Orol kráľovský je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej prírody. Tento majestátny dravec patrí medzi vrcholových predátorov s veľkým významom v ekosystémoch. Podľa údajov Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) z roku 2007 je orol kráľovský klasifikovaný ako zraniteľný druh, pričom v Európe je považovaný za ohrozený. V roku 2004 bola veľkosť európskej populácie 850 – 1400 párov, z tohto počtu 600 – 900 párov žije na území Ruska. Na Slovensku sa vyskytuje populácia veľkosti 35 – 40 párov, pričom za obdobie rokov 1994 - 2007 bol zaznamenaný nárast len o 5 – 10 párov. Rozšírenie



V Európe sa orol kráľovský vyskytuje v karpatských pohoriach, v kotlinách a nížinách Karpatskej panvy, v južnej a vo východnej časti Balkánskeho polostrova, vo vrchoch a v stepiach juhovýchodnej Ukrajiny a južného Ruska a v kaukazských pohoriach.

Na Slovensku sa druh vyskytuje prevažne v listnatých lesoch nižších až stredných polôh a v otvorenej poľnohospodárskej krajine na nížinách, ktoré patria k orografickým celkom Borská nížina, Malé Karpaty, Trnavská pahorkatina, Biele Karpaty, Považské podolie, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tríbeč, Nitrianska pahorkatina, Žitavská pahorkatina, Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Burda, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Javorie, Slovenský kras, Volovské vrchy, Čierna hora, Košická kotlina, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy, Vihorlatské vrchy, Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina. Až 70 % slovenskej populácie orla kráľovského žije  v oblastiach, ktoré boli vyhlásené za chránené vtáčie územia, čo podčiarkuje potrebu ich ochrany.

Nároky na biotop

Orol kráľovský je predovšetkým nížinným druhom, na Slovensku obsadil v počiatkoch svojho výskytu skôr stredné a vyššie polohy. Jeho hniezdnymi biotopmi sú u nás lesy v pohoriach a vo vrchoch do nadmorskej výšky 850 m. Najviac hniezd bolo zistených v lesoch nižších polôh, kde si na hniezdenie vyberá predovšetkým listnaté, ale často aj ihličnaté stromy.
V ostatných rokoch sa jeho hniezdny výskyt rozširuje aj do nížin s agrocenózami, kde najčastejšie hniezdi vo vetrolamoch, v poľných lesíkoch alebo na solitérnych stromoch. Potravné teritóriá predstavujú otvorené plochy, predovšetkým v poľnohospodárskej krajine. Väčšina našich jedincov, najmä dospelých vtákov, zimuje v Karpatskej kotline blízko svojich potravných teritórií. Nedospelé jedince migrujú predovšetkým na juh Balkánskeho polostrova, resp. najďalej do Izraela.


Hniezdenie

Orol kráľovský si sám stavia hniezda v korunách stromov, najčastejšie na okrajoch lesných porastov, v ich priesekoch, na solitérnych stromoch a vo vetrolamoch. Tok sa začína v prvej polovici marca, odohráva sa v blízkosti hniezdiska a je sprevádzaný krúžením nad hniezdiskom a vzdušnými hrami. Znáška je kompletná koncom marca alebo začiatkom apríla a obsahuje jedno až tri vajcia. Produktivita hniezdenia je asi 1,5 mláďaťa na úspešné hniezdenie, avšak môže kolísať v závislosti na rôznych podmienkach i dostupnosti potravy. Mláďatá ostávajú s rodičmi počas leta a potom migrujú. Tmavý šat dospelých vtákov dostávajú v piatom až šiestom roku života

Potrava

Potravou orla kráľovského sú prevažne cicavce, najmä chrček (Cricetus cricetus), zajac (Lepus europaeus), syseľ (Spermophilus citellus), v nezanedbateľnej miere tiež malé hlodavce (Microtus, Apodemus) a vo veľkej miere aj zdochliny. Vtáky tvoria 15 % až 25 % počtu koristi, ktorú tvorí bažant (Phasianus colchicus), holuby, ktoré získa odobratím iným dravcom, krkavcovité vtáky a nájdená uhynutá domáca hydina. 

Orol kráľovský je významným predátorom v ekosystéme, jeho význam je nezanedbateľný napríklad pri love poľnohospodárskych škodcov a pri likvidácii zdochlín. Napriek tomu, že v potrave orla kráľovského sa vyskytujú aj poľovné druhy ako zajac a bažant, nie je možné, aby výrazne ovplyvnil ich početnosť. Každý člen poľovného združenia by mal byť hrdý na to, ak sa v jeho revíri vyskytuje tento nádherný dravec a podporovať jeho ochranu.



