Kľud noci začal ustupovať svitaniu, les sa začal prebúdzať. Pípkanie sýkoriek, ktoré akoby chceli zaželať dobré ráno, bolo hlasnejšie a hlasnejšie.
Prvý deň tretieho novembrového týždňa ma našiel na prenosnom posede, niekoľko metrov nad zemou, zapadanou listami. Mráz, hoci ešte slabý, zrádzal každý pohyb podo mnou.
„A žiadne kašľanie, smrkanie a fajčenie” - upozorňovali ma noví poľovnícki kolegovia, ktorí ma zobrali pod ochrannú ruku.
Veľmi vďačný som im nebol, pretože všetky prípravy a “strategické” rozhovory prebiehali deň predtým v bare, alebo lepšie povedané v niečom horšom ako je najbiednejšia krčma, ktorá sa so slovenskou nedá ani porovnať! Nič zvláštneho, len to že opica sa ma držala dosť poctivo. Už okolo siedmej večer som prestal počítať poldecáky a pivá a ako si matne spomínam, išlo sa spať až okolo druhej ráno. Partia nových priateľov si dala záležať na tom, aby som sa medzi nimi cítil skutočné vítaný!
Pozrel som sa nad seba, obloha bola čistá a bolo vidieť aj pár hviezdičiek. V žalúdku sa začali prebúdzať nebezpečné následky včerajšej životosprávy! No nič, z ruksaku som vytiahol kus údenej slaniny, cibuľu, chlieb no a samozrejme fľašu piva. K takémuto problému sa staviam čelom, čo ma zložilo to nech ma aj postaví na nohy. Správne slovenské raňajky, veď som predsa nejaký chlap! Času mám ešte do bieleho rána dosť a po raňajkách som sa už trochu ukľudnil. Z diaľky sa ozval prvý vystrel, síce dosť ďaleko, no okamžite ma to prebralo. Začala sa moja druhá sezóna lovu jeleňa virgínskeho v severných častiach Spojených Štátov Amerických.
Automaticky som siahol do vrecka , vytiahol som si krabičku Marlboriek a zapaľovač. Kašľem na rady kamarátov, veď je ešte pomerne skoro. Prvý šľuk mi v čerstvom vzduchu skoro vyrazil dych, ale zvládol som to. Ešte som sa z toho nárazu veľmi neprebral, keď som zostal ako zamrznutý. Niečo sa podo mnou pohlo! Sýkorky prestali pípkať, les stíchol. Rozoznávam, že to bolo niečo väčšie, určíte kopýtka!
Pomaly som zdvihol brokovnicu a začal som sa obzerať okolo seba. Nikde nič. Ticho lesa bolo na nevydržanie, niekoľko minúť sa nič ani len nepohlo. Určíte som sníval. Pozrel som sa na zbraň v rukách, skontroloval som poistku, všetko v poriadku. Držal som nový Remington Mod. 870, ešte len par kráť použitý. Svadobný dar od manželky. Pohladil som chladnú oceľ a začal som si uvedomovať, že v skutočnosti sa mi začína plniť sen z detstva, hoci aj ďaleko od rodnej hrudy. Som slobodný poľovník! Neviem ako dlho som nad tým rozmýšľal, keď som zrazu počul niečo podo mnou šuchnúť. Pozrel som sa pod posed a v tom momente som za skoro zosypal dolu! Stál tam paroháč a prežúval z listov vyhrabané žalude.
„Nezabudni na jednu vec” - prizvukovali kamoši, - “je možné že budeš zver najskôr počuť a až potom ju uvidíš. Ak si nedáš pozor, prejde pod tebou ako duch!”
Aj tak bolo. Zver pod mojim posedom kľudné stál, veď prečo nie, nič ho ešte nevyrušilo. Pomaly som zdvihol zbraň, odistil, namieril na komoru a stlačil spúšť. Paroháč sa zložil, akoby mu niekto podťal nohy. Všetko okolo mňa sa odohrávalo akoby v spomalenom filme. Necítil som žiadny spätný náraz pušky a keď sa nad tým zamyslím, vôbec som nepočul hluk rany. Díval som sa na zhasínajúceho jeleňa, na moju prvú trofej, ulovenú na prvý pokus novou puškou, ktorú mi manželka darovala deň po návrate zo svadobnej cesty!
