Pasce a jastrabie koše ako kontroverzné prostriedky tlmenia predátorov
Na dvoch prípadoch z okresu Nové Zámky by som
chcel načrtnúť, že existuje určitá problematická skupina poľovníckych
zariadení, ktorými sú kovové sklapovacie pasce a tzv. jastrabie koše.
Týmto príspevkom chcem poukázať na to, čoho by sa radoví poľovníci v
súčasnosti mali vyvarovať pri výkone práva poľovníctva. Možno si
poviete - je tam toho...v celoslovenskom meradle však ide o desiatky
odchytových zariadení...v ktorých hynú mimo iných i desiatky chránených
druhov živočíchov.
Kovové sklapovacie pasce
Kovové sklapovacie pasce
Sú to zariadenia, do ktorých sa môžu okrem
poľovných druhov srstnatých šeliem odchytiť necielene i chránené druhy
živočíchov. Z tohto titulu by na inštaláciu takýchto pascí mala byť
udelená výnimka Ministerstva životného prostredia SR, a to z § 35
- chránený živočích. Ak sa necielene odchytí do takejto pasce chránený
druh živočícha, malo by byť samozrejmosťou, aby bol následne vypustený.
Samozrejme predpokladom je intenzívna kontrola pascí.
Na určitom zistenom prípade chcem poukázať, čo sa môže stať, ak sa takáto pasca inštaluje a následne sa len sporadicky kontroluje.
Na určitom zistenom prípade chcem poukázať, čo sa môže stať, ak sa takáto pasca inštaluje a následne sa len sporadicky kontroluje.
Dňa
27.12.2004 som s dvomi kolegami - ornitológmi zistil kovovú
sklapovaciu pascu na jednej nemenovanej lokalite, v lesnom komplexe, na
nive rieky Nitry, v severnej časti okresu Nové Zámky (poľovný revír
zámerne neuvádzam). V pasci ležal màtvy hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea),
bol pomerne čerstvý, vzhľadom na zimné obdobie a v nádhernej bielej -
zimnej srsti. Do pasce nastavenej členmi miestneho poľovného združenia
sa takto chytil chránený druh živočícha, ktorý je uvedený v prílohe č.6
vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. Jeho spoločenská hodnota je 5.000.- Sk.
Hranostaj v klietke zahynul, čo sa dalo očakávať, keďže bola iba
sporadicky kontrolovaná. Pre istotu som hranostaja dal na RTG
vyšetrenie, ktoré preukázalo, že nebol zastrelený (chýbali projektily,
úplné a nezlomené kosti, čistá srsť bez priestrelu).
Tento
zdanlivo bezvýznamný prípad však ukazuje, ako pomerne ľahko dochádza v
našich poľovných revíroch (hlavne tých nížinných) k porušovaniu
legislatívy SR, a to hneď v niekoľkých smeroch:- porušenie poľovníckej
legislatívy - hranostaj je celoročne chráneným druhom poľovnej zvery,
podľa vyhlášky č. 230/2001 a v znení neskorších predpisov (stal
sa teda trestný čin pytliactva),
- porušenie ochranárskej legislatívy - bol porušený § 35 (chránený živočích) zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, a to konkrétne odsek 1, písmeno a) „ chráneného živočícha je zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí“. Druh je uvedený v prílohe č. 6 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., v časti b ako národne významný chránený druh živočícha, ktorého spoločenská hodnota je 5.000.- Sk,
-
potom je to význam druhu kultúrny, vedecký a spoločenský...máklokto si
uvedomuje, že hranostaj je i významný predátor napr. hrabošov poľných,
je súčasťou našich ekosystémov, v ktorých má svoje miesto....
Prípad teda jasne ukazuje, ak by sme ho zovšeobecnili, kde sú rezervy v nížinných poľovných združeniach, ktoré sa týkajú usmrcovania chránených druhov živočíchov, v danom prípade cicavcov, konkrétne srstnatých šeliem. Kovové sklapovacie pasce sú nebezpečné zariadenia, a to vtedy, ak sú nedostatočne kontrolované nesvedomitým prístupom niektorých poľovných združení...nehovoriac i to, že do takých pascí sa môžu chytiť i také druhy šeliem, ako je chránená a európsky významná vydra riečna (na uvedenej lokalite v približne vo 2 z 10 pascí boli ako návnada použité ryby...), dnes už ohrozený tchor svetlý, ale i mačka divá.
