Každý z vás sa s týmto druhom dravca už nepochybne stretol - sprevádza vás na každej vychádzke do prírody - nech je váš poľovný revír na nížine, alebo v horských oblastiach. Možno ho viacerí poznajú pod názvom kaňa, toto pomenovanie je však nesprávne. V tomto prípade omyl vznikol zľudovením českého názvu myšiaka hôrneho „káně lesní“. „Kane“ na Slovensku žijú tiež, ide však o dravce, ktoré sú na prvý pohľad úplne odlišné. A to nielen vzhľadom, ale aj biológiou. Je až zarážajúce, koľko poľovníkov tvrdí, že majú „kaní“ plný revír a o myšiakoch nevedia.
Rozlišovacie znaky
Ako tohto dravca najlepšie spoznať? Napriek tomu, že hniezdi v lesoch, najčastejšie ho môžeme zastihnúť v otvorenej poľnohospodárskej krajine, na poliach, lúkach a okrajoch ciest. Myšiaky tu posedávaju na zemi, na konároch stromov a čakajú na príliš odvážnych hrabošov poľných, ktoré tvoria ich hlavnú korisť. Tak ako všetky ostatné dravce i myšiak je pomerne plachý. Ak zbadá približujúceho sa človeka, dlho neobsedí, odlieta. Vtedy si môžeme dobre obzrieť jeho široké krídla, ukončené piatimi, doširoka roztvorenými ručnými letkami. 
Krátky chvost má zvyčajne vejárovito roztiahnutý, a aby nebolo pochýb, že je to skutočne on, ozve sa tiahlym, akoby nariekavým volaním, ktoré možno interpretovať ako „vijééé“. Sfarbenie myšiakov je veľmi variabilné. Hoci tu a tam občas vídať myšiakov veľmi svetlých, väčšina z nich je hnedo sfarbená s väčším či menším podielom svetlej farby - najmä na brušnej strane. Sú majstrami v krúžení, dokážu celé minúty bez výraznejšieho mávania krídel plachtiť v povetrí. Hniezdo si stavajú v rázcoche stromu alebo na jeho bočných konároch. Býva to mohutná stavba, zvyčajne jeden pár má niekoľko hniezd, ktoré strieda. Vychová dve až päť mláďat, hniezdi jeden krát do roka. Myšiak a poľovná zver
Z poľovného hľadiska sa iste natíska otázka, ako je to s myšiakom a jeho vzťahom k poľovnej zveri. Existuje celý rad štúdií a vedeckých prác, ktoré potvrdili, že myšiak hôrny nepôsobí škody na žiadnom z druhov poľovnej zveri. Dokonca i snahy sokoliarov „naučiť“ ho chytať inú korisť neboli úspešné. Myšiaky javili najväčší záujem o drobné živočíchy - dážďovky, kobylky a hraboše - kým drobnú zver si vôbec nevšímali. Jeho „myšilovné“ zameranie je zjavné ak si všimneme polia, kde práve vrcholí gradácia hrabošov poľných. Myšiaky sa tu koncentrujú zo širokého okolia, často môžeme pozorovať až desiatky exeplárov. Je to prirodzená reakcia predátorov na premnoženie koristi. Akonáhle hraboše pominú, rozptýlia sa do okolia i myšiaky.
Faktory ohrozenia
Napriek tomu, že je myšiak hôrny spoločne so sokolom myšiarom naším najhojnejším dravcom, neznamená to, že je jeho život bez starostí a nič ho neohrozovalo. Je najčastejšou obeťou tzv. ståpov smrti. Na nešťastne konštrukčne riešených 22 kV vedeniach ich ročne hynú desiatky, až stovky. Pravidelne nachádzame myšiaky usmrtené brokovými zbraňami, či otrávené jedom v návnadách. Aj silné letné búrky a víchrice dokážu znížiť o polovicu počet vyvedených mláďat - rodičia sa o vypadnuté mláďa z hniezda nestarajú. V prípade, že je na jar málo hrabošov, mnohé páry ani s hniezdením nezačnú.
Myšiak hôrny je druhom, ktorý vás bude v revíri sprevádzať takmer neustále. Pamätajte na to, že je chráneným druhom. Nie z rozmaru „ochranárov“, ale pre jeho význam v prirodzených i narušených ekosystémoch.
Autor: Michal Noga
Autori fotografií: Jozef Izakovič, Michal Noga