„Ak vystrelíš, žiadne bláznovstvá a naháňačky, nechaj postrelený kus v kľude zhasnúť“ - vracali sa mi slová kamaráta - „vtedy je najlepšie si zapáliť a chvíľu počkať”.
Až vtedy som si uvedomil, že medzi prstami ľavej ruky držím ešte stále nedohorenú cigaretu, ktorú som si zapálil. Pripadalo mi to, ako keby to bolo pred hodinou! Dofajčil som a pripravil sa zliezť z posedu.
„Radšej počkaj chvíľu” - rady, rady a ešte raz rady! Konečné som sa úplné zobudil, opica prešla, bolesti hlavy žiadne, podo mnou leží zhasnutý paroháč! Niečo sa zase pohlo, z malého porastu ihličnatých stromov vystúpil kolega.
„No ako dlho budeš visieť na tom strome? Nechcem počuť že ti náhodou vypálila zbraň!” - s úsmevom na tvári sa približoval. Dobre vedel čo sa stalo, už z húštiny ďalekohľadom kontroloval moje okolie.
Ešte som nebol na zemi a už ma potľapkával po pleci a podával mi ruku.
„Blahoželám k úspešnému lovu a rana je to veru parádna, ani sa nedivím že ti to neodišlo. To by som si asi ani ja nedovolil, strieľať brokovnicou na krk”! Úsmev od ucha k uchu, vyťahoval z ruksaku fľašu - oldomáš, tak ako doma!
Pomaly som sa priblížil k zveri a začal som šmárať po hrudníku, žiadna krv, žiadny vstrel ani výstrel. Šťastie, že kamarát sa na mňa nedíval! No ale ten kus určíte nezhasol od strachu, niekde musí byt strelený! Viem že som poctivo zamieril za lopatku, vzdialenosť nebola ani 15 metrov, lenže po rane ani stopa! Chytil som parožie, ako že sa idem len podívať a tu som si všimol vstrel - desať, možno pätnásť centimetrov za uchom! Musel som vypadať ako vôl, pretože sa už partia začala schádzať a všetci sa rehnili.
„No už sa z toho šoku preber, je to síce tvoj prvý, ale určite nie posledný úlovok”.
Dal som si poradiť, viacej som nad tou strelou nešpekuloval, aspoň nie v ten deň.
V niektorých poľovných oblastiach USA je legislatívne povolené loviť vysokú zver len a len brokovnicou, použitím jednotnej strely. Dôvodom je to, že niektoré oblasti sú pomerne husto obývané, takže sa tým zabezpečuje ochrana okolia, keďže dostrel brokovej zbrane nie je porovnateľný s dostrelom guľovnice. Od toho môjho prvého dňa na úspešnom love už pretieklo potokmi veľa vody a Remington Mod. 870 je už prakticky dávno na dôchodku, hoci stále sa mi vracia veľa spomienok, keď ho poctivo čistím, určíte si to zaslúži!
Od toho prvého výstrelu, ktorý ma naozaj veľmi prekvapil som sa hneď začal venovať streľbe a balistickým výkonom streliva. V živote nezabudnem na to ako som mieril na komoru a padlo to za ucho! Je možné že som “strhol” zbraň, panika alebo niečo podobne? Veď dodnes sa mi začnú triasť kolena pri pohľade na zver , podľa mňa to patri k poľovníctvu!
Neviem presne kedy, ale určíte snáď aj storočie čí viac prešlo od vtedy čo sa začali používať pri love jednotné strely v brokovniciach, alebo ako povedia iní - existovali guľovnice s hladkými hlavňami, takže sa teoretici môžu pustiť do polemiky o tom čo existovalo prv - bola to guľovnica s hladkou hlavňou alebo brokovnica? V praktickom použití na tom v skutočnosti nezáleží.
Jednotné strely nemali v podstate veľmi veľké rozdiely v ich vývoji. Začalo to kusom (možno aj nie ) guľatého olova, ktorý naši pradenia natrepali na vrch čierneho prachu, no a keď to buchlo tak to buchlo! Kam to však padalo je už iná otázka!