Faktory ohrozenia

Nezákonný odstrel

Orol kráľovský je vzácny druh, ktorému je v zmysle zákona poskytovaná celoročná ochrana. Napriek tomuto faktu každoročne zaznamenávame prípady, kedy sa tento vzácny dravec stal obeťou strelnej zbrane. Časté sú tiež prípady, kedy dôjde k likvidácii, prípadne poškodeniu hniezda orla kráľovského strelnou zbraňou. Tento druh sa tak radí k mnohým ďalším, ktoré takýmto spôsobom kruto likvidované. Problém nelegálnych zástrelov dosahuje najväčšiu intenzitu na nížine, prípady však nie sú zriedkavé ani vo vyšších polohách.

Z posledných prípadov môžeme spomenúť napríklad samicu orla kráľovského, ktorá bola nájdená v katastrálnom území Radvaň nad Dunajom v máji roku 2007, s piatimi brokmi v tele. Vďaka okamžitému transportu a odbornej starostlivosti sa samicu podarilo zachrániť a o mesiac po nájdení vypustiť späť do voľnej prírody.

Páchateľ sa v tomto prípade dopúšťa trestného činu v zmysle § 305 Trestného zákona, a zároveň priestupku v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Problém nezákonných odstrelov je natoľko vážny, že jeho riešenie podporuje aj Európska komisia, napríklad aj v rámci prebiehajúceho projektu v rámci programu LIFE na ochranu sokola rároha, ktorý sa tiež stáva obeťou streľby.


Otravy

Orol kráľovský sa spolu s ďalšími dravcami, konzumujúcimi zdochliny, stáva častou obeťou otravy. Podľa zistení RPS sa neustále vykladajú otrávené návnady vo forme vajec hydiny do ktorých je aplikovaný jed, alebo jedom kontaminovaných kadáverov živočíchov. Najčastejšie používaným jedom je karbofurán. Po požití kontaminovanej návnady zomiera obeť v dôsledku paralýzy centrálnej nervovej sústavy.

Na Slovensku bolo od októbra 2003 do augusta 2007 zistených 8 prípadov otráv orlov kráľovských, obeťami sa však stalo aj mnoho ďalších vzácnych druhov vtákov. Skutočný rozsah otráv je podstatne vyšší, pretože uhynuté jedince je možné  nájsť len zriedkavo. V  Maďarsku zahynulo v dôsledku otravy len za posledné dva roky 29 orlov kráľovských.

V marci 2008 bol nájdený màtvy samec orla kráľovského s kúskom mäsa v zobáku, neďaleko obce Suchá nad Parnou. Analýza odobratých vzoriek potravy aj obete potvrdila prítomnosť vysokej koncentrácie karbofuránu ktorá až 1380-násobne (!) prekročila maximálny reziduálny limit. Táto látka je extrémne  toxická a ako dokazuje aj tento prípad, zabíja svoju obeť prakticky okamžite. Niekoľko dní člen RPS pri monitorovaní populácie orla kráľovského zistil, že usmrtený jedinec pochádza z páru, ktorého hniezdenie v Malých Karpatoch je pozorované už od roku 1977. Pri kontrole lokality bola pozorovaná len samica, ktorá ako každý rok priletela na hniezdo, aby spolu so svojím partnerom vychovali mláďatá. Nemohla však tušiť, že jej partner sa na hniezdo už nikdy nevráti. Màtvy samec orla kráľovského vychoval počas svojho života niekoľko desiatok mláďat. Na tieto vzácne dravce číha množstvo rizík a neprirodzená smrť každého z nich je veľkou tragédiou pre prírodu Slovenska.

Rovnako ako v prípade zástrelov sa páchateľ v tomto prípade dopúšťa trestného činu v zmysle  Trestného zákona, a zároveň priestupku v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Používanie jedov, resp. anestetík na likvidáciu alebo odchyt vtákov a cicavcov zakázané aj Dohovorom o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Prílohou IV.

Taktiež veľmi nebezpečnou je veľkoplošná aplikácia chemických jedov - rodenticídov v poľnohospodárskych kultúrach používaných na likvidáciu drobných hlodavcov (chrček, hraboš), pričom sa sústavne účelovo zabúda na možnosti využívania metód biologickej ochrany kultúr (inštalácia búdok, barličiek, atď.).