Jastrabie koše
Prípad teda jasne ukazuje, ak by sme ho zovšeobecnili, kde sú rezervy v nížinných poľovných združeniach, ktoré sa týkajú usmrcovania chránených druhov živočíchov, v danom prípade cicavcov, konkrétne srstnatých šeliem. Kovové sklapovacie pasce sú nebezpečné zariadenia, a to vtedy, ak sú nedostatočne kontrolované nesvedomitým prístupom niektorých poľovných združení...nehovoriac i to, že do takých pascí sa môžu chytiť i také druhy šeliem, ako je chránená a európsky významná vydra riečna (na uvedenej lokalite v približne vo 2 z 10 pascí boli ako návnada použité ryby...), dnes už ohrozený tchor svetlý, ale i mačka divá.
Jastrabie koše
Vzhľadom k tomu, že podobne ako pri kovových sklapovacích pasciach dochádza (mimo iných druhov živočíchov) i k odchytom chránených druhov živočíchov, konkrétne pernatých dravcov, je k inštalácii koša vo voľnej prírode, potrebná výnimka MŽP SR, opäť z § 35. Túto výnimku si musia žiadať i bažantnice, ktoré ak prevádzkujú používanie jastrabích košov bez výnimky, porušujú zákon a postupujú nelegálne.
Prax ukazuje však, že niektoré poľovné združenia zákon o ochrane prírody obchádzajú a svojvoľne si koše inštalujú na určitých, hlavne odľahlých častiach poľovných revírov....
O
tom som sa s kolegom presvedčil dňa 15.4.2005 v nemenovanom poľovnom
revíry v severnej časti okresu Nové Zámky. Fotograficky sme
zdokumnetovali náhodne nájdený, otvorený a nastavený jastrabí kôš v
blízkosti jednoho slaniska. Ako návnada pre dravce bola použitá biela
perlička (Numida meleagris). V súčasnosti je potrebné mať na
prevádzkovanie jastrabieho koša výnimku z Ministerstva životného
prostredia (§ 35), vzhľadom k tomu, že všetky druhy dravcov vyskytujúce
sa n Slovensku, sú chránenými druhmi živočíchov, uvedených v prílohe č.
32 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. Druhy ako jastrab
lesný a myšiak lesný sú tiež celoročne chránenými druhmi poľovnej
zvery, v zmysle poľovnej vyhlášky č. 230/2002. Ak by sa teda do daného
koša chytil jastrab lesný, miestne poľovné združenie by sa opäť ako v
predchádzajúcom prípade, dopustio trestného činu pytliactva a porušenia
ochranárskej legislatívy.
Prípad
sme vyriešili dohodou s miestnym poľovným združením, ktoré sa zaviazalo
jastrabie koše už ďalej nepoužívať a zaviazalo sa k spolupráci so
Štátnou ochranou prírody. V oboch vyššie uvedených prípadoch sme zvolili cestu obojstrannej komunikácie s obomi poľovnými združeniami, ktoré porušili § 35 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a taktiež poľovnícku vyhlášku. Namiesto represívnej cesty (zapojenie polície a úradov...) sme zvolili iný spôsob riešenia, čas ukáže, či sa osvedčil.
Tlmenie predátorov v nížinnej poľnohospodárskej krajine musí mať svoje pravidlá, vychádzajúce z rešpektovania ako poľovnej, tak i ochranárskej legislatívy. Rozhodne nemôže ísť cestou svojvoľne kladených či už kovových sklapovacích pascí na srstnaté predátory, alebo svojvoľným zakladaním jastrabích košov. V súčasnosti ani naše najznámejšie bažantnice by nemali prevádzkovať takéto odchytové zariadenia bez výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Či je tomu skutočne tak, by ukázali kontroly bažantníc, ale to je už iná kapitola....
Jozef Lengyel
ŠOP SR, S-CHKO Dunajské luhy