V modernej dobe prichádza snaha na spresnenie streľby jednotnej strely z hladkej hlavne. Nebudem sa zaoberať presným časom vývoja, pretože sa tu nesnažím zobraziť historické záležitosti.
V mojej poľovníckej kariére, ktorá začala prakticky v roku 1971, sa v prvotnom období používali jednotné strely typu “S Bal” . Tieto projektily však nemali rovnaký tvar a konštrukciu, keďže každý výrobca streliva sa snažil zabezpečiť čo najvyššiu presnosť pri použití hladkej hlavne.
Veľmi sa tu preukazovali neúspechy v presnosti. Samozrejme že som určite nebol sám a hromada strelcov si lámala hlavu nad týmto problémom. Priemernému lovcovi na tom nezáležalo, brali tieto neúspechy ako štandard.
Za hrsť strelcov väčšími vedomosťami pri prebíjaní nábojov do guľovníc, včítané mňa, sa zaoberala otázkou spresnenia balistiky jednotnej strely z brokovnice. Určíte som nebol prvý kto si všimol, že pri použití rozličných zbrani sa prejavuje drastický rozdiel presnosti.
V prvom rade bol viditeľný rozdiel v zahrdlení hlavne. 3/4 (Modified) a plné zahrdlenie (Full) niekedy spresnili dopad na terč a niekedy sa tu zase prejavil veľký rozptyl strely. Klasické zahrdlenie pre jednotnú strelu sa dodávalo buď bez zahrdlenia (Cylinder), alebo 1/4 (Improved Cylinder) pod značkou „Buck Barrell“ čiže „hlaveň na paroháča”.
Tieto hlavne boli opatrené cielnikom a muškou, teda smerovalo to na presnú streľbu. Úspech? Zase niečo áno a niečo vôbec! Dokonca sa tieto hlavne ukazovali mizernejšie než bežné hlavne na použitie broku!
Až tu som si uvedomil, že nepresnosť jednotnej strely asi je ovplyvnená použitým strelivom v kombinácii so zahrdlením hlavne.
Pozbieral som hromadu nábojov od každého výrobcu ktorý bol k dispozícii a každý som rozobral. V prvom rade sa tu preukázali rozličné tvary projektilov. Od úplné hladkých olovených kužeľov do kužeľov s drážkami, ktoré by mali zabezpečiť rotáciu strely preletom hladkej hlavni.
Tu som však neskončil. Vyzbrojený mikrometrom som začal merať priemer každej strely, pri čom sa začala žiarovka naozaj rozjasňovať!
Hlaveň s plným zahrdlením sa zužuje od komory po ústie maximálne .729 (tisícin) Palca - 18,52 mm. Porovnaním sortimentu striel som zistil, že minimálny priemer sa prejavoval okolo .675 Palca - 17,14 mm a maximálny .738 Palca, čo je približne - 18,74 mm . Takže hoci viem že som nevynašiel koleso, zistil som že rozdiel u jednotlivých výrobcov je .010-.052 Palca (0,25 - 1,3 mm) a to nehovorím o niektorých strelách, ktoré boli ešte menšie, takže sa nedalo očakávať nič iné ako nepresnosť!
„A žiadne kašľanie, smrkanie a fajčenie” - upozorňovali ma noví poľovnícki kolegovia, ktorí ma zobrali pod ochrannú ruku.
Veľmi vďačný som im nebol, pretože všetky prípravy a “strategické” rozhovory prebiehali deň predtým v bare, alebo lepšie povedané v niečom horšom ako je najbiednejšia krčma, ktorá sa so slovenskou nedá ani porovnať! Nič zvláštneho, len to že opica sa ma držala dosť poctivo. Už okolo siedmej večer som prestal počítať poldecáky a pivá a ako si matne spomínam, išlo sa spať až okolo druhej ráno. Partia nových priateľov si dala záležať na tom, aby som sa medzi nimi cítil skutočné vítaný!
