri mojom dvojaku mal majster Krutý šťastenu naklonenú. Po prvom zletovaní sme na strelnici zistili, že ľavá hlaveň ide 10 cm doprava a15 cm hore, ale hneď ďalší pokus bol aj posledný. Keď som si prišiel po zbraň a došli sme na strelnicu, videl som na majstrovi napätie, ja som tiež tàpol, čo ukáže druhý pokus.
Dali sme terč na 50 metrov a vystrelil som z oboch hlavní. Gule boli od seba na šírku hlavňového zväzku. Moja radosť sa nedá opísať a aj na majstrovi bolo vidieť úľavu. Poistil som to ďalšími dvoma ranami a výsledok bol taký istý, s drobným výškovým rozdielom, to už nebola náhoda. Sústrel bol teda parádny ale všetky štyri rany išli vľavo hore. Cvakli sme preto puškohľad doprava a dolu a presunuli terč na 100 metrov. Vystrelil som z oboch hlavní a výsledok bol ešte lepší ako na 50 metrov. Gule boli asi 1 cm od seba a presne v strede. To už sme boli s majstrom vysmiati a cesta k nemu bola veselá. 
Takýto sústrel a na druhý pokus. Ani u renomovaných zahraničných výrobcov sa to často nevidí. Teraz to už bola zbraň nielen pekná, ale aj dobrá. Nasledovalo vypísanie potrebných papierov a dohoda na výrobe dvojakového trojáka, z ktorého mám len baskuľu a podpažbie. Doma som novú zbraň zapil so susedom poľovníkom a už sa neviem dočkať kedy zmizne sneh a ja sa dostanem na strelnicu. A samozrejme, jesenné spoločné poľovačky budú mať pre mňa v tomto roku inú príchuť... .Ing. Ján Hečlo
Regionálny redaktor