Vplyv elektrických vzdušných vedení

Pre orla kráľovského, ktorý loví v otvorenej krajine, predstavujú stožiare a ståpy elektrických vedení atraktívne posedy a úmrtnosť spôsobovaná nárazmi na vedenia, alebo elektrickými šokmi má významný negatívny dopad na jeho populáciu na Slovensku. Pravdepodobne najvážnejším priamym negatívnym vplyvom na populáciu orla kráľovského sú nevhodné konštrukcie ståpov 22 kV elektrovodov s vodorovnou konzolou. Najmä v pohniezdnom období je mnoho mladých vtákov po dosadnutí na konštrukciu konzoly 22 kV vedení usmrtených elektrickým napätím. Významným faktorom sú aj kolízie s vysokonapäťovými elektrickými vedeniami, kde dochádza k poraneniam a k úhynom nárazom letiacich vtákov do vodiča vzdušných vedení.
Organizácii Ochrana dravcov na Slovensku sa podarilo v spolupráci s projektantmi a energetickými spoločnosťami navrhnúť nové riešenia konštrukcie elektrických vedení, ktoré boli akceptované a sú používané. V prípade existujúcich vedení je to prvok zabraňujúci dosadaniu vtákov na konzoly, ktorý zároveň zabezpečuje izoláciu. Pri výstavbe nových vedení sa jedná o typ, kde sú konzoly zavesené smerom nadol a dosadanie na hornú časť stožiara je tak pre vtáky bezpečné.

Úbytok kľúčovej koristi

Orol kráľovský je špecializovaným predátorom, zameriavajúcim sa na stepné druhy koristi, ako napr. chrček, králik, zajac a syseľ. V niektorých častiach Slovenska boli syseľ a králik v minulosti hlavnou potravou tohto druhu. V 60-tych až 70-tych rokoch však stavy oboch druhov poklesli, najmä následkom intenzifikácie hospodárenia na pasienkoch a tým stratami jeho pôvodných biotopov.
Aj v súčasnosti sa však uskutočňuje zalesňovanie lesostepných a stepných stanovíšť, v dôsledku čoho dochádza k zániku lovných teritórií na miestach s výskytom druhov tvoriacich potravnú základňu orla kráľovského.

Zmeny biotopov

Nevhodné lesohospodárske a agrotechnické zásahy spôsobujú zánik hniezdnych aj potravných biotopov. V domovských okrskoch jednotlivých párov vzniká nedostatok hniezdnych príležitostí, a pokojných odpočinkových stanovíšť. Páry sú z niektorých pohorí vytláčané a predpokladá sa, že táto skutočnosť zrejme súvisí aj s nárastom počtu hniezdnych párov v agrocenózach, kde nachádzajú lepšie podmienky.

Vykrádanie

Orol kráľovský je lukratívnym druhom, ktorý je stále vysoko ceneným na medzinárodnom trhu so vzácnymi živočíchmi. Často je využívaný ako atrakcia na hradoch a zámkoch v západnej Európe a vysoký je aj dopyt zo strany zoologických záhrad. Lukratívnosť tohto druhu podmieňuje vykrádanie jeho hniezd a ilegálny vývoz mláďat mimo územia Slovenska. V porovnaní napr. s orlom skalným je však percento vykradnutých hniezd nižšie. V dôsledku nízkej celkovej početnosti orla kráľovského môžu aj tieto aktivity výrazne ovplyvniť stabilitu genofondu prírodných populácií.

Praktická ochrana druhu

Členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku vykonávajú aj v prípade orla kráľovského pravidelný monitoring populácie v rámci celého Slovenska a realizujú aktivity na jeho záchranu, akou je například reštitúcia sysla pasienkového, kľúčovej koristi orlov, vytváranie ochranných zón okolo hniezd v čase hniezdenia, spolupráca s lesohospodármi zameraná na zachovanie pôvodných hniezdných biotopov, spolupráca s energetickými spoločnosťami pri zabezpečovaní nebezpečných konštrukcií 22 kV ståpov elektrického vedenia proti dosadaniu vtáctva.
Uvedené aktivity sa realizovali aj v rámci úspešného projektu podporeného v rámci programu Európskej komisie, zameraného na záchranu orla kráľovského v slovenskej časti Karpát. Projekt bol realizovaný v rokoch 2003 – 2007. V rámci tohto projektu bola tiež vykonaná analýza vzoriek DNA odoberaných mláďatám počas krúžkovania, či označovanie mláďat. Vytvorený bol aj úspešný film o živote orla kráľovského. Projekt realizovala Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci s partnermi: Štátna ochrana prírody SR, Západoslovenská energetika, a.s..
Podrobnejšie informácie o projekte sa dozviete na adrese www.dravce.sk.

Použitá literatúra:

DANKO, Š., CHAVKO, J., HARVANČÍK, S., KAŇUCH, P., URBAN, P
., 2000: Program záchrany chráneného ohrozeného druhu orol kráľovský Aquila heliaca Savigny, 1809. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica. 15 pp.


Spracovali: Lucia Deutschová, Jozef Chavko
Autori fotografií: Jozef Chavko, Jozef Izakovič, Lucia Deutschová

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 148 návštevníkov a žiadni členovia on-line