Pozrel som sa nad seba, obloha bola čistá a bolo vidieť aj pár hviezdičiek. V žalúdku sa začali prebúdzať nebezpečné následky včerajšej životosprávy! No nič, z ruksaku som vytiahol kus údenej slaniny, cibuľu, chlieb no a samozrejme fľašu piva. K takémuto problému sa staviam čelom, čo ma zložilo to nech ma aj postaví na nohy. Správne slovenské raňajky, veď som predsa nejaký chlap! Času mám ešte do bieleho rána dosť a po raňajkách som sa už trochu ukľudnil. Z diaľky sa ozval prvý vystrel, síce dosť ďaleko, no okamžite ma to prebralo. Začala sa moja druhá sezóna lovu jeleňa virgínskeho v severných častiach Spojených Štátov Amerických.
Automaticky som siahol do vrecka , vytiahol som si krabičku Marlboriek a zapaľovač. Kašľem na rady kamarátov, veď je ešte pomerne skoro. Prvý šľuk mi v čerstvom vzduchu skoro vyrazil dych, ale zvládol som to. Ešte som sa z toho nárazu veľmi neprebral, keď som zostal ako zamrznutý. Niečo sa podo mnou pohlo! Sýkorky prestali pípkať, les stíchol. Rozoznávam, že to bolo niečo väčšie, určíte kopýtka!
Pomaly som zdvihol brokovnicu a začal som sa obzerať okolo seba. Nikde nič. Ticho lesa bolo na nevydržanie, niekoľko minúť sa nič ani len nepohlo. Určíte som sníval. Pozrel som sa na zbraň v rukách, skontroloval som poistku, všetko v poriadku. Držal som nový Remington Mod. 870, ešte len par kráť použitý. Svadobný dar od manželky. Pohladil som chladnú oceľ a začal som si uvedomovať, že v skutočnosti sa mi začína plniť sen z detstva, hoci aj ďaleko od rodnej hrudy. Som slobodný poľovník! Neviem ako dlho som nad tým rozmýšľal, keď som zrazu počul niečo podo mnou šuchnúť. Pozrel som sa pod posed a v tom momente som za skoro zosypal dolu! Stál tam paroháč a prežúval z listov vyhrabané žalude.
„Nezabudni na jednu vec” - prizvukovali kamoši, - “je možné že budeš zver najskôr počuť a až potom ju uvidíš. Ak si nedáš pozor, prejde pod tebou ako duch!”
Aj tak bolo. Zver pod mojim posedom kľudné stál, veď prečo nie, nič ho ešte nevyrušilo. Pomaly som zdvihol zbraň, odistil, namieril na komoru a stlačil spúšť. Paroháč sa zložil, akoby mu niekto podťal nohy. Všetko okolo mňa sa odohrávalo akoby v spomalenom filme. Necítil som žiadny spätný náraz pušky a keď sa nad tým zamyslím, vôbec som nepočul hluk rany. Díval som sa na zhasínajúceho jeleňa, na moju prvú trofej, ulovenú na prvý pokus novou puškou, ktorú mi manželka darovala deň po návrate zo svadobnej cesty!
„Ak vystrelíš, žiadne bláznovstvá a naháňačky, nechaj postrelený kus v kľude zhasnúť“ - vracali sa mi slová kamaráta - „vtedy je najlepšie si zapáliť a chvíľu počkať”.
Až vtedy som si uvedomil, že medzi prstami ľavej ruky držím ešte stále nedohorenú cigaretu, ktorú som si zapálil. Pripadalo mi to, ako keby to bolo pred hodinou! Dofajčil som a pripravil sa zliezť z posedu.
„Radšej počkaj chvíľu” - rady, rady a ešte raz rady! Konečné som sa úplné zobudil, opica prešla, bolesti hlavy žiadne, podo mnou leží zhasnutý paroháč! Niečo sa zase pohlo, z malého porastu ihličnatých stromov vystúpil kolega.
„No ako dlho budeš visieť na tom strome? Nechcem počuť že ti náhodou vypálila zbraň!” - s úsmevom na tvári sa približoval. Dobre vedel čo sa stalo, už z húštiny ďalekohľadom kontroloval moje okolie.
Ešte som nebol na zemi a už ma potľapkával po pleci a podával mi ruku.
„Blahoželám k úspešnému lovu a rana je to veru parádna, ani sa nedivím že ti to neodišlo. To by som si asi ani ja nedovolil, strieľať brokovnicou na krk”! Úsmev od ucha k uchu, vyťahoval z ruksaku fľašu - oldomáš, tak ako doma!
Pomaly som sa priblížil k zveri a začal som šmárať po hrudníku, žiadna krv, žiadny vstrel ani výstrel. Šťastie, že kamarát sa na mňa nedíval! No ale ten kus určíte nezhasol od strachu, niekde musí byt strelený! Viem že som poctivo zamieril za lopatku, vzdialenosť nebola ani 15 metrov, lenže po rane ani stopa! Chytil som parožie, ako že sa idem len podívať a tu som si všimol vstrel - desať, možno pätnásť centimetrov za uchom! Musel som vypadať ako vôl, pretože sa už partia začala schádzať a všetci sa rehnili.
„No už sa z toho šoku preber, je to síce tvoj prvý, ale určite nie posledný úlovok”.
Dal som si poradiť, viacej som nad tou strelou nešpekuloval, aspoň nie v ten deň.
V niektorých poľovných oblastiach USA je legislatívne povolené loviť vysokú zver len a len brokovnicou, použitím jednotnej strely. Dôvodom je to, že niektoré oblasti sú pomerne husto obývané, takže sa tým zabezpečuje ochrana okolia, keďže dostrel brokovej zbrane nie je porovnateľný s dostrelom guľovnice. Od toho môjho prvého dňa na úspešnom love už pretieklo potokmi veľa vody a Remington Mod. 870 je už prakticky dávno na dôchodku, hoci stále sa mi vracia veľa spomienok, keď ho poctivo čistím, určíte si to zaslúži!
Od toho prvého výstrelu, ktorý ma naozaj veľmi prekvapil som sa hneď začal venovať streľbe a balistickým výkonom streliva. V živote nezabudnem na to ako som mieril na komoru a padlo to za ucho! Je možné že som “strhol” zbraň, panika alebo niečo podobne? Veď dodnes sa mi začnú triasť kolena pri pohľade na zver , podľa mňa to patri k poľovníctvu!
Neviem presne kedy, ale určíte snáď aj storočie čí viac prešlo od vtedy čo sa začali používať pri love jednotné strely v brokovniciach, alebo ako povedia iní - existovali guľovnice s hladkými hlavňami, takže sa teoretici môžu pustiť do polemiky o tom čo existovalo prv - bola to guľovnica s hladkou hlavňou alebo brokovnica? V praktickom použití na tom v skutočnosti nezáleží.
Jednotné strely nemali v podstate veľmi veľké rozdiely v ich vývoji. Začalo to kusom (možno aj nie ) guľatého olova, ktorý naši pradenia natrepali na vrch čierneho prachu, no a keď to buchlo tak to buchlo! Kam to však padalo je už iná otázka!
V modernej dobe prichádza snaha na spresnenie streľby jednotnej strely z hladkej hlavne. Nebudem sa zaoberať presným časom vývoja, pretože sa tu nesnažím zobraziť historické záležitosti.
V mojej poľovníckej kariére, ktorá začala prakticky v roku 1971, sa v prvotnom období používali jednotné strely typu “S Bal” . Tieto projektily však nemali rovnaký tvar a konštrukciu, keďže každý výrobca streliva sa snažil zabezpečiť čo najvyššiu presnosť pri použití hladkej hlavne.
Veľmi sa tu preukazovali neúspechy v presnosti. Samozrejme že som určite nebol sám a hromada strelcov si lámala hlavu nad týmto problémom. Priemernému lovcovi na tom nezáležalo, brali tieto neúspechy ako štandard.
Za hrsť strelcov väčšími vedomosťami pri prebíjaní nábojov do guľovníc, včítané mňa, sa zaoberala otázkou spresnenia balistiky jednotnej strely z brokovnice. Určíte som nebol prvý kto si všimol, že pri použití rozličných zbrani sa prejavuje drastický rozdiel presnosti.
V prvom rade bol viditeľný rozdiel v zahrdlení hlavne. 3/4 (Modified) a plné zahrdlenie (Full) niekedy spresnili dopad na terč a niekedy sa tu zase prejavil veľký rozptyl strely. Klasické zahrdlenie pre jednotnú strelu sa dodávalo buď bez zahrdlenia (Cylinder), alebo 1/4 (Improved Cylinder) pod značkou „Buck Barrell“ čiže „hlaveň na paroháča”.
Tieto hlavne boli opatrené cielnikom a muškou, teda smerovalo to na presnú streľbu. Úspech? Zase niečo áno a niečo vôbec! Dokonca sa tieto hlavne ukazovali mizernejšie než bežné hlavne na použitie broku!
Až tu som si uvedomil, že nepresnosť jednotnej strely asi je ovplyvnená použitým strelivom v kombinácii so zahrdlením hlavne.
Pozbieral som hromadu nábojov od každého výrobcu ktorý bol k dispozícii a každý som rozobral. V prvom rade sa tu preukázali rozličné tvary projektilov. Od úplné hladkých olovených kužeľov do kužeľov s drážkami, ktoré by mali zabezpečiť rotáciu strely preletom hladkej hlavni.
Tu som však neskončil. Vyzbrojený mikrometrom som začal merať priemer každej strely, pri čom sa začala žiarovka naozaj rozjasňovať!
Hlaveň s plným zahrdlením sa zužuje od komory po ústie maximálne .729 (tisícin) Palca - 18,52 mm. Porovnaním sortimentu striel som zistil, že minimálny priemer sa prejavoval okolo .675 Palca - 17,14 mm a maximálny .738 Palca, čo je približne - 18,74 mm . Takže hoci viem že som nevynašiel koleso, zistil som že rozdiel u jednotlivých výrobcov je .010-.052 Palca (0,25 - 1,3 mm) a to nehovorím o niektorých strelách, ktoré boli ešte menšie, takže sa nedalo očakávať nič iné ako nepresnosť! Tabuľka rozmerov a váhy bežne použitého projektilu v 12 GA :
|
Typ Strely | Váha -Grain (g) | Priemer/Dåžka - Palec (mm) |
|
Slugmaster Lite | 384 (24,9 g) | .675 X .740 (17,14x18,8 mm) |
|
Slugmaster Fracture | 431 (27,9 g) |
.675 X..740
(17,14x18,8 mm) |
|
AQ Slug | 448 (29,0 g) |
.738 X1.200
(18,74x30,5 mm) |
|
Lyman Molded Slug | 463-475 (30,0-30,8 g) |
.710X.800
(18,03x20,3 mm) |
|
Lyman Round Bal | 463 (30,0 g) |
Guľa priemer: .690
(17,53 mm) |
|
Lyman Foster Mold Slug | 475 (30,8 g) |
.710X.800
(18,03x20,3 mm) |
|
G/BP Dangerous Game Slug | 446 (28,9 g) |
.735X.970
(18,67x24,6 mm) |
Pre lepšie pochopenie - tento rozmerový rozdiel je porovnateľný s rozdielom medzi guľovou strelou 7 mm a .308 (7,62 mm)! Keď ďalej porovnáme priemery hlavní tak strela sa pri priebehu jednoducho takmer odrážala od stien hlavne bez akejkoľvek stabilizácie, teda padalo to tam kde to bolo odrazené!Rozhodol som sa zavolať výrobcom streliva, konkrétne firme Remington, Winchester a Federal. Reprezentanti firmy Federal a Winchester sa veľmi nechceli baviť o mojich problémoch a postrehoch. Technický poradca Remingtonu sa dal otvorene so mnou do reči. Hoci mi nepovedal doslovne z akého dôvodu sú projektily jednotnej strely rozmerovo rozličné a prečo je hlavne priemer menší než priemer hlavne plného zahrdlenia, z nášho rozhovoru vyznela logická odpoveď, hoci len z hľadiska výrobcu- Žiadny výrobca streliva si nedovolí vyrobiť jednotnú strelu, ktorá ma vyladený priemer s vývrtom brokovej hlavne, pretože ak by to naladili na plné zahrdlenie, strela by mala stále menší priemer než hlaveň bez zahrdlenia.
Na druhú stranu, ak by prispôsobili jednotnú strelu na hlaveň bez zahrdlenia, tá by zase bola príliš tesná, dokonca predimenzovaná pri použití v hlavni s plným zahrdlením, čím by mohlo prísť prinajmenšom k roztiahnutiu hlavne ak nie k jej roztrhnutiu!
Takže na uzavretie tejto otázky som dostal odpoveď, že výrobca streliva bol vlastne donútený zaokrúhliť rozmer strely na univerzálne použitie pre každé dostupné zahrdlenie brokovej hlavne. Z akého dôvodu?
Ochrana výrobcu streliva proti možnosti úrazu, či hocijakej nehody použitím ich výrobkov, pretože v žiadnom inom prípade sa tu nedá zaručiť 100%ne bezpečné využitie náboja a teda by mohol byť výrobca súdený alebo stíhaný zákonom!
Týmto sa ukončila otázka presnosti jednotnej strely z brokovej hlavne.
Koncom okolo roku 1975 sa objavila v obchodoch prvá drážkovaná hlaveň, dodaná firmou Hasting™, francúzskej výroby. Nadšení sme zo začiatku z toho boli, ale keď došlo na samotnú streľbu, nezostalo z toho nič len sklamanie. Presnosť týchto zbraní bola nižšia ako u brokovnice s hladkou hlavňou!!!
Ako je to možné? Bez dlhého rozpisovania, dala sa k dispozícii drážkovaná hlaveň, ale nič sa nezmenilo na strelive, kde dokonca projektily ktoré mali ma sebe svoje uhladené drážky začali lietať naozaj mizerne, tieto strely sa zarezávali do drážkovania hlavne a keďže uhol a umiestnenie neboli rovnaké pri každom výstrele to lietalo inak!
Najhoršie však bolo to, že pri použití týchto kombinácii sa začal veľmi dvíhať tlak a ruka v ruke s tým šiel hore aj spätný ráz. Ja som nasadil túto hlaveň na Remington Mod.870, ale nikdy som nedokázal úspešne nastrieľať do terča cca 1m na 50 metrov! Nakoniec to dopadlo tak, že sila spätného rázu doslovne utrhla šróby, ktoré držali montáž s optikou!
Už som sa pomaly prestával venovať presnosti tohto druhu streľby, musel som sa naozaj uspokoj nit tým že to inak nebude.
Jedného dňa niekedy okolo roku 1980 mi zavolal kamaráť, vlastník obchodu so zbraňami a strelivom, ktorý mal za barákom strelnicu do 300 m. Objednal dva nové kalibre guľovnice a chcel s tým strieľať na terč. Pri prvej káve som si všimol, že na pulte leží broková hlaveň, ale s takouto som sa dovtedy nestretol. Pri bližšej prehliadke som zistil, že sa jedná o drážkovanú hlaveň .
Kolega o nej tiež veľa nevedel, keďže to bola len novinka a ešte stále bez akýchkoľvek skúsenosti. Hlaveň bola vyrobená Remingtonom pre ich poloautomat Model M1100. Cela záležitosť bola trochu zvláštna, v zadnej časti hlavne visela akoby meracia šínka, ktorá nekončila na konci komory, ale pokračovala ďalej. O čo sa tu jedna?!
Cantilever, teda predlžená šínka bola riešením na montáž optiky. Keďže šínka a takisto zámok brokovnice neboli v podstate dostatočné hrubé, skrutky na upevnenie montáže by nevydržali spätný ráz!Naskytla sa mi tu možnosť vyskúšať niečo nove.
Keďže kolega nemal v obchode Remington M1100, s radosťou som skočil domov a dovliekol na strelnicu môj.
Na hlaveň sme namontovali krátku optiku Leupold 2-7 a kolega vytiahol pár krabíc streliva. Special, údajne len na použitie v drážkovanej hlavni. Jednotná strela typu “Sabot”. Kamarát nalepil terč na 100 m a vyškerený mi podal zbraň do ruky. Hneď na 100 m?
Prvá strela dopadla do terča asi 10 cm pod a 10cm doľava. Bez akéhokoľvek nadstavovania som namieril 10 cm hore a 10cm doprava a vypálil som druhú strelu. Kolega stál pri mne s otvorenou papuľou, pretože takéto úspechy sme ešte nezažili a už sme sa snažili niečo dokázať 10-15 rokov! Diera v terči bola v desine!
Bez slova mi zobral zbraň z ruky a sadol za stôl. Vystrelil 5 nábojov, ktoré sa udržali dohromady na priemere 10cm.
10 cm na 100 m s brokovnicou? Po vystrelení ďalších piatich nábojov som nemal naozaj iného východiska, len sa spýtať kolegu, čo som mu dlžný za tú zbraň! Žiadne rozoberanie! Zbraň je upravená, nastrelená a osobne som nevidel žiadny dôvod sa s tým n aďalej naťahovať!
To už je tiež pár rokov. Môj Remington Model 1100 má toho za sebou naozaj dosť, veľa úspešných výstrelov, hlavne na zver. Minulý rok si vláda a legislatíva uvedomili, že vlastne úrazy streľbou sú nie spôsobené brokovnicou a ani guľovnicou. Za všetko sú zodpovední strelci. Konečne zmenili zákony na použitie jednotnej strely, povolili využitie guľovníc. Doprovod môjho Mod1100 mi bude určíte chýbať!
Dnes sú zostavy týchto zbraní bežné, dokonca už niekoľko rokov sa ukazujú brokové zbrane špeciálne upravené s drážkovanými hlavňami - pre použitie len na jednotnú strelu. Od jednotiek po poloautomaty, dokonca sú k dispozícii choke trúbky použiteľné v dvojkách a čí kozliciach.
Je pravda že sa niečo naozaj veľmi zlepšilo, to zas neznamená, že každá zbraň to poctivo nahádže do terča, keďže obchod je obchod, no a výrobcovia chcú vždy “pomôcť” zákazníkom lacnými výrobkami, z ktorých sa však väčšinou vykľuje obyčajný črep, ktorý niekedy nemá praktickú hodnotu krabice, v ktorej je zabalený!
Posledná otázka: Čo sa teda vlastne zmenilo?
Naozaj veľa! Samozrejme v prvom rade sa zmenili zbrane na využitie jednotnej strely.
No a hlavná zmena sa prejavila v strelive! Projektily systému “Sabot” tiež medzi sebou líšia či už tvarom, veľkosťou, materiálom atď. Ich presnosť je daná špeciálnym uložením strely v nábojnici. Niektorí výrobcovia ich ukladajú do špeciálnych košíkov, iní zas v obaloch ktoré držia samotnú strelu v strede pri priebehu hlavňou, no a sú zas systémy kde stabilizačné zariadenia sú doslovne našróbované na samotnú strelu.Použitie týchto špeciálnych striel je dnes naozaj vyladené a doporučené len v drážkovaných hlavniach. Keďže tieto sa nezužujú od komory po ústie, strelivo sa dá v pohode rozmerovo doladiť.
Obaly projektilov sú vyrobené z mäkkých umelých hmôt, takže pri prechode strely hlavňou sa táto prispôsobí vývrtu a to sa samozrejme prejavuje v presnosti streľby!
Čo to znamená pre dnešného strelca? Áno presnosť je viditeľná, tak isto aj výkon strely. Netreba však zabudnúť, že výsledky tohto druhu streľby sú závislé od tých istých ukazovateľov ako pri použití guľovnice - kvalita zbrane, spúšte, optika a samozrejme zladenie druhu náboja s hlavňou a hlavným činiteľom úspešnej streľby -strelcom!Keď sa nad tým zamyslím, čím to vlastne strieľame? Brokovnicou s upravenou drážkovanou hlavňou, alebo je to v skutočnosti guľovnica kalibru .50 používajúca brokové náboje?!
Na toto nech si každý strelec odpovie sám podľa svojich skúseností a hlavne úspechov či neúspechov.
Text a foto - Štefan Slanina
nick Stefan 49
Pozn. redakcie: Autor dlhodobo žije v USA, preto nie sú jeho skúsenosti a postrehy a hlavne spôsob lovu zlúčiteľné s poľovníckou a streleckou legislatívou SR.